19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 26. marca 2022

Svätý Otec František žiada, aby boli tí, čo žijú spolu bez uzavretia manželstva alebo iba v civilnom manželstve alebo ako rozvedení a znovu civilne zosobášení, plnšie zapojení do života farského spoločenstva. Aj pokrstení, ktorí sú rozvedení a civilne znovuzosobášení, musia byť viac integrovaní do kresťanských spoločenstiev rozličnými možnými spôsobmi tak, aby sa zabránilo každej možnosti pohoršenia. Logika včlenenia je kľúčom pre ich pastoračné sprevádzanie, aby nielen vedeli, že patria do Kristovho tela, ktorým je Cirkev, ale mali z toho aj radostnú a plodnú skúsenosť. Sú pokrstení, sú to bratia a sestry, Duch Svätý do nich vlieva dary a charizmy pre dobro všetkých. Ako povedal už sv. Ján Pavol II.: Nie sú a nesmú sa cítiť exkomunikovaní, ale môžu žiť a dozrievať ako živé údy Cirkvi, vnímajúc ju ako matku, ktorá ich vždy prijíma, s láskou sa o nich stará a povzbudzuje ich na ceste života a evanjelia. Táto integrácia je nevyhnutná aj pre kresťanskú výchovu a starostlivosť o ich deti, ktoré treba pokladať za najdôležitejšie.

Pápež František hovorí: nie je možné povedať, že všetci, ktorí sa nachádzajú v niektorej takzvanej „iregulárnej“ situácii, žijú v stave smrteľného hriechu, bez posväcujúcej milosti. Obmedzenia nezávisia len od prípadnej neznalosti normy. Subjekt, i keď dobre pozná normu, môže mať veľké ťažkosti pri chápaní „hodnôt, ktoré mravná norma obsahuje“, alebo sa môže nachádzať v konkrétnych okolnostiach, ktoré mu neumožňujú konať inak a robiť iné rozhodnutia bez spáchania novej viny. Ako sa správne vyjadrili synodálni otcovia, „môžu existovať faktory, ktoré obmedzujú rozhodovaciu schopnosť“. Už svätý Tomáš Akvinský pripúšťal, že niekto môže mať milosť a lásku, ale bez toho, aby mohol dobre praktizovať niektorú z čností, takže aj vlastniac všetky vliate mravné čnosti, jasne nepreukazuje existenciu niektorej z nich, pretože vonkajší prejav tejto čnosti je sťažený: „Hovorí sa, že niektorí svätci nemajú určité čnosti, pretože pociťujú ťažkosti v ich konaní, [...] napriek tomu, že majú návyk všetkých čností.“ Katechizmus Katolíckej cirkvi sa vyjadruje rozhodným spôsobom: „Pripočítateľnosť nejakého činu a zodpovednosť zaň sa môžu znížiť, ba aj zrušiť nevedomosťou, nepozornosťou, násilím, strachom, návykmi, nezriadenými náklonnosťami a inými psychickými alebo sociálnymi faktormi.“

Sprevádzanie nie je vyhradené iba kňazom, veľkú hodnotu má blízkosť iných manželských párov pre utváranie vzťahu viery, živého svedectva. Sprevádzať znamená kráčať spoločnou cestou, dať iným pocítiť svoju lásku a porozumenie, spoznať krásu usporiadaného sviatostného manželstva a okúsiť krásu a radosť spoločenstva. Tým spôsobom ukazujú krásu ľudského spoločenstva, ktoré má viesť ku kráse eucharistického spoločenstva, ako o ňom konštatovali Emauzskí učeníci spoznajúc Pána pri lámaní chleba: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24, 32)  Ako však možno prežívať krásu eucharistického spoločenstva bez toho, aby sme žili v nádhernom ľudskom spoločenstve? Preto Svätý Otec pripisuje takú veľkú hodnotu záväzku sprevádzať ostatných a byť im nablízku: v týchto situáciách to znamená aj intenzívnejšie žiť život vo dvojici.

Rozvedení a znovuzosobášení by sa mali pýtať seba samých, ako sa správali voči svojim deťom, keď sa ich manželský zväzok dostal do krízy; či tam boli pokusy o zmierenie; aká je situácia opusteného partnera; aké následky má nový vzťah na zvyšok rodiny a spoločenstvo veriacich; aký príklad tento vzťah ponúka mladým, ktorí sa pripravujú na manželstvo. Úprimné uvažovanie môže posilniť dôveru v Božie milosrdenstvo, ktoré sa neodopiera nikomu.  Toto je východiskový bod pre sprevádzanie, keď si veriaci priznáva svoju situáciu pred Bohom, podobne ako Emauzskí učeníci priznali svoje sklamanie a depresiu: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.“ (Lk 24, 21) Sú ubolení a doráňaní. Tak sa stávajú pripravení prijať Ježišovo sprevádzanie.

