19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 26. februára 2022

V začiatkoch výchovy sú rodičia nenahraditeľní, lebo vytvárajú prvotné a základné prostredia prijatia dieťaťa. Dieťa v rodinnom kruhu zažíva istotu domova. Teplo tohto rodinného hniezda si dieťa priam vyžaduje pre svoj rozvoj. V jeho vedomí sú rodičia určitým spôsobom ideálni, no v priebehu dospievania a najmä v puberte sa to stane problematickým.  V deťoch sa objaví silný kritický moment spojený s potrebou osamostatňovania sa. Dôležité je postupné zapájanie detí do spoločenského života, v ktorom sa rodina stretáva s inými veriacimi i neveriacimi rodinami, pričom ich spájajú spoločné hodnoty. Deti si tak nachádzajú svojich rovesníkov, o ktorých rodičia vedia aké je ich rodinné zázemie. Dbajú na to, aby ich deti nevychovávala „ulica“, ako sa niekedy hovorí a aj stáva. Odovzdávanie viery začína v rodine, posilňuje sa vo farskom spoločenstve. Osobitnú úlohu pritom zohráva katechéza v škole.

Svätý Otec František v exhortácii Amoris Laetitia hovorí: nie je