19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 18. decembra 2021

V súčasnosti sa v pastorácii rodiny odhaľuje vážny problém, ktorým je privatizácia rodiny, čo smeruje k redukovaniu na jeho opis obmedzený na dvojicu. To naznačuje potrebu uvedenia učenia Druhého vatikánskeho koncilu do života farského spoločenstva. Spoločenstvo nie je v jeho chápaní len niečo, čo sa dodatočne pripojuje k životu Cirkvi, ale je jeho stredobodom a konštitúciou. V tejto línii sa vyjadruje životná sila spoločenstva Cirkvi. Spoločenstvo je materským lonom, v ktorom sa utvára nový človek živým a nepretržitým pôsobením Božieho slova. V spoločenstve sa buduje kresťanská iniciácia a podľa tohto vzoru i uvedenie novomanželov do životného štýlu kresťanskej rodiny. Je dôležité, aby sa mladí kresťania naučili vnímať teologickú náuku, že ich manželstvo nie je súkromná záležitosť. Nesmú sa však ani psychologicky cítiť osamelí. Celá kresťanská komunita sa musí cítiť byť zapojená do prípravy na manželstvo a do jeho sprevádzania. Kresťanská komunita sa nemôže nezaujímať o komplikácie a prípadné krízy manželského života. Nemôže byť blízka rodine len v slávnostných a šťastných chvíľach, ako je narodenie detí, ale aj v tých ťažkých, akými sú krízy, choroba a smrť blízkych osôb.

Toto sprevádzanie, ako sa ukazuje, je potrebné hneď po uzatvorení sviatostného manželstva, lebo sobášom sa život vlastne iba začína a tu sú mladé páry vystavené silnému vplyvu konzumného životného štýlu a chýba im sprevádzanie pre osvojenie si životného štýlu kresťanského manželstva a rodiny. Viacerí teológovia upozornili na starokresťanskú tradíciu mystagogickej katechézy po prijatí sviatostí kresťanskej iniciácie, krstu, birmovania a Eucharistie, ktorá novopokrstených vovádzala hlbšie do života podľa prijatej viery.

Svätý Otec František uvádza v posynodálnej exhortácii Amoris Laetitia, že  synodálni otcovia poukázali na to, že prvé roky manželstva sú životne dôležitým a delikátnym obdobím, počas ktorého páry rastú v uvedomovaní si výziev a zmyslu manželstva. Z toho vychádza potreba pastoračného sprevádzania, ktoré pokračuje aj po slávení sviatosti. V tejto pastorácii je veľmi dôležitá prítomnosť skúsených manželských párov. Farnosť je považovaná za miesto, na ktorom skúsenejšie páry môžu byť k dispozícii pre tie mladšie, s prípadnou účasťou cirkevných združení, hnutí a nových spoločenstiev. Manželov treba povzbudiť k základnému postoju prijatia veľkého daru detí. Treba zdôrazniť dôležitosť rodinnej spirituality, modlitby a účasti na nedeľnej Eucharistii, povzbudiť páry, aby sa pravidelne stretávali na podporu rastu duchovného života a solidarity v konkrétnych potrebách života. Liturgie, pobožnosti, sväté omše slávené pre rodiny najmä na výročie manželstva boli spomenuté ako životne dôležité na podporu evanjelizácie prostredníctvom rodiny.

Manželia s dobrou skúsenosťou „vyučovania“ môžu v tomto zmysle ponúknuť praktické prostriedky, ktoré im samým boli užitočné: plánovanie nezištných spoločných okamihov, čas odpočinku s deťmi, rozličné spôsoby slávenia dôležitých vecí, priestory zdieľanej spirituality. Môžu však učiť aj dôvtipným prístupom, ktoré pomáhajú tieto okamihy napĺňať obsahom a významom, na osvojenie si lepšej komunikácie. Toto je mimoriadne dôležité, keď už vyhasla novosť zasnúbenia. Lebo keď sa nevie, čo robiť so spoločne tráveným časom, jeden alebo druhý z manželov začne hľadať útočisko v technológii, vymyslí si ďalšie povinnosti, vyhľadá iné náručia alebo zuteká z nepohodlnej intimity. Sprevádzanie musí povzbudzovať manželov, aby boli štedrí v komunikácii života. V zhode s osobným a ľudsky úplným charakterom manželskej lásky správnou cestou pre plánovanie rodiny je cesta vzájomného dialógu medzi manželmi, rešpektovanie časov a ohľad na dôstojnosť partnera.

Mladých manželov treba tiež povzbudzovať, aby si vytvorili vlastné zvyky, ktoré ponúkajú zdravý pocit stability a ochrany a ktoré sa budujú s množstvom každodenných zdieľaných rituálov. Je dobré vždy ráno sa pobozkať, každý večer si dať požehnanie; čakať na druhého a privítať ho, keď príde; občas spolu chodiť von, podieľať sa na domácich prácach. Zároveň je však dobré prerušiť zvyky slávnosťou, nestratiť v rodine schopnosť oslavovať, radovať sa a sláviť pekné skúsenosti. Manželia majú potrebu spoločne sa prekvapiť z Božích darov a spolu živiť entuziazmus pre život. Keď sa vie sláviť, táto schopnosť obnovuje energiu lásky, oslobodzuje ju od monotónnosti a každodenné zvyky vypĺňa farbou i nádejou.

Svätý Otec František hovorí o skupinách manželov, ktoré ponúkajú konkrétne cesty a programy uvedenia do kresťanského životného štýlu. Majú svoju osobitnú črtu združenia alebo hnutiami. V súčasnosti je ich už pomerne veľa a ponúkajú dobré programy pre rast vzájomných vzťahov v manželstve a v rodine. Dôležité je, aby kňazi podporovali tieto iniciatívy a dali im priestor v živote farského spoločenstva. Napokon každý kresťanský pár môže v tejto oblasti robiť veľa vďaka sieti svojich vzťahov s príbuznými, susedmi, priateľmi, kolegami v práci, rodičmi detí, s ktorými sa ich deti priatelia a podobne. Je to svedectvo, ktoré je povolané vydávať každá kresťanská rodina vo svojom prostredí a presahuje dimenzie farských aktivít, ktoré sú dôležité, no často nezasahujú tam, kde kresťanskí manželia žijú svoj každodenný život. Každý manželský pár môže urobiť niečo pre tých mladých manželov, ktorých pozná vo svojom prostredí, v práci alebo v susedstve. Budovanie mostov dialógu a priateľstva s cieľom otvoriť cestu zdieľania, byť darom a znamením Boha. Je to schopnosť dať im porozumieť, že manželstvo nie je súkromným aktom, ale udalosťou, ktorá sa týka celej spoločnosti. Kresťanskí manželia sa tak stanú misionármi, ktorí svedčia o kráse viery a z nej vyrastajúceho sviatostného manželstva.

Dôležité sú mosty, ktoré kresťanskí manželia budujú i s tými mladými, ktorí sa rozhodli pre faktické spolužitie bez uzatvorenia manželstva, alebo iba pre civilné manželstvo. Priateľský kontakt s týmito dvojicami sa môže stať cestou, prípravou pre evanjelizáciu. Dôležité je, aby s nimi manželia nadviazali kontakt a prejavili im, že ich prijímajú a sú voči nim otvorení, pretože sú rovnako obrazom a podobou Boha, aj keď o tom nevedia, aj keď neveria. Práve toto priateľstvo môže byť cestou k viere  a v budúcnosti aj uzatvorenia sviatostného manželstva.

Spoločne v rodine si spomeňme na príklady manželov a rodín, ktoré nás v minulosti povzbudili k prehĺbeniu nášho manželstva a rodinného spoločenstva. Zamyslime sa nad našimi vzťahmi s rodinami v našom prostredí, v susedstve, v zamestnaní, v škole našich detí a tiež vo farskom spoločenstve. Máme tendenciu izolovať sa, alebo skôr otvárať sa iným, stavať mosty? Nadväzujeme kontakty aj s neveriacimi a dvojicami, ktoré nemajú riadne usporiadané svoje spolužitie? Sme si vedomí svojej úlohy vydávať svedectvo o Kristovi naším manželským a rodinným životom? Ak nám niečo chýba, pouvažujme, ako by sme to mohli urobiť lepšie.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)