19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortáci Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 22. mája 2021

Svätý Otec upriamuje našu pozornosť na spev žalmistu. Objavujú sa v ňom – v dome, kde muž a jeho žena sedia pri stole – deti, ktoré ich obklopujú ako „mládniky olivy“ (Ž 128, 3), plné energie a vitality. Ak rodičia sú základom domu, deti sú „živé kamene“ rodiny (porov. 1 Pt 2, 5). Poukazuje na to, že deti sú darom pre rodičov, ktorý im pomáha vybudovať rodinu. Spolu s nimi túto rodinu v radostiach i starostiach budujú. Tešia sa z každého pokroku svojich detí, z ich učenlivosti a ich úspechy prežívajú ako svoje vlastné, podobne však aj ich neúspechy a choroby berú na seba. Sprevádzajú ich celou cestou života od útleho detstva, cez dospievanie a osamostatňovanie. Sú s nimi, keď si zakladajú svoju vlastnú rodinu, stávajú sa rodičmi a vychovávajú vnúčatá. Po tomto počiatočnom zamyslení sa nám jasne hovorí, že deti sú darom a ako také sú povolané vybudovať veľkú ľudskú rodinu. Treba si odpovedať na otázky. Na čo sú deti v rodine určené? Aby boli zdravé, získali vzdelanie a titul, našli si životného partnera alebo partnerku, uzatvorili manželstvo v Cirkvi, mali deti, aby sa z nich stali prarodičia, a tak si užívali vnúčatá ... Je to možné? Zaiste, no v skutočnosti sú deti určené na to, aby boli súčasťou veľkej ľudskej rodiny. Už v krstnom obrade v obetovaní dieťaťa to rodičia vyslovili slovami: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh“ vyslovujú, že dieťa nechápu ako svoje vlastníctvo, ale ako dar, za ktorý preberajú pred Bohom zodpovednosť a ktoré má im byť na radosť a na osoh svetu, ľudskému spoločenstvu.

V tejto perspektíve vidí Svätý Otec rodinu v rozmere ľudského spoločenstva a spoločenstva  Cirkvi, do ktorého je dieťa začlenené sviatosťou krstu tak ako jeho rodičia, v ktorých je táto sviatosť rozvinutá posvätením ich manželstva a rodiny sviatosťou stavu manželského. Rodinné spoločenstvo je začlenené do veľkého spoločenstva Cirkvi. Božie slovo vyzdvihuje potrebu ďalších hlbších zväzkov; ale ako môže existovať hlbší vzťah ako k matke a otcovi, ktorý je taký hlboký? Existuje! Je to zväzok s Bohom a s bratmi vo viere: zatiaľ čo deti sú zjednotené s rodičmi jediným pokrvným zväzkom a citmi lásky, zväzky viery sú spojené zväzkom Kristovej krvi a lásky Ducha Svätého. Práve tie hlboké rodinné zväzky by mali byť pre rodičov možnosťou a spôsobom pripomínať svojim deťom, že v Cirkvi majú toľko bratov a sestier. Práve nedeľa môže byť  dobrým cvičením, ako sa  zamerať na svojich bratov a sestry vo farnosti, pretože s nimi je jednotlivá rodina povolaná vybudovať skutočnú veľkú rodinu, rodinu rodín. V tejto perspektíve môžeme vidieť rodiny v prvotnej cirkvi. Vieme, že v Novom zákone sa hovorí o „cirkvi, ktorá sa stretá v dome“ (porov. 1 Kor 16, 19; Rim 16, 5; Kol 4, 15; Flm 2). Životný priestor rodiny sa mohol premeniť na domácu cirkev, domáci chrám, na sídlo Eucharistie, prítomnosti Krista sediaceho pri tom istom stole. Nezabudnuteľná je scéna vykreslená v Zjavení apoštola Jána: „Stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (3, 20). Tak sa zobrazuje dom, ktorý vo svojom vnútri ukrýva Božiu prítomnosť, spoločnú modlitbu, a teda aj Pánovo požehnanie. O tom sa hovorí v Žalme 128, ktorý sme vzali za základ dnešného uvažovania: „Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána. Nech ťa žehná Pán zo Siona“ (v. 4 – 5). 

Kresťanská rodina podobne ako v Starom zákone je miestom odovzdávania viery. Svätý Otec hovorí: Biblia považuje rodinu aj za sídlo katechézy detí. Toto žiarilo v opise veľkonočného slávenia (porov. Ex 12, 26 – 27; Dt 6, 20 – 25) a následne bolo podrobne znázornené v židovskej haggade, teda dialogickom rozprávaní, ktoré sprevádza obrad veľkonočnej večere. Navyše žalm vyzdvihuje ohlasovanie viery v rodine: „Čo sme počuli a poznali a čo nám rozprávali naši otcovia, nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia. Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom“ (78, 3 – 6). Teda rodina je miestom, kde sa rodičia stávajú prvými učiteľmi viery pre svoje deti. Je to akoby „remeselná“ úloha, z osoby na osobu: „A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta [...], odpovieš mu...“ (Ex 13, 14). Tak jednotlivé generácie prednesú svoj spev Pánovi, „mládenci a panny, starci a junáci“ (Ž 148, 12). Spomeňme si ako majú deti rady rozprávania starých rodičov o ich živote, o tom ako prežívali svoje detstvo, akých mali rodičov, ako sa zoznámili a vstúpili do manželstva, ako si založili rodinu. Podľa Božieho slova majú rodičia povinnosť s vážnosťou napĺňať svoje poslanie vzdelávať, ako často učia mudrci Biblie (porov. Prís 3, 11 – 12; 6, 20 – 22; 13, 1; 22, 15; 23, 13 – 14; 29, 17). Deti sú povolané prijať a praktizovať prikázanie: „Cti otca svojho i matku svoju“ (Ex 20, 12), v ktorom sloveso „ctiť“ znamená uskutočňovať rodinné a spoločenské úlohy v ich plnosti, nezanedbávať ich s výhovorkami na náboženské dôvody (porov. Mk 7, 11 – 13). Naozaj, kto si ctí otca, odčiňuje svoje hriechy, „kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady“ (Sir 3, 3 – 4). 

Dôležité pre súčasné rodiny, v ktorých je niekedy problém dovoliť deťom, aby sa osamostatnili a slobodne nasledovali Božie volanie do manželstva, alebo k zasvätenému životu, či kňazstvu, vypočuť si slová Svätého Otca z 18. bodu exhortácie Amoris Laetitia: „Evanjelium nám pripomína, že deti nie sú majetkom rodiny, ale majú pred sebou osobnú cestu životom. Ak je pravda, že Ježiš si o sebe myslí, že je vzorom poslušnosti pozemským rodičom a že je voči nim podriadený (porov. Lk 2, 51), je tiež isté, že ukazuje výber života dieťaťa a jeho samotné kresťanské oprávnenie. môže požadovať odlúčenie, aby si uvedomil svoje zasvätenie sa Božiemu kráľovstvu (porov. Mt 10, 34–37; Lk 9, 59–62). Navyše, on sám vo veku dvanástich rokov odpovedá na výčitku Márie a Jozefa, ktorý má vyššie poslanie, ktoré má dosiahnuť, a to nad rámec svojej historickej rodiny (porov. Lk 2,48 - 50). Preto vyzdvihuje potrebu ďalších hlbších vzťahov aj v rámci rodinných vzťahov: sú to moja matka a moji bratia, ktorí počúvajú Božie slovo.“

Zamyslime sa spoločne v rodine nad tým ako naši rodičia prijali naše osamostatnenie, keď sme im oznámili, že sa chceme vziať. Ako s odstupom času vidíme tento začiatok našej spoločnej cesty, čo nám na nej zo strany rodičov pomáhalo, a čo robilo ťažkosti. V prípade, že už máme dospievajúce alebo dospelé deti, pouvažujem nad tým koľko dôvery im prejavujeme, či by sme boli schopí nechať im toľko slobody, ako ponechali Mária s Jozefom dvanásťročnému Ježišovi, aby mohol zostať v chráme a byť tam, kde ide o jeho Otca. Porozprávajme sa o tom v rodine!

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)