19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 7. mája 2022

Treba povedať, že už neexistuje kontrast medzi každodenným životom, množstvom vecí, ktoré treba robiť, a duchovným životom, pretože Ježiš osvetľuje a zjednocuje každú realitu. Svätý Otec vyjadruje túto skutočnosť nasledovne: Ak sa rodina dokáže sústrediť na Krista, on spája a osvetľuje celý rodinný život. Bolesti a problémy sa prežívajú v spoločenstve s Pánovým krížom a objatie s ním umožňuje vydržať aj tie najhoršie chvíle. V trpkých dňoch rodiny je tu spojenie s opusteným Ježišom, ktoré môže zabrániť rozpadu. Rodiny dosahujú kúsok po kúsku „s milosťou Ducha Svätého svoju svätosť prostredníctvom manželského života aj účasťou na tajomstve Kristovho kríža, ktorý premieňa ťažkosti a trápenia na obetu lásky“. Napokon chvíle radosti, odpočinku alebo oslavy, a tiež sexualita, sa prežívajú ako účasť na plnom živote jeho vzkriesenia. Manželia rôznymi každodennými gestami stvárňujú tento „teologálny priestor, v ktorom možno skusovať mystickú prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána“.

Manželia formujú tento teologický priestor, v ktorom môžu zakúšať mystickú prítomnosť vzkrieseného Pána, rôznymi dennými gestami. Ježišova prítomnosť osvetľuje najhlbšiu pravdu manželstva. Existuje bod, ako sa uvádza v Amoris Laetitia, v ktorom láska manželského páru dosiahne maximálne oslobodenie a stane sa priestorom zdravej autonómie: keď človek objaví, že ten druhý nie je jeho, ale má omnoho dôležitejšieho vlastníka, svojho jediného Pána. Nikto si nemôže nárokovať vlastníctvo najosobnejšej a najtajnejšej intimity milovanej osoby, a len on môže stáť v centre jej života. Zároveň princíp duchovného realizmu má za následok, že manželský partner si nenárokuje, aby druhý plne uspokojoval jeho potreby. Je nevyhnutné, aby duchovné napredovanie – ako správne naznačil Dietrich Bonhoefer – každému človeku pomohlo „stratiť ilúzie“ o druhom, a prestať očakávať od druhej osoby to, čo je vlastné jedine Božej láske. To si vyžaduje vnútorné zriekanie sa. Exkluzívny priestor, ktorý každý z manželov rezervuje svojmu osobnému vzťahu s Bohom, nielen umožňuje uzdravovať rany spolužitia, ale aj nachádzať v Božej láske zmysel vlastnej existencie. Potrebujeme každý deň vzývať činnosť Ducha, aby takáto vnútorná sloboda bola možná.  

Kresťanskí manželia sú si navzájom, pre svoje deti aj pre ostatných členov rodiny spolupracovníkmi milosti a svedkami viery. Boh ich pozýva k plodeniu a starostlivosti. Práve preto rodina vždy bola najbližšou „nemocnicou“. Starajme sa, podporujme sa, podnecujme sa navzájom a prežívajme to všetko ako súčasť našej rodinnej spirituality. Život manželského páru je účasťou na plodnom diele Boha a každý z dvojice je pre toho druhého neustálou provokáciou Ducha. Božia láska sa vyjadruje cez „živé a konkrétne slová, ktorými si muž a žena vyznávajú svoju manželskú lásku“. Tak sú si navzájom odzrkadlením Božej lásky, ktorá utešuje slovom, pohľadom, pomocou, pohladením, objatím. Teda „chcieť formovať rodinu znamená mať odvahu byť súčasťou Božieho sna; mať odvahu s ním snívať, mať odvahu s ním budovať, odvahu pustiť sa s ním do tohto príbehu, budovať svet, kde sa nikto necíti osamelý“.

Ďalej čítame: Každý so záujmom maľuje a píše do života druhého: „Vy ste náš list napísaný v našich srdciach... nie atramentom, ale Duchom živého Boha“ (2 Kor 3, 2 – 3). Každý je rybárom, ktorý ide „loviť... ľudí“ (Lk 5, 10) – v Ježišovom mene spúšťa siete (porov. Lk 5 5) k druhým; alebo roľníkom pracujúcim na čerstvej pôde, ktorou sú jeho drahí: podnecuje v nich to najlepšie. Súčasťou manželskej plodnosti je aj napomáhanie, pretože „milovať človeka je očakávať od neho čosi nedefinovateľné, nepredvídateľné – súčasne jej však nejakým spôsobom ponúknuť prostriedok, ako odpovedať na toto očakávanie“. A to je zároveň bohopocta, pretože práve on do druhých zasial mnohé dobré veci v nádeji, že im pomôžeme vyrásť.

