19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 12. marca 2022

Manželia sú povolaní k nerozlučnosti vzťahu,  no aké rozličné sú ich osudy a situácie? Amoris Laetitia rozlišuje tri situácie. Prvou je faktické spolužitie, ktoré si volí mnoho mladých ľudí. Sú nedôverčiví voči manželstvu, žijú spolu a donekonečna odkladajú manželský záväzok, zatiaľ čo iní zasa prijatý záväzok ukončia a hneď po ňom založia ďalší. Pre Svätého Otca Františka je táto situácia „príležitosťou sprevádzať mladých ľudí v ich vývoji smerom k sviatosti manželstva, ale tiež vstúpiť do pastoračného dialógu s týmito ľuďmi s cieľom zdôrazniť prvky ich života, ktoré môžu viesť k väčšej otvorenosti pre Evanjelium o manželstve v jeho plnosti.

Je dôležité mať pred sebou ustavične ideál kresťanského manželstva, ako obrazu spojenia medzi Kristom a jeho Cirkvou, ktorý sa naplno uskutočňuje v spojení medzi jedným mužom a jednou ženou, ktorí sa jeden druhému navzájom darujú vo výlučnej láske a v slobodnej vernosti, patria si až do smrti a otvárajú sa pre odovzdávanie života, zasvätení sviatosťou, ktorá im poskytuje milosť, aby sa stávali domácou cirkvou a kvasom nového života pre spoločnosť. Iné formy spojenia radikálne protirečia tomuto ideálu, zatiaľ čo niektoré ho uskutočňujú aspoň čiastočným a analogickým spôsobom. Synodálni otcovia povedali, že Cirkev neopomína zhodnotenie konštruktívnych prvkov v týchto situáciách, ktoré ešte alebo už nezodpovedajú jej učeniu o manželstve. Tu sa vynárajú ako inšpirácia pre rodiny a farské spoločenstvá slová proroka Izaiáša o Pávovom služobníkovi „Nalomenú trsť  nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo.“ (Iz 42,3)

Druhá situácia sú civilné manželstvá, v ktorých sa dosahuje určitá stabilita verejným zväzkom. Aj títo ľudia majú byť zahrnutí kresťanskou láskou a byť v pastoračnej starostlivosti kňazov, ktorí sú povolaní viesť ich postupne k prehĺbeniu viery a k odhaleniu krásy sviatostného manželstva, ako i k jeho plnému prežívaniu v Kristovi.  Pri pastoračnom rozlišovaní je vhodné „identifikovať prvky, ktoré môžu podporiť evanjelizáciu i ľudský a duchovný rast“. „Rozhodnutie pre civilné manželstvo alebo – v iných prípadoch – pre jednoduché spolužitie, veľmi často nie je motivované predsudkami alebo odporom voči sviatostnému zväzku, ale kultúrnymi či podmienenými situáciami.“ V týchto situáciách možno zhodnotiť tie znaky lásky, ktoré nejakým spôsobom odrážajú lásku Boha. Vieme, že „neustále narastá počet tých, ktorí po tom, čo dlhšie spolu žili, žiadajú slávenie manželstva v kostole. Jednoduché spolužitie si ľudia často volia kvôli všeobecnej mentalite, orientovanej proti inštitúciám a definitívnym záväzkom, ale aj kvôli čakaniu na existenčnú istotu (stabilná práca a mzda). V iných krajinách sú napokon faktické zväzky veľmi početné nielen z dôvodu odmietania hodnôt rodiny a manželstva, ale predovšetkým preto, že vstúpiť do manželstva sa pokladá za luxus – pre sociálne podmienky, takže materiálny nedostatok ľudí tlačí žiť vo faktických zväzkoch“. V každom prípade, „ku všetkým týmto situáciám treba pristupovať konštruktívnym spôsobom: snažiť sa ich premieňať na príležitosti napredovania smerom k plnosti manželstva a rodiny vo svetle evanjelia. Ide o to prijať a sprevádzať ich s trpezlivosťou a citlivosťou“. To je to, čo urobil Ježiš so Samaritánkou (porov. Jn 4, 1 – 26): oslovil jej túžbu po skutočnej láske, aby ju oslobodil od všetkého, čo zatieňovalo jej život, a priviedol ju k plnej radosti evanjelia.

V tretej situácii sú rozvedení a znovu zosobášení alebo jednoducho sú v spolužití. Aj týmto je potrebné, aby Cirkev ohlasovala vieru a preukazovala lásku týmto bratom a sestrám, aby im pomáhala objaviť Božiu milosť, ktorá im  v živote pomáhala dosiahnuť plnosť Božieho plánu, vždy možného pomocou sily Ducha Svätého. Existujú veľmi zložité situácie, ktoré nezodpovedajú kresťanskému chápaniu manželstva, tie si vyžadujú osobitné rozlišovanie. V dokumente sa o týchto zložitých situáciách hovorí ako o krehkosti, zranení a stroskotaní. Svätý Otec o nich hovorí ako o najkrehkejších, zranených alebo stratených deťoch a pre nich sa používa jazyk, ktorý naďalej hovorí o jemnosti, láske a neodsudzovaní. Preto majú byť títo krehkí ľudia zahrnutí osobitnou pastoračnou starostlivosťou, v ktorej majú nezastupiteľné miesto dobre fungujúce kresťanské rodiny, ktoré nielen žijú ideál kresťanského manželstva a rodiny, ale dokážu chápať a povzbudzovať zranených s stroskotaných.

Exhortácia Amoris Laetitia vyjadruje pochopenie synodálnych otcov i voči rozvedeným, ktorí žijú v novom zväzku. Môžu sa nachádzať vo veľmi rozličných situáciách, ktoré sa nedajú katalogizovať alebo uzavrieť do príliš rigidných tvrdení, bez ponechania priestoru na adekvátne osobné a pastoračné rozlišovanie. Jedna vec je druhý zväzok ustálený v čase, s novými deťmi, osvedčenou vernosťou, ušľachtilou oddanosťou, kresťanským úsilím, vedomím o neregulárnosti svojej situácie a veľkou ťažkosťou vrátiť sa späť bez pocitu vo svedomí, že by sa tak upadlo do páchania ďalších vín. Cirkev vie o situáciách, keď „muž a žena... z vážnych príčin, ako je napríklad výchova detí, nemôžu splniť požiadavku vzájomného rozchodu“. Existuje aj prípad tých, ktorí venovali veľké úsilie záchrane prvého manželstva a zažili nespravodlivé opustenie; alebo prípad tých, ktorí „uzavreli nové životné spoločenstvo len z ohľadu na výchovu detí a niekedy sú vo svojom svedomí subjektívne presvedčení, že predchádzajúce manželstvo, už nenapraviteľne rozvrátené, nebolo vlastne nikdy platné“. Druhá vec je, naopak, nový zväzok uzatvorený krátko po rozvode, so všetkými dôsledkami utrpenia a zmätku, ktoré doliehajú na deti a celé rodiny, alebo situácia niekoho, kto opakovane zlyhal vo svojich rodinných povinnostiach. Musí byť jasné, že toto nie je ideál, ktorý evanjelium predkladá o manželstve a rodine. Synodálni otcovia povedali, že rozlišovanie pastierov sa vždy musí robiť s „adekvátnym rozoznávaním“, s pohľadom, ktorý dobre rozlišuje situácie. Vieme, že neexistujú „jednoduché recepty“.

Osobne i v rodinách sa zamyslime nad svojim postojom voči spomenutým trom kategóriám spolunažívania. Položme si otázku: dokážeme ich prijať a milovať takých, akí sú? Modlíme sa za nich, aspoň občas? Dávajme im priestor pre účasť na živote nášho farského spoločenstva v zmysle sv. Jána Pavla II, aby sa necítili exkomunikovaní, lebo takými nie sú.

PREČITAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)

RODINNÉ KATECHÉZY: Kresťanskí rodičia a odovzdávanie viery (36)

RODINNÉ KATECHÉZY: Životný štýl rodičov je prvý a trvalý spôsob výchovy (37)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vychovávať k zrelosti a samostatnosti (38)

RODINNÉ KATECHÉZY: Individuálny prístup vo výchove (39)

RODINNÉ KATECHÉZY: Výchova zaväzuje k duchovnému rastu (40)

RODINNÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa výchovnej sieti a komunite (41)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dávať dôveru a nádej (42)