19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 13. novembra 2021

Mnohí manželia síce chcú mať deti, ale najprv rozmýšľajú o tom, ako by zabezpečili sebe aj svojim deťom vhodné životné podmienky, zaobstarať si bývanie a dobré zamestnanie. Často chcú najprv ešte pocestovať po svete, a potom neskôr mať deti. Je to prejav určitej mentality, v ktorej si človek takmer všetko chce vypočítať a naplánovať. Svätý Otec František v bode 170 apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia konštatuje, že vďaka vedeckému pokroku je dnes možné dopredu vedieť, akú farbu vlasov bude mať dieťa a akými chorobami bude možno v budúcnosti trpieť, pretože všetky somatické vlastnosti ľudskej osoby sú vpísané do jej genetického kódu už v embryonálnom štádiu. Ale len Otec, ktorý ho stvoril, ho pozná naplno. Len on vie, čo je najvzácnejšie a čo je najdôležitejšie, pretože on vie, kto je to dieťa, aká je jeho najhlbšia identita. Matka, ktorá ho nosí vo svojom lone, potrebuje prosiť o Božie svetlo, aby mohla svoje dieťa poznať do tejto hĺbky a očakávať ho také, aké je v skutočnosti. Niektorí rodičia cítia, že ich dieťa neprichádza v najlepšom okamihu. Potrebujú prosiť Pána, aby ich uzdravil a posilnil, aby toto dieťa naplno prijali a mohli ho srdečne očakávať. Je dôležité, aby sa každé dieťa cítilo očakávané. Dieťa nie je doplnok alebo riešenie osobnej ašpirácie. Je to ľudská bytosť s nesmiernou hodnotou, ktorá nemôže byť použitá na vlastný prospech. Teda nie je dôležité, či rodičom tento nový život je alebo nie je užitočný, či má vlastnosti, ktoré sa im páčia alebo nie, či zodpovedá ich plánom a snom. Pretože deti sú dar. Každé je jedinečné a neopakovateľné. Dieťa milujeme preto, že je dieťa: nie preto, že je pekné alebo také či onaké; milujeme ho preto, že je dieťa! Nie preto, že myslí ako ja alebo stelesňuje moje túžby. Dieťa je dieťa. Láska rodičov je nástrojom lásky Boha Otca, ktorý s nehou očakáva narodenie každého dieťaťa, akceptuje ho bez podmienok a prijíma nezištne. Božia láska je nezištná a k takej láske sú povolaní rodičia každého dieťaťa.

Tajomstvo života je oveľa bohatšie ako ľudské výpočty a plány, pretože každý nový život je Boží dar. Je nezištný a nezaslúžený dar, ktorý je obohatením, aj keď si to človek v prvom momente nie je schopný úplne uvedomiť, že dostáva dar. Dostáva dar a povolanie zapojiť sa do Božieho nezištného daru lásky, ktorá miluje vždy prvá a bezpodmienečne. Tehotenstvo je pre ženu náročné obdobie, ale zároveň aj úžasný čas. Matka spolupracuje s Bohom, aby vznikol zázrak nového života. Materstvo pochádza zo špecifickej schopnosti ženského organizmu, ktorý so stvoriteľskou osobitosťou slúži na počatie a splodenie ľudskej bytosti. Každá žena sa podieľa na tajomstve stvorenia, ktoré sa obnovuje v ľudskom plodení. Ako hovorí žalm: „Utkal si ma v živote mojej matky“ (Ž 139, 13). Každé dieťa, ktoré sa formuje vnútri svojej matky, je večným projektom Boha Otca a jeho večnej lásky: „Skôr než som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa“ (Jer 1, 5). Každé dieťa je odjakživa v Božom Srdci a v okamihu, keď je počaté, plní sa večný sen Stvoriteľa. Pomyslime na to, aká je hodnota embrya – od okamihu, v ktorom sa počalo! Treba naň pozerať tým pohľadom lásky Otca, ktorý vidí ponad každé zdanie. Možno nebolo ešte v ľudskom pláne svojich rodičov, ale istotne v Božom pláne, na ktorom teraz dostávajú rodičia účasť radostným očakávaním toho zázraku nového života.

