19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 16. apríla 2022

Deviata kapitola exhortácie Svätého Otca Františka Amoris Laetita ponúka účinnú syntézu manželskej a rodinnej spirituality. Nadväzuje na učenie Druhého vatikánskeho koncilu, že všetci pokrstení v akomkoľvek životnom stave sú povolaní k plnosti kresťanského života, čiže ku svätosti, ktorá spočíva v plnosti lásky. Láska však nadobúda rôzne odtiene – podľa životného stavu, do ktorého bol každý povolaný. Už koncil vzhľadom na apoštolát laikov zdôrazňoval spiritualitu, ktorá pramení z rodinného života. Hovoril, že spiritualita laikov má nadobudnúť osobitné charakteristické vlastnosti aj v manželskom stave a v rodine a rodinné starosti nesmú byť čímsi cudzím pre ich štýl spirituality života. Preto je potrebné nakrátko opísať niektoré základné charakteristiky tejto osobitnej spirituality, ktorá sa rozvíja v dynamike vzťahov rodinného života.

V reakcii na prehnanú starostlivosť a kultu telesnej krásy v antickom svete sa v minulosti kresťanská spiritualita a kresťanský životný štýl sústreďovali v mníšskom a rehoľnom spôsobe života. Všeobecne sa rozšírila nedôvera voči ľudskej sexualite a takmer výlučne sa presadilo juridicko-moralistické chápanie manželstva. Pre veriacich laikov vznikali tretie rády ako určité formy prenosu tejto spirituality do sveta, do života rodín. Téma spirituality a mystiky zostala doménou zasvätených osôb, kresťanská tradícia sa intenzívne zaoberala teológiou mystického sobáša medzi Bohom a dušou a dala vzniknúť obšírnym opisom mystických skúseností, ako ich prežívali jednotliví svätci a svätice, pričom sa na znázornenie ich zjednotenia s absolútnom často používal obraz intímneho manželského vzťahu. Až do nedávnej minulosti bola metafora manželskej intimity tradične používaná na objasnenie zmyslu mystického zjednotenia duše s Bohom, napríklad v spisoch sv. Terézie z Avily a sv. Jána z Kríža. Nakoľko vieme tradícia sa nikdy v tejto veci neuberala opačným smerom, čiže k prežívaniu manželskej nehy a intimity ako mystického zjednotenia manželov v Bohu. Preto sa chceme vydať akoby spätnou cestou nanovo interpretovať manželskú intimitu ako miesto, kde sa prežíva „plnokrvná“ mystika. Pokiaľ ide o rozvíjanie tohto aspektu mystického života, nachádzame sa takpovediac „v bode nula“.

Koncil zvýraznil unitívnu funkciu manželstva a všeobecné kňazstvo všetkých pokrstených, ktorí sú povolaní k plnosti kresťanského života, čiže ku svätosti. Tým otvoril novú etapu v rozvoji manželskej spirituality, ktorá je výrazom zjednotenia sa s Bohom. Celý komplex intímneho stretnutia manželov sa chápe ako naplnenie a sprítomnenie sviatosti manželstva a spoločne prežitá radosť oboch manželov. Tým sa pozdvihuje ľudská sexualita, ako niečo, čo privádza k spoločenstvu s Bohom. V príbehu dvojice stať sa „jedným telom“ nie je primárne jeho zameranie na rozmnožovanie a udržanie druhu, ale na uskutočnenie úplného spoločenstva, dokonalej jednoty, v ktorej sa celostne realizuje integrálna mužnosť a integrálna ženskosť. Telo muža a telo ženy sú zjavením a schopnosťou utvárať spoločenstvo daru a vzájomného prijatia, ktoré je nasmerované k tomu, aby z týchto dvoch bytostí urobilo nielen jednotu tela, ale aj ducha, úplnú jednotu osôb. „Jedno telo“ znamená pre inšpirovaných biblických autorov úplnú jednotu medzi mužom a ženou, jednotu ducha a tela, mysle a citov, nie len fyzickú jednotu. Nie je náhoda, že sexuálny akt sa v biblickom jazyku chápe ako akt osobitného „poznania“. Nepredstavuje iba stretnutie tiel, ale znamenie spoločenstva ľudí, v ktorom sa poznajú a navzájom uznávajú. Akt lásky, v ktorom sa spoločenstvo orgánov vníma ako najplnší  prejav spoločenstva, prejav otvorenosti pre vzájomný dar a prijatie, ktorý smeruje k jednote.