Svätý Otec v exhortácii Amoris Laetitia opakovane pripomína o týchto veriacich v zložitých životných situáciách, že sa nesmú cítiť exkomunikovaní, ale majú sa cítiť ako prijatí matkou, ktorá ich miluje, ktorá im prejavuje svoju lásku a nežnosť. Človek si uvedomuje, podobne ako dieťa, že sa stalo niečo, čo sa stať nemalo, no nepochybuje o tom, že matka ho aj naďalej miluje. Aj keď matka prežíva bolesť dieťaťa ako svoju vlastnú, predsa prikladá obväz na jeho rany a naďalej sa oň stará. To je hĺbka sprevádzania matky Cirkvi, ktoré sú povolaní ponúknuť kňazi i rodiny tým, čo sa dostali do situácií ľudskej krehkosti a zlyhaní. Byť tými, ktorí oväzujú rany s láskou milosrdného Samaritána. Je potrebné, aby kňazi, manželia a spoločenstvá boli schopní a ochotní kráčať cestou s bratmi a sestrami, cestou ľudskej blízkosti, zdieľania viery, modlitby, vzájomného povzbudenia v nádeji na plnosť spoločenstva života v Kristovi.

Svätý Otec spolu so synodálnymi otcami hovorí: Ak sa vezme do úvahy nespočetná rôznorodosť konkrétnych situácií je pochopiteľné, že od synody alebo od tejto exhortácie by sa nemal očakávať nový všeobecný normatív kánonického typu, aplikovateľný na všetky prípady. Možné je len nové povzbudenie k zodpovednému osobnému a pastoračnému rozlišovaniu konkrétnych prípadov, ktoré by malo chápať, že „stupeň zodpovednosti nie je totožný vo všetkých prípadoch“, a preto ani dôsledky alebo účinky normy nevyhnutne nemusia byť vždy tie isté. Kňazi majú úlohu „sprevádzať dané osoby na ceste ich rastu podľa učenia Cirkvi a smerníc biskupa. V tomto procese bude užitočné urobiť spytovanie svedomia prostredníctvom chvíľ uvažovania a kajúcnosti. Tu je dôležitý rozhovor s kňazom v internom fóre, vo svätej spovedi, ktorý prispieva k formácii správneho úsudku o tom, čo prekáža možnosti plnšej účasti na živote Cirkvi – a o krokoch, ktoré túto účasť môžu napomôcť a podporiť jej rast. Tak učil už sv. Ján Pavol II. v článku 34 exhortácie Familiaris consortio. Svätý Otec František ešte viac povzbudzuje kňazov, aby boli vysluhovateľmi Božieho milosrdenstva bez toho, aby sa vytváral dojem, že Cirkev zastáva dvojakú morálku.

Celkom osobne si položme otázku, či sme schopní mať postoj milujúcej matky voči rozvedeným a znovu zosobášeným? Dokážeme ich prijať takých akí sú? Prejaviť im lásku a pochopenie a ponúknuť liek Božieho slova a našej modlitby? Sme pripravení kráčať s nimi nie iba chvíľku, ale celú dlhú cestu? Spoločne v rodine sa pomodlime za tých, čo sa ocitli v zložitých situáciách ľudskej krehkosti, najmä za tých z nášho blízkeho okolia.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)

RODINNÉ KATECHÉZY: Kresťanskí rodičia a odovzdávanie viery (36)

RODINNÉ KATECHÉZY: Životný štýl rodičov je prvý a trvalý spôsob výchovy (37)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vychovávať k zrelosti a samostatnosti (38)

RODINNÉ KATECHÉZY: Individuálny prístup vo výchove (39)

RODINNÉ KATECHÉZY: Výchova zaväzuje k duchovnému rastu (40)

RODINNÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa výchovnej sieti a komunite (41)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dávať dôveru a nádej (42)

RODINNÉ KATECHÉZY: Situácie ľudskej krehkosti (43)

RODINNÉ KATECHÉZY: Starať sa o bratov (44)