19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 21.5.2022

Svätý Otec František ponúka manželom niekoľko návrhov pre duchovný rast prostredníctvom modlitby. Prvý návrh je v bode číslo 318 Amoris Laetitia. Modlitba v rodine je privilegovaným prostriedkom na vyjadrenie a posilnenie veľkonočnej viery. Každý deň si možno nájsť niekoľko minút na zotrvanie pred živým Pánom, povedať mu o veciach, ktoré nám robia starosti; modliť sa za potreby rodiny; modliť sa za niekoho, kto prežíva ťažkú chvíľu; prosiť Pána, aby nám pomáhal milovať; ďakovať mu za život a za dobré veci; prosiť Pannu Máriu, aby nás ochránila svojím materinským plášťom. Jednoducho povedané, tento okamih modlitby môže rodine priniesť mnoho dobra. Rozličné prejavy ľudovej zbožnosti sú pokladnicou duchovnosti pre mnohé rodiny. Pokračuje druhým návrhom, ktorým spoločné napredovanie v modlitbe dosahuje svoj vrchol v spoločnej účasti na Eucharistii, predovšetkým v kontexte nedeľného odpočinku. Ježiš klope na dvere rodiny, aby s ňou zdieľal eucharistickú večeru (porov. Zjv 3, 20). Tam môžu manželia vždy spečatiť veľkonočnú zmluvu, ktorá ich spojila a ktorá odzrkadľuje zmluvu, ktorú Boh spečatil s ľudstvom na kríži. Eucharistia je sviatosťou Novej zmluvy, v ktorej sa aktualizuje vykupiteľský čin Ježiša Krista (porov. Lk 22, 20). Tak možno postrehnúť hlboké putá, ktoré existujú medzi manželským životom a Eucharistiou. Pokrm Eucharistie je posilou a podnetom každodenne prežívať manželskú zmluvu ako „domáca cirkev“.

Napokon tretím tipom je štýl vernosti. V manželstve sa prežíva aj pocit úplnej prináležitosti jednej jedinej osobe. Manželia prijímajú výzvu a túžbu spolu zostarnúť a pominúť sa, a tak odzrkadľujú Božiu vernosť. Toto pevné rozhodnutie, ktoré vyznačuje istý životný štýl, je „vnútorná požiadavka zmluvy manželskej lásky“, pretože „ten, kto sa nerozhodne milovať navždy, ťažko môže úprimne milovať čo len jediný deň“. Toto by však nemalo duchovný význam, keby šlo len o zákon dodržiavaný s rezignáciou. Je to prináležitosť srdca – tam, kde iba Boh dovidí (porov. Mt 5, 28). Každé ráno, keď človek vstáva, obnovuje pred Bohom toto rozhodnutie vernosti, nech sa počas dňa stane čokoľvek. A každý, keď ide spať, očakáva, že sa ráno zobudí, aby pokračoval v tomto dobrodružstve s dôverou v Pánovu pomoc. Každý z manželov je tak pre toho druhého znakom a nástrojom blízkosti Pána, ktorý nás nenecháva samých: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

Je stále veľa kresťanov, ktorí pestujú individuálnu spiritualitu a zabúdajú na to, že v manželstve aj ich osobná spiritualita sa má stať prostriedkom zjednotenia s Bohom a ich vzájomného zjednotenia. Sú poznačení mentalitou vyhroteného individualizmu, ktorý deformuje rodinné zväzky a každého člena rodiny pokladá za samostatný ostrov, takže v niektorých prípadoch preváži predstava o subjekte, ktorý sa konštruuje podľa vlastných túžob, považovaných za absolútno. Z toho vznikajú miesto jednoty napätia, ktoré prichádzajú aj bez toho v spojení s rytmom súčasného života, stresom, spoločenským a pracovným systémom. Sú to kultúrne faktory, ktoré ohrozujú možnosť prijatia trvalých rozhodnutí. Práve to je veľká výzva pestovať opravdivú manželskú spiritualitu, ktorá spája a je rozvinutím zjednocujúcej funkcie  manželstva.