Spiritualita manželov vedie k tomu, že si stále viac uvedomujú, že v manželstve je sexualita v službe nehy, ktorá je takpovediac Bohom daným genetickým kódom manželskej lásky. Predstavuje cestu humanizácie erosu, ktorá umožňuje, aby sa z erotickej príťažlivosti stal zdroj ustavične obnovovanej intimity. Len v tomto kontexte si manželská sexualita dokáže zachovať sviežosť udalosti, ktorá je napriek opakovaniu zakaždým udivujúca, prekypujúca novosťou, starostlivo chránená vo vnútornom hrade duše a dosvedčovaná životom, a manželia sa dokážu ubrániť pokušeniu stratiť zo zreteľa najvyšší zmysel svojej intimity. Neha ponúka niečo, čo sexualita sama osebe nedokáže nikdy poskytnúť: atmosféru nezištnosti, užasnutú radosť zo stretnutia a veľkodušnú, tvorivú slobodu. Zároveň umožňuje sexuálnemu stretnutiu, aby zotrvalo v stave permanentného úsvitu, ustavičného zrodu. Schopnosť prejavovať nehu nepredstavuje okrajovú, sekundárnu danosť, ale je naopak konštitutívnym prvkom, bez ktorého sa nemôže uskutočniť najvyšší zmysel manželskej intimity. Toto je základný predpoklad skutočnej intimity a východiskový bod mystickej cesty: robiť z nehy pulzujúce srdce partnerského vzťahu.

Svätý Otec František pripomína, že Pán prebýva v konkrétnej a reálnej rodine, so všetkými jej trápeniami, zápasmi, radosťami a každodennými zámermi. Keď sa žije v rodine, ťažko predstierať a klamať, nemôžeme nosiť masku. Ak túto autentickosť oživuje láska, vládne v nej Pán – so svojou radosťou a pokojom. Spiritualita rodinnej lásky sa skladá z tisícov reálnych a konkrétnych gest. V tejto rôznosti darov a stretnutí, ktorých prostredníctvom dozrieva spoločenstvo, má Boh svoj vlastný príbytok. Táto oddanosť spája „ľudské hodnoty s božskými“, pretože je plná Božej lásky. Napokon manželská spiritualita je spiritualita zväzku, v ktorom prebýva Božia láska. Dobre prežívané rodinné spoločenstvo je opravdivou cestou posväcovania vo všednom živote a cestou mystického rastu, prostriedkom na intímne spojenie s Bohom. Vskutku bratské a spoločné potreby rodinného života sú príležitosťou na čoraz väčšie otvorenie srdca – a to umožňuje čoraz plnšie stretnutie s Pánom. Božie slovo hovorí, že „kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme“ (1 Jn 2, 11), „ostáva v smrti“ (1 Jn 3, 14) a „nepoznal Boha“ (1 Jn 4, 8). Dnes môžeme povedať, že aj Najsvätejšia Trojica je prítomná v chráme manželského spoločenstva. Tak ako prebýva vo chválach svojho ľudu (porov. Ž 22, 4), intímne žije aj v manželskej láske, ktorá ju oslavuje.

Položme si osobne otázku ako chápeme ľudskú sexualitu v manželskom a rodinnom živote? Je pre nás prostriedkom, ktorým sa vrcholným spôsobom uskutočňuje vzájomná darujúca sa láska manželov, v spoločnej nežnosti a radosti? Chápeme ju ako osobitný prostriedok zjednotenia sa s Bohom a účasti na jeho živote? Je naozaj sprítomňovaním sviatosti manželstva ako svadobnej jednoty Ježiša Krista a jeho Cirkvi? Ak nie celkom, prosme o milosť urobiť potrebnú zmenu. Ako manželia sa o tom porozprávajme a modlime sa o milosť hlbšej nežnosti v našom manželskom živote.

PREČÍTAJTE SI AJ: