19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 24. júla 2021

Zvykli sme si hovoriť o kňazských a rehoľných povolaniach, za ktoré sa aj osobitne modlíme, no o manželstve sa nezvyklo hovoriť ako o osobitnom povolaní, ktoré by pochádzalo od Boha. Mali sme pred očami Ježiša Krista, ktorý nám zanechal pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania predovšetkým v Eucharistii a v ďalších sviatostiach. Mysleli sme na svedectvo jeho úplnej nerozdelenej lásky k Bohu Otcovi, keď nám zanechal posolstvo evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti, ktoré osobitým spôsobom uskutočňujú zasvätení kresťania v rozličných formách mníšskeho, rehoľného a apoštolského života. No nemysleli sme na to, že všetci kresťania sú v krste povolaní k plnosti kresťanského života. Väčšina z nich je povolaná k manželskému a rodinnému životu, aby v ňom vydávala svedectvo o láske Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Je prítomný v základnej bunke ľudskej spoločnosti i Cirkvi, aby v nej zviditeľňoval prostredníctvom manželov svoju lásku k človekovi. To je základ povolania do manželstva, ktorý buduje základ zjednocovania sa muža a ženy v láske, ktorá sa stáva mnohorakým spôsobom plodná, ako o tom hovorí Svätý Otec František. Plodná nielen v plodení detí, ale i v práci farmára, ktorý dorába chlieb pre iných, v práci učiteľa, ktorý sa delí o svoje vedomosti s inými, v práci lekára a ošetrovateľky, ktorí chránia životy druhých, v práci vedca i inžiniera, ktorí objavujú nové spôsoby, ktoré uľahčujú život druhých a mnohých iných, ktorí rozličným spôsobom prežívajú hĺbku otcovstva a materstva a tým slúžia v láske iným.

Bez Ježiša Krista nevieme naplno pochopiť tajomstvo manželstva. Ježiš Kristus nás vedie na cestu ako o nej hovorí Svätý Otec v bode číslo 59 Amoris Laetitia: „Naše učenie o manželstve a rodine sa nesmie prestať inšpirovať a pretvárať vo svetle ohlasovania lásky a nežnosti, aby sa nestalo len obranou chladnej doktríny bez života. Vskutku ani tajomstvo kresťanskej rodiny nemožno naplno pochopiť inak než vo svetle nekonečnej lásky Otca: tá sa prejavila v Kristovi, ktorý sa daroval až do konca a je medzi nami živý. Preto túžim kontemplovať živého Krista, ktorý je prítomný v toľkých príbehoch lásky, a zvolávať oheň Ducha na všetky rodiny sveta.“  Kresťanské manželstvo teda možno úplne pochopiť len vo svetle nekonečnej lásky Otca, ktorá sa k nám prejavila v Ježišovi Kristovi. Toto je základné svetlo osvetľujúce manželský a rodinný život; iba tak môžeme s plnou vážnosťou hovoriť o povolaní do manželstva, o zvláštnom Ježišovom dare prítomnom v rodine. Ak Ježiš nie je životne prítomný v manželoch, na koho sa budeme odvolávať? Ak Ježiš v rodine nežije, kto ju môže viesť k plnosti manželstva? Je Ježiš iba učiteľom, ktorý odovzdáva chladné učenie, alebo je to človek, ktorý prežíva skúsenosť rodiny spolu s nami a v nás, aby ju viedol k jej plnosti a naplneniu? Ježiš nie je iba jeho náuka, ale je to osoba, ktorá kráča s manželmi ako so skleslými učeníkmi na ceste do Emauz. Ježiš je osoba, ktorá je empatická a pripravená pomáhať. Ježiš ponúka svoje pochopenie a Božie slovo, ktoré zapaľuje srdce a kriesi nádej, a prináša radosť. Stretnutie s ním a jeho prítomnosť je prameňom posily a radosti. Navrhuje Ježiš iba pravidlá správania alebo ponúka aj súradnice? Áno, Ježiš žije s párom, vo dvojici, s ktorou kráča k naplneniu! Ježiš nie je doktrína, je to osoba!  On žije uprostred nás, uprostred našej rodiny. Tak to hovorí pápež František, keď pripomína a opakuje, že Ježiš Kristus „je medzi nami nažive“, a teda takto chápeme význam manželstva ako sviatosti.

