19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortáci Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 29. mája 2021

Od počatia človeka začína jeho rast a tak po stránke biologickej, tak aj po stránke psychickej, ľudskej a osobnej. Pred narodením a ešte dlho po ňom je ľudské dieťa celkom závislé od svojich rodičov. Rodičia podporujú jeho rast a tešia sa z každého pokroku v ňom. Keď sa už dieťa samé otočí z chrbta na bruško, keď začne zdvíhať hlavičku, lezie po štyroch a začne sa vzpriamovať. Po prvých neúspešných pokusoch sa mu podarí postaviť sa na nohy a prejsť prvých pár krokov, síce neistých, no predsa. Napokon už chodí vzpriamené.  Potom sa rodičia tešia z jeho prvých jednoslabičných a dvojslabičných slov, až napokon povie to prekrásne mama a tata. No ani tu sa jeho rast nezastaví, ale pokračuje ďalej, až sa napokon naučí rozprávať materinským jazykom. Tento rast môžeme sledovať ďalej počas jeho školských rokov až po dospievanie a ten moment, v ktorom sa stane schopným zaľúbiť sa, objaví neopakovateľnú jedinečnosť osoby opačného pohlavia. No rast sa ani teraz nezastaví. Pokračuje rastom celej osoby. Tento rast ide krok za krokom.

Podobne ako rast dieťaťa v rodine pokračuje jeho rast v škole, kde sa vzdeláva a pripravuje pre svoju profesiu, nech by bola akokoľvek jednoduchá, potrebuje čas, v ktorom si mladý človek postupne osvojuje potrebné vedomosti a zručnosti. Čím je jeho budúca profesia zložitejšia, tým dlhšie trvá príprava na ňu a častokrát ešte aj po získaní príslušnej kvalifikácie sa musí ďalej vzdelávať a získavať skúsenosti od starších a skúsenejších odborníkov. Všetko v tomto procese rastu más svoj čas a postupnosť, deje sa to krok za krokom. Podobne sa rozvíja aj život viery, nič v živote sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň, potrebujeme vykročiť na cestu, po ktorej sa ide krok za krokom. Platí to aj o tak dôležitej ceste povolania, ktorým je manželstvo a rodina, ktorá žije v tomto svete, no už je upriamená na plnosť života v Božom kráľovstve. Putuje od spoločenstva okolo rodinného stola, cez spoločenstvo eucharistického stola do spoločenstva nebeského kráľovstva. Už teraz žije v prítomnosti Božej, lebo v nej sú zhromaždení dvaja alebo traja i viacerí v mene Pánovom. On je uprostred nich. Tým tvoria určitým spôsobom jedinečný dom Boží, ktorý vyjadruje  vzťah rodiny s Božím kráľovstvom. Sú si také blízke ako bunky v tele. Týmto spôsobom sa život rodiny odohráva v čase a je zameraný do večnosti. Tu sa uskutočňuje rast vo vzájomnej láske, v nežnosti, v porozumení, ktorý sa začal už pri prvom zaľúbení, no nikdy nie je celkom dokonalý, ale potrebuje podobne ako všetky dimenzie života nastúpiť na cestu rastu, kráčať krok za krokom k naplneniu. Je dobré, keď si manželia uvedomujú, že k rastu patria aj komplikácie a neúspechy, stačí sa pozrieť na malé deti, koľko neúspechov a pádov predchádzalo jednej maličkej skutočnosti rastu, že vieme chodiť vzpriamení a bez ťažkostí udržiavať pritom rovnováhu.