Manželská a rodinná spiritualita by sa mala inšpirovať biblickými obrazmi. V biblickom ponímaní je otec obrazom nezištnej lásky, ktorá vytvára priestor pre odpustenie. Mužnosť a otcovstvo si vyžadujú skúsenosť prijatia odpustenia od Boha, nezištného ospravedlnenia – nie pre naše zásluhy. Uvedomiť si, že nás zasiahla láska, ktorá predchádza každý náš čin; ktorá vždy ponúka novú príležitosť, podnecuje, stimuluje. Ak prijmeme to, že Božia láska je bez podmienok, že Otcova náklonnosť sa nekupuje, ani sa za ňu neplatí, dokážeme milovať napriek všetkému a odpúšťať druhým, aj keď boli voči nám nespravodliví. Inak život v rodine prestane byť miestom porozumenia, sprevádzania a stimulovania, a stane sa miestom ustavičného napätia a vzájomného trestania. Poslaním otca nie je trestať, ale milovať bez podmienok, byť protagonistom pedagogiky lásky, ktorá postupne dozrieva, a dáva jej plodnosť v trpezlivosti. Nik nie je trpezlivejší ako Boh Otec a nik nevie chápať a čakať lepšie ako práve on. Jednoducho túži po tom, aby sme s úprimnosťou pozerali na náš život a bez pretvárky mu ho predkladali pred jeho oči; aby sme boli ochotní ďalej rásť a prosili ho o to, čo ešte sami nedokážeme dosiahnuť.  Boh je zároveň ako matka, ktorá berie do náručia svoje dieťa, aby si ho poláskala (porov. Ž 131). A láskavá matka, ktorá nikdy na svoje dieťa nezabudne (porov. Iz 49,15).

Sú manželia a rodiny, ktoré do svojej spirituality zakomponovali modlitbu Cirkvi podľa Liturgie hodín, ktorá je hlboko biblická. Niektorí sa modlia ranné chvály, vešpery a kompletórium, iní iba dve no sú aj takí, čo zväčša používajú iba jednu. Sú manželia a jednotlivci, ktorí si pred odchodom z domu prečítajú evanjelium na príslušný deň, z ktorého si vyberú jednu myšlienku, ktorá ich bude sprevádzať počas dňa ako pevný referenčný bod, ktorý vytvára duchovnú jednotu seba samého i manželov. Ďalším spôsobom je modlitba ruženca, ktorý sa možno modliť aj po častiach cestou do práce a z práce, jednotlivo i spoločne v rodine. Stále sú to však prvky mníšskej spirituality, v ktorej je modlitba základnou osou dňa. Bežný deň rodiny sa viac riadi typickými konkrétnymi miestami, kde sa prežíva. Na prvom mieste je to manželská spálňa, ktorá je privilegovaným miestom, kde sú manželia sami a prežívajú vrcholné intímne zjednotenie. Manželia môžu žiť túto intimitu v zameraní na nekonečno odkrývajúc prítomnosť Ježiša. Tu môžu oslavovať Boha chválospevmi Benediktus a Magnifikat. Ďalším miestom, cez ktoré prechádza ich každodenný život je miesto, kde jedia, kde sa môže rodina stretávať okolo spoločného stola. Nasleduje obývačka, kde trávia voľný čas, spoločným rozhovorom, spoločenskými hrami, pozeraním televízie a podobne. Tu môžu počúvať aj Božie slovo ako Mária pri Ježišových nohách. Dôležitým miestom je kúpeľňa, kde sa starajú o čistotu svojho tela, pričom môžu pomyslieť na čistotu svojho života pred Bohom. Pre mnohých je to auto, či krátke alebo dlhé cesty pešo do práce. Napokon dôležitým miestom je samotné pracovisko. Sú to všetko miesta, kde možno prežívať Božiu prítomnosť a konať modlitbu. Tu konajú svoju „liturgiu na posvätenie miesta“.

Zamyslime sa ako otcovia a matky nad svojou modlitbou a spiritualitou, či je naozaj zjednocujúcim prvkom nášho manželstva a rodiny. Pestujeme ju, alebo radšej uprednostňujeme individuálnu modlitbu, lebo tá sa nám zdá lepšia a dokonalejšia? Vkladáme do modlitby náš každodenný život, posväcujeme ňou jednotlivé miesta a dni nášho spoločného života? Spoločne v rodine pouvažujme, ako by sme mohli plnšie uskutočňovať manželskú spiritualitu jednoty v Kristovi a poprosme o milosť tak aj robiť.

PREČÍTAJTE SI AJ: