19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 23. apríla 2022

Svätý Otec František v posynodálnej exhortácii Amoris Laetitia vychádza z intuície Druhého vatikánskeho koncilu, že spiritualita laikov má nadobudnúť osobitné charakteristické vlastnosti aj v manželstve a v rodine. Je to spiritualita, ktorá je odlišná od rehoľnej a mníšskej spirituality, lebo sa spája so všetkými aspektmi manželského a rodinného života. Obsahuje bežné skúsenosti manželského páru, ktorý žije skúsenosť spoločnej domácnosti,  sexuality, rodičovstva, zamestnania a žijú v konkrétnych okolnostiach. Ide o duchovný život, ktorý manželov nevytŕha z každodenného života, ale darom Ducha Svätého obohacuje každý okamih ich spoločného života a znásobuje jeho hodnotu. Prítomnosť Pána prebýva v konkrétnej a reálnej rodine, so všetkými jej trápeniami, zápasmi, radosťami a každodennými zámermi. Keď sa žije v rodine, ťažko predstierať a klamať, nemôžeme nosiť masku. Ak túto autentickosť oživuje láska, vládne v nej Pán – so svojou radosťou a pokojom. Spiritualita rodinnej lásky sa skladá z tisícov reálnych a konkrétnych gest. V tejto rôznosti darov a stretnutí, ktorých prostredníctvom dozrieva spoločenstvo, má Boh svoj vlastný príbytok. Táto oddanosť spája „ľudské hodnoty s božskými“, pretože je plná Božej lásky. Napokon manželská spiritualita je spiritualita zväzku, v ktorom prebýva Božia láska.

Takými gestami sa kultivuje krása manželstva, ktorá spočíva v jednote manželov ako „rajská rastlina“, ktorá rastie a kvitne v raji. Táto spiritualita jednoty sa uskutočňuje vo vzájomnosti manželského života, ktorý sa denne prehlbuje. Je to pozdrav „dobré ráno“ alebo „dobrú noc“, no najmä spôsob a tón, akým sa vyslovuje. Je to bozk, objatie a vyznanie „mám ťa rád“, ktoré sú prejavom nežnosti. Božie kráľovstvo sa stáva prítomným v manželstve a v rodine nie vo formách „moci“ a „sily“, ale v spôsobe bytia a služby, darovať život, s takou veľkorysosťou a disponibilitou, že nijaká prekážka tomu nemôže zabrániť a nevyžaduje si nijaké ospravedlňovanie alebo odpoveď. Je to darovanie bez miery, je to dar bez očakávania odpovede, je to darovanie bez vyhľadávania, ospravedlnení alebo ľudských motívov. Je to dar pre dar, čo je anticipáciou darovania sa pre darovanie sa, ktoré prichádza s veľkorysosťou daru života, aj tvárou v tvár voči neporozumeniu, nespravodlivosti, ponúkajúc odpustenie. Bežný deň rodiny sa viac riadi typickými konkrétnymi miestami, kde sa prežíva. Na prvom mieste je to manželská spálňa, ktorá je privilegovaným miestom, kde sú manželia sami a prežívajú vrcholné intímne zjednotenie. Ďalším miestom, cez ktoré prechádza ich každodenný život je miesto, kde jedia, kde sa môže rodina stretávať okolo spoločného stola. Nasleduje obývačka, kde trávia voľný čas, spoločným rozhovorom, spoločenskými hrami, pozeraním televízie a podobne. Tu môžu počúvať aj Božie slovo ako Mária pri Ježišových nohách. Dôležitým miestom je kúpeľňa, kde sa starajú o čistotu svojho tela, pričom môžu pomyslieť na čistotu svojho života pred Bohom. Pre mnohých je to auto, či krátke alebo dlhé cesty pešo do práce. Napokon dôležitým miestom je samotné pracovisko. Sú to všetko miesta, kde možno prežívať Božiu prítomnosť a konať modlitbu.