Svätý Otec vyjadruje v exhortácii Amoris Laetitia svoje pochopenie pre ťažkosti súčasných manželov a rodín. Zo svojej skúsenosti pozná  aj problém nezamestnanosti, nedostatočného finančného zabezpečenia rodiny, rozličných foriem utrpenia, neistoty života. Načrtáva niektoré situácie, ktoré potvrdzujú, že realita človeka býva poznačená ľudskými drámami a únavou, komplikáciami vo výchove detí. Božie slovo nám nepredstavuje idylický život rodiny, takej krásnej bez problémov, šťastnej a úspešnej, ale ukazuje rodinu so všetkými jej starosťami a problémami. Predstavuje reálnu rodinu, takú aká je v jej povolaní k spáse, v jej povolaní k rastu. Vo Svätom písme môžeme nájsť dosť príkladov rodinných kríz a aj rastu. Spoločným menovateľom biblických textov je posolstvo Božej lásky, že Boh človeka a ani rodinu nikdy neopustí. Správa sa k človekovi nielen ako starostlivý otec, ale aj ako starostlivá matka.

Svätý Otec píše: „V horizonte lásky, základnej pre kresťanskú skúsenosť manželstva a rodiny, sa vyníma ešte ďalšia čnosť, neraz ignorovaná v týchto časoch frenetických a povrchných vzťahov: nežnosť. Pozrime sa na jemný, ale výrazný Žalm 131. Ako to možno vidieť aj v iných textoch (porov. Ex 4, 22; Iz 49, 15; Ž 27, 10), jednota medzi veriacim a jeho Pánom je vyjadrená znakmi otcovskej a materinskej lásky. Objavuje sa tu krehká a nežná intimita, ktorá existuje medzi matkou a jej dieťaťom, novonarodeným bábätkom, ktoré spí v náručí svojej matky potom, čo sa nasýtilo. Ako naznačuje hebrejské slovo gamul, ide už o odstavené dieťa, ktoré sa vedome drží svojej matky, nosiacej ho na prsiach. Je to teda vedomá, nielen biologická intimita. Žalmista preto spieva: „Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí“ (Ž 131, 2). Paralelne môžeme prejsť k ďalšej scéne, pri ktorej prorok Ozeáš vkladá do úst Boha ako Otca tieto dojímavé slová: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho [...], vodil som (ho) [...], povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som ako kto dvíha jarmo ponad ich líca a skláňal som sa k nemu chovať ho“ (Oz 11, 1. 3 – 4).“ (AL 28)

Božie slovo vyzdvihuje skúsenosť nežného materinského objatia ako jednu zo základných skúseností človeka s Bohom. Preto je správne ponárať sa do Božieho objatia a takpovediac užívať si túto Božiu nehu. Vzhľadom na určité momenty náboženskej výchovy, ktoré viac zdôrazňovali  Božiu moc a spravodlivosť a tak vytvárali nielen úctu voči všemohúcemu Bohu, no niesli so sebou aj pocit strachu z Boha, znamená prežívanie posolstva 131. žalmu ako výzvu vykročiť na novú cestu. Znovu objaviť veľkosť a krásu nežnej Božej lásky k človeku. Na cestu, ktorá vedie k spočívaniu v Božom náručí k prežívaniu Božej nehy. Je to cesta krok za krokom. Manželia vstúpili na túto cestu intímneho objatia sviatostným spôsobom a každý prejav ich vzájomnej nehy je odkazom na Božiu nehu, ktorá si privíňa každého človeka ako matka svoje dieťa. Muž a žena ako manželia vedia, akú krásu a nehu nesú v sebe gestá manželskej lásky, budú ľahko schopní uchopiť Božie gestá nežnosti. Kto sa vo svojej duši zušľachťuje, vie, ako uchopiť Božiu nežnosť - aj prostredníctvom slov a znakov, ktoré vyjadrujú  najhlbšie skutočnosti života. Pochopí, že nestačí iba vonkajšia nežnosť, že potrebné je i nežné srdce.  

Spoločne v rodine sa zamyslime nad našimi vzájomnými prejavmi náklonnosti, koľko nežnosti je v nich. Uvážme, aké nevhodné prímesy sa do nich dostali. Môžeme povedať, že sa cítime tak dobre v Božom náručí ako dieťa v ľudskom náručí, alebo ako manželia vo vzájomnom objatí a intímnom zjednotení? Pouvažujme nad tým, čo by sme mohli urobiť, aby sme ďalej rástli vo vzájomnej láske a jej prejavoch, krok za krokom.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)