Svätý Otec pokračuje: Žena môže mať v tehotenstve účasť na tomto Božom projekte, keď sníva o svojom dieťati. Všetky mamy a všetci otcovia snívali o svojich deťoch deväť mesiacov.  Rodina bez sna nie je možná. Keď sa v rodine stratí schopnosť snívať, deti nerastú, láska nerastie, život ochabuje a vyhasína. Ak ide o dvojicu kresťanských manželov, v tomto sne sa nevyhnutne objavuje aj krst. Rodičia ho pripravujú svojou modlitbou, zverujúc dieťa Ježišovi ešte pred jeho narodením. Tešia sa, že ich dieťa bude mať účasť na Božom živote a na živote spoločenstva Cirkvi.

Dramatické sú príbehy manželských párov, ktoré dlhé roky túžia po dieťati, ale sa im ho nedostáva, prežívajú mnohé ťažkosti a krízy z nenaplnenia. Uvedomujú si a existenciálne prežívajú dôležitosť toho daru, ktorým je dieťa, ktoré v nich otvára novú cestu nezištnej lásky. Vieme, koľko utrpenia prežívajú tieto dvojice. Na druhej strane vieme aj to, že manželstvo nie je ustanovené iba na plodenie... Preto i keď manželia nemajú deti, hoci po nich zväčša vrúcne túžia, manželstvo ako celoživotné spolunažívanie a spoločenstvo trvá aj naďalej a zachováva si svoju hodnotu a nerozlučiteľnosť. Okrem toho materstvo nie je výlučne biologickou skutočnosťou, ale vyjadruje sa rozličnými spôsobmi, plodnosť nezištnej lásky sa môže prejaviť aj mnohými inými spôsobmi služby vo farskom spoločenstve.

Jednou z významných ciest ako uskutočniť materstvo a otcovstvo je adopcia, je to veľmi štedrý spôsob a Svätý Otec chce povzbudiť všetkých, ktorí nemôžu mať deti, aby rozšírili a otvorili svoju manželskú lásku pre prijatie tých, ktorí sú ukrátení o primeraný rodinný kontext. Nikdy neoľutujú, že boli štedrí. Adopcia je skutkom lásky – darovaním rodiny tomu, kto ju nemá. Je dôležité nástojiť na tom, aby legislatíva uľahčovala postupy pre adopciu, predovšetkým v prípade neželaných detí, aby sa predišlo potratu a zanedbaniu starostlivosti o dieťa. Tí, ktorí vnímajú výzvu adopcie a prijímajú dieťa bezpodmienečným a nezištným spôsobom, stávajú sa prostredníkmi lásky Boha, ktorý hovorí: „Keby aj tvoja matka zabudla na teba, ja na teba nikdy nezabudnem“ (porov. Iz 49, 15).

Rozhodnutie pre adopciu a pre pestúnsku starostlivosť vyjadruje osobitnú plodnosť skúsenosti manželskej lásky, nielen v prípadoch, keď je táto skúsenosť bolestne poznačená neplodnosťou.  Oproti tým situáciám, v ktorých sa dieťa nárokuje za každú cenu, berie sa ako právo na vlastné uskutočnenie, správne mienená adopcia a pestúnska starostlivosť ukazujú dôležitý aspekt rodičovstva a detstva, lebo pomáhajú spoznať, že deti, či už vlastné, adoptované, alebo zverené do starostlivosti, sú autonómne a je potrebné ich prijať, milovať a starať sa o ne, nielen ich priviesť na svet. Rozhodnutia o adopcii a zverení do pestúnskej starostlivosti by mali byť vždy inšpirované predovšetkým záujmom dieťaťa vedené nezištnou láskou.

Aj rodina s mnohými deťmi je povolaná zanechať stopu v spoločnosti, do ktorej je vložená – pre rozvinutie iných foriem plodnosti, ktoré sú akoby predĺžením tej lásky, ktorá rodinu podopiera. Kresťanské rodiny nech nezabudnú, že viera nás neberie z tohto sveta, ale nás doň hlbšie vkladá.  Vskutku každý z nás má osobitnú úlohu pri príprave príchodu Božieho kráľovstva“. Rodina nesmie chápať seba samu ako košiar, ktorý treba chrániť pred spoločnosťou. Rodina vychádza zo seba, je solidárna s inými rodinami, je miestom integrácie osoby do spoločnosti; miestom zjednotenia medzi verejným a súkromným. Spoločne v rodine sa zamyslime nad formami plodnosti našej nezištnej lásky.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)