19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 5. februára 2022

Deti potrebujú istotu, že sú rodičmi milované a pri nich majú vždy domov, vždy sú prijaté také, aké sú. Môžu sa im zveriť so všetkými radosťami a bolesťami, prezradiť im svoje tajné túžby i sklamania vo vedomí, že ich rodičia milujú za každých okolností. Rodičia si dnes pod vplyvom médií oveľa viac uvedomujú nebezpečenstvá, ktoré na ich deti číhajú vo svete, ktorý ich obklopuje. Často sa celkom prirodzene o ne boja, aby sa im nestalo niečo zlé a tak sa ich snažia všemožne chrániť. Sú si vedomí, že im chcú odovzdať kresťanský životný štýl s jeho hodnotami a tak im nastavujú určité ohraničenia. Je správne a potrebné, aby mali deti a dospievajúci jasne vymedzené mantinely, v ktorých sa však môže slobodne a bezpečne pohybovať. Strach o deti však môže prerásť aj vďaka moderným komunikačným technológiám, napríklad mobilným telefónom, do ustavičného kontrolovania, kde deti sú, čo robia, s kým sa stretávajú. Posadnutnosť kontrolou nepôsobí výchovne, a nie je možné kontrolovať všetky situácie, v ktorých by sa dieťa mohlo nachádzať. Platí tu princíp, že „čas je dôležitejší ako priestor“.

Svätý Otec František hovorí, že  veľkou otázkou nie je to, kde sa dieťa fyzicky nachádza, kde bude, s kým je v tomto okamihu, ale to, kde sa nachádza v existenčnom zmysle; to znamená, aké je jeho presvedčenie, aké ciele má, po čom túži, aký životný plán si tvorí?  Vo výchove ide skôr o spúšťanie procesov, než o ovládanie priestorov. Ak je rodič posadnutý sledovaním, kde sa jeho dieťa nachádza, a kontrolovaním všetkých jeho pohybov, bude sa len snažiť ovládať jeho priestor. Takýmto spôsobom ho však nevychová, neposilní, nepripraví čeliť výzvam. Záleží predovšetkým na tom, aby sme s veľkou láskou v dieťati spúšťali procesy dozrievania jeho slobody, prípravy, celistvého rastu, pestovania autentickej samostatnosti. Iba tak bude mať dieťa v sebe prvky, ktoré potrebuje, aby vedelo obstáť a v zložitých okolnostiach konať s inteligenciou a obozretnosťou. Preto rodičom kladiem tieto otázky: „Snažíme sa chápať ,kde‘ sa deti naozaj nachádzajú na svojej ceste rastu a dozrievania? Vieme, kde je ich duša skutočne? A predovšetkým: chceme to vlastne vedieť?“ Rodičia by si mali vytvoriť dostatok času pre nenútený rozhovor s deťmi. Žiaľ mnohé výskumy ukazujú, že takého času si rodičia vytvárajú len veľmi málo, no pritom iné poukazujú, že by stačila hodina denne. Môže sa ním stať čas strávený spoločnou prípravou večere, spoločenskou hrou, spoločným výletom do prírody, bez nejakého zreteľného výchovného cieľa, ale s výrazným prežívaním ľudskej blízkosti a prijatia. Tak sa vytvorí atmosféra otvorenosti, v ktorej sa možno rozprávať o tých skutočne vážnych otázkach osobného zrenia a nie len o technických otázkach chodu domácnosti a školského vzdelávania.

Ak by dozrievanie bolo len rozvojom čohosi, čo je už obsiahnuté v genetickom kóde, nebolo by s tým veľa práce. Prezieravosť, súdnosť a zdravý rozum však nezáležia na čisto kvantitatívnych rastových faktoroch, ale na celom reťazci prvkov, ktoré sa syntetizujú vnútri osoby; aby sme boli presnejší, uprostred jej slobody. Je nevyhnutné, aby nás každé dieťa prekvapilo plánmi, ktoré pramenia z tejto slobody; aby narušilo naše schémy – a je dobré, keď sa to stane. Výchova obsahuje úlohu podporovať zodpovedné prejavy slobody, vďaka ktorým sa človek v kľúčových okamihoch dokáže rozhodovať so zdravým rozumom a inteligenciou; [formovať] osoby, ktoré bez výhrad chápu, že ich život aj život ich spoločenstva je v ich rukách a že táto sloboda je nesmiernym darom. Výchova nemá byť prostriedkom na splnenie nesplnených túžob rodičov, ale pochopenie túžob a povolania detí, podporou rozvoja ich osobnosti.

Preto je potrebné, aby rodičia vedeli, akým spôsobom ich deti trávia voľný čas. Potrebujú si ujasniť, čomu chcú svoje deti vystaviť. Preto sa nesmú vyhýbať tomu, aby si položili otázku, kto sú tí, ktorí sa deťom starajú o poskytovanie zábavy a hier; tí, ktorí vstupujú do ich príbytkov prostredníctvom obrazoviek, tí, ktorých vedeniu deti zverujú, keď ich nechajú bez výberu pozerať televíziu a byť na internete. Neznamená to, že by mali rodičia zabrániť tráviť čas pri televízii a na internete, ale mali by si nájsť čas, aby boli pri tom s nim. Byť s nimi jednoducho a s citom hovoriť o dôležitých veciach, ktoré sú v tých mediálnych produktoch pokrivené a často iba vo virtuálnej realite. Rodičia si tak vytvárajú zdravé príležitosti, aby deti mohli zmysluplne vyplniť svoj voľný čas, pričom umožnia vyhnúť sa škodlivému vplyvu. Vždy je potrebné mať sa na pozore. Zanedbanie detí sa nikdy nevypláca. Rodičia nesmú oberať o slobodu, ale musia deti aj dospievajúcich usmerniť a pripraviť tak, aby dokázali zodpovedne čeliť situáciám, v ktorých sa môžu vyskytnúť napríklad riziká agresie, zneužitia alebo drogovej závislosti. Deti si potrebujú osvojiť kritický postoj voči tomu, čo sa im predkladá.

Zároveň však potrebujú aj stále rastúci priestor slobody, v ktorom by mohli rozvíjať svoje schopnosti a tvorivosť. Pre nejedného rodiča je priam škandalózna udalosť s dvanásťročným Ježišom v chráme, ktorého neprítomnosť v zástupe pútnikov si jeho rodičia uvedomili až po dni cesty, ako o tom píše svätý Lukáš: „A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!"“ Neurobili paniku, lebo dôverovali Ježišovi, že bude zrejme v zástupe a v dobrej spoločnosti, no napokon ho našli v tej najlepšej spoločnosti v Jeruzalemskom chráme. On sám si vybral to najlepšie, ani oni by mu neboli mohli vybrať lepšiu spoločnosť. Napomenuli ho síce, no neodopreli mu svoju lásku. Dnes by táto udalosť mohla inšpirovať mnohých rodičov, ktorí sa priveľmi boja o svoje deti a stávajú sa ich nepríjemnými kontrolórmi a v čase dospievania sa radikálne odklonia od cesty, na ktorú ich chceli nasmerovať. Dostatok spoločne prežitého času od detstva, zaradenie do spoločenstva rovesníkov a dospelých, rastúci priestor slobody a najmä dôvera, napomáhajú rast a dospievanie.

Osobne i spoločne v rodine sa porozprávajme o tom, čo nám pomáha budovať vzájomnú dôveru a ochotu vytvoriť priestor pre osobný rast a dozrievanie našich detí. Pouvažujme najmä nad tým, koľko kvalitného času trávime so svojimi deťmi, prípadne čo by sme mohli zlepšiť.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)

RODINNÉ KATECHÉZY: Kresťanskí rodičia a odovzdávanie viery (36)

RODINNÉ KATECHÉZY: Životný štýl rodičov je prvý a trvalý spôsob výchovy (37)