Na podnet Ducha Svätého rodinné jadro nielen prijíma život, plodiac ho vo vlastnom lone, ale sa aj otvára, vychádza zo seba, aby svojím dobrom zahrnulo druhých; aby sa o nich postaralo a hľadalo ich šťastie. Táto otvorenosť sa osobitne prejavuje v pohostinnosti, ku ktorej Božie slovo povzbudzuje sugestívnym spôsobom: „Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli“ (Hebr 13, 2). Keď rodina druhých prijíma a vychádza im v ústrety – predovšetkým chudobným a opusteným – „symbolizuje, vydáva svedectvo a má účasť na materstve Cirkvi“. Sociálna láska, odlesk Najsvätejšej Trojice, je v skutočnosti to, čo zjednocuje duchovný zmysel rodiny a jej poslanie za hranicou seba samej – pretože sprítomňuje kerygmu,  veľkonočné posolstvo o smrti a oslávení Ježiša Krista, so všetkými jej požiadavkami týkajúcimi sa spoločenstva. Rodina prežíva svoju osobitnú spiritualitu ako domáca cirkev a zároveň ako bunka životne dôležitá pre premenu sveta.

Svätý Ján Zlatoústy v komentári k „Listu Kolosanom“ hovorí o tajomstve manželstva ako o obraze vzťahu Krista a Cirkvi. Je to tajomstvo veľkej skutočnosti, veľká skutočnosť manželstva zobrazuje ako typ tajomstvo vzťahu Krista a Jeho Cirkvi. Obe - manželstvo a Cirkev - sú tajomstvá. V čom sú si podobné, to je to typologické, dualita, ktorá smeruje k jednote.  Tajomstvo manželstva sa zjavuje už v stvorení, keď druhý bol stvorený z prvého, aby s tým novým tvorili jednotu. Človek sa síce rodí z jedného, ale pochádza z dvoch. Takto muž a žena nie sú dvaja, ale jeden. Aby sme sa ubezpečili v tomto pohľade možno uviesť Ježišove slová: „Muža a ženu ich stvoril“. Ján Zlatoústy typologicky spája manželstvo s udalosťami spásy, spája stvorenie človeka ako muža a ženy ako utvorenie ľudského páru (Gn 1,27) s vykúpením. Nadovšetko anticipuje zasnúbenie Kristus - Cirkev ako predmet premýšľania: Musím vám povedať, akým spôsobom je manželstvo tajomstvom Cirkvi. Kristus prichádza na svet a utvára, rodí Cirkvi, vytvoril s ňou duchovnú jednotu. Manželia sa v skutočnosti zasnúbili jeden pre druhého ako čistá panna.  Kresťanské manželstvo a zasnúbenie Krista a Cirkvi vychádzajú z tej istej ekonómie spásy. Tu je bytostná hĺbka, v ktorej ja založená samotná podstata kresťanského manželstva a prameň jej spirituality, lebo sa spája v tajomstve Krista a Cirkvi.

Osobne si položme otázku, či pristupujeme s takou úctou a láskou k manželskému partnerovi ako Kristus k Cirkvi a Cirkev ku Kristovi? Uvedomujeme si túto hlbokú skutočnosť jeho prítomnosti v našej rodine ako chráme domácej cirkvi, cirkvi v malom? Do kostola, ktorý v mnohých jazykoch sa označuje tým istým slovom ako Cirkev, vstupujeme s úctou, aby sme si uctili a oslávili Boha. Vstupujeme takto aj do posvätného priestoru našej rodiny, do manželskej spálne, kuchyne a obývačky?

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)

RODINNÉ KATECHÉZY: Kresťanskí rodičia a odovzdávanie viery (36)

RODINNÉ KATECHÉZY: Životný štýl rodičov je prvý a trvalý spôsob výchovy (37)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vychovávať k zrelosti a samostatnosti (38)

RODINNÉ KATECHÉZY: Individuálny prístup vo výchove (39)

RODINNÉ KATECHÉZY: Výchova zaväzuje k duchovnému rastu (40)

RODINNÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa výchovnej sieti a komunite (41)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dávať dôveru a nádej (42)

RODINNÉ KATECHÉZY: Situácie ľudskej krehkosti (43)

RODINNÉ KATECHÉZY: Starať sa o bratov (44)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie, svedectvo lásky a milosrdenstva (45)

RODINNÉ KATECHÉZY: Nechať priestor Bohu (46)

RODINNÉ KATECHÉZY: Originalita a osobitosť manželskej a rodinnej spirituality (47)