Povolanie manželov je rovnako povolaním ku svätosti ako povolanie kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, upozornil na to už  „Svätý Ján Pavol II., ktorý venoval rodine osobitnú pozornosť vo svojich katechézach o ľudskej láske, v Liste rodinám Gratissimam sane a predovšetkým v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio. V týchto dokumentoch pápež definoval rodinu ako ‚cestu Cirkvi‘; ponúkol celkový pohľad na povolanie muža a ženy k láske; predostrel základné línie pre pastoráciu rodiny a pre prítomnosť rodiny v spoločnosti. Najmä keď hovoril o manželskej láske, opísal spôsob, ktorým manželia vo vzájomnej láske dostávajú dar Kristovho Ducha a prežívajú svoje povolanie k svätosti. Hovoril: „Manželstvo pokrstených sa tak stáva skutočným symbolom novej a večnej zmluvy, potvrdenej Kristovou krvou. Duch, ktorého vylieva Pán, darúva nové srdce a robí muža a ženu schopnými milovať sa tak, ako nás miloval Kristus. Manželská láska dosahuje tú plnosť, ku ktorej je vnútorne určená, totiž nadprirodzenú manželskú lásku, ktorá je vlastným a špecifickým spôsobom, ktorým sa manželia zúčastňujú na láske samého Krista, obetujúceho sa na kríži, a sú povolaní, aby v nej žili. Manželia sú teda pre Cirkev ustavičnou pripomienkou toho, čo sa odohralo na kríži. Sú jeden pre druhého i pre deti svedkami spásy, na ktorej ich sviatosť robí účastnými. Manželstvo, ako každá iná sviatosť, je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto spásy. Ako spomienka manželom táto sviatosť dáva milosť a povinnosť pripomínať si veľké Božie skutky a vydávať o nich svedectvo pred deťmi. Ako uskutočnenie spásy dáva im milosť a povinnosť spĺňať už teraz jeden voči druhému a voči deťom požiadavky lásky, ktorá odpúšťa a vykupuje. Ako proroctvo im dáva milosť a povinnosť prežívať a vydávať svedectvo o nádeji na budúce stretnutie s Kristom.“

Svätý Otec František  žiada Cirkev, nech svojou pastoračnou činnosťou napomáha rodičom, aby dokázali plniť svoje výchovné poslanie. Musí to robiť tak, že im bude vždy pomáhať, aby prijali svoju špecifickú úlohu a spoznali, že tí, ktorí prijali sviatosť manželstva, stávajú sa skutočne zasvätenými služobníkmi výchovy, pretože pri formovaní svojich detí budujú Cirkev, a tým prijímajú povolanie, ktoré im Boh ponúka.

Napokon si prečítajme povzbudenie Svätého Otca v bode číslo 88 Amoris Laetitia: „Láska prežívaná v rodinách je neustálou posilou pre život Cirkvi. Unitívny cieľ manželstva je trvalým odkazom na rast a prehlbovanie tejto lásky. Manželia vo svojom láskyplnom spojení prežívajú krásu otcovstva a materstva; zdieľajú plány aj ťažkosti, túžby i starosti; učia sa vzájomnej starostlivosti a obojstrannému odpúšťaniu. V tejto láske slávia šťastné chvíle a podopierajú sa cez ťažké etapy svojho životného príbehu...“ Krása vzájomného a nezištného darovania, radosť z rodiaceho sa života a z láskyplnej starostlivosti o všetkých členov, od malých až po starých, sú len niektorými z plodov, ktoré odpoveď na povolanie do rodiny robia jedinečnou a nenahraditeľnou tak pre Cirkev, ako aj pre celú spoločnosť. Manželstvo je teda povolanie, ktoré posúva človeka dopredu, k čomu pápež povzbudzuje najmä snúbencov a mladých manželov.  

Zamyslime sa nad tým, či sme chápali svoje manželstvo ako osobné povolanie k svätosti, k plnosti kresťanského života. Spoločne v rodine sa podeľme o to, čo v nás vyvoláva tento impulz pozrieť sa na manželstvo podobne, ako sme zvyknutí pozerať sa na kňazské a rehoľné povolanie. Napokon sa spoločne pomodlime za to, aby sme naplno žili svoje manželské povolanie, ktoré je základom nášho rodinného života.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)