Svätý Otec poukazuje na horizont manželskej a rodinnej spirituality. Dobre prežívané rodinné spoločenstvo je opravdivou cestou posväcovania v bežnom živote a cestou mystického rastu, prostriedkom na intímne spojenie s Bohom. Vskutku bratské a spoločné potreby rodinného života sú príležitosťou na čoraz väčšie otvorenie srdca – a to umožňuje čoraz plnšie stretnutie s Pánom. Toto posväcovanie, a ktorom hovorí pápež František vedie manželov k výšinám svätosti, k zjednoteniu s Bohom. Je to kombinácia bežného života so životom v Duchu Svätom. Na prvý pohľad sa to môže zdať nemožné, no vonkoncom to tak nie je. Ide iba o plné prežívanie sviatosti krstu a sviatosti manželstva. Už v krste sme boli zaštepení do viničného kmeňa, Ježiša Krista, s ním sme zomreli starému človeku a vstali sme z mŕtvych k novému. Ako pripomína svätý Pavol Apoštol: „Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu.“ (Kol 3,3) Nielen jeho jedna vrstva, ale celý, čo znamená žiť v prítomnosti Božej dvadsaťštyri hodín. Je to akoby základná atmosféra života, ktorá manželom umožňuje naplno žiť sviatosť manželstva, ktorá je permanentnou sviatosťou podobne ako Eucharistia, pokým trvajú spôsoby chleba a vína, pokým žijú obaja manželia Boh je s nimi a v nich.  

Ďalej pokračuje: Božie slovo hovorí, že „kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme“ (1 Jn 2, 11), „ostáva v smrti“ (1 Jn 3, 14) a „nepoznal Boha“ (1 Jn 4, 8). Františkov predchodca Benedikt XVI. povedal, že „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“ a že láska je v podstate jediné svetlo, ktoré „stále novým spôsobom prežaruje temný svet“. Iba „keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá“ (1 Jn 4, 12). Keďže „človek [má] sociálnu dimenziu, ktorá mu je vrodená, vložená do jeho štruktúry“ a „sociálna dimenzia človeka nachádza svoje prvé a pôvodné vyjadrenie v manželskom páre a v rodine“, spiritualita sa vteľuje do rodinného spoločenstva. Preto tí, ktorí majú hlboké duchovné túžby, nesmú cítiť, že ich rodina vzďaľuje od rastu v živote Ducha, ale že je cestou, ktorú Pán používa, aby ich priviedol na vrcholy mystického spojenia.

Spiritualita je teda hlboko začlenená do života rodiny. Pápež František celkom jasne a jednoznačne vyhlasuje, že pohlavné spojenie nie je nijakým spôsobom hriešne, no nielen to. Výslovne zdôrazňuje jeho pozitívnu hodnotu, ktorá spočíva v tom, že pre manželov je „cestou rastu v živote i v milosti“; ide o tvrdenie rozhodujúcej dôležitosti, ktoré treba prijať v celom jeho teologicko-etickom význame a ktoré je predurčené na to, aby trvalo, odteraz až navždy poskytovalo orientáciu pre uvažovanie o  kresťanskej intimite. Takýmto spôsobom je prekonané po stáročia zakorenené a len nedávno masívnejšie odmietnuté presvedčenie, že ak sa manželia chcú stať svätými, musia sa odpútať a vzdialiť od manželského života; v skutočnosti totiž platí presný opak – najvyššie vrcholy mystickej skúsenosti môžu dosiahnuť len tak, že sa do neho naplno vložia. Je v ňom niečo „pod“ alebo „nad“ alebo „na okraji“ zvyčajných skúsenostných a poznávacích procesov človeka, niečo mimoriadne Bohom darované.

Napokon si položme niekoľko otázok. Stotožňujeme sa osobne s učením Druhého vatikánskeho koncilu o všeobecnom povolaní ku svätosti, ktoré sa týka aj všetkých pokrstených, kresťanských laikov a rodín? Chápeme, že prežívanie Božej prítomnosti vo svete a v rodine je iné ako v reholi, či v kláštore? Ako manželia hľadáme svoju spiritualitu v prežívaní každodenného života v spojení s Bohom, vo vedomí, že sme skrze Krista novým stvorením? Pouvažujme spoločne o tom, čo by sme mohli zmeniť k plnšiemu prežívaniu manželstva v Pánovi.

PREČÍTAJTE SI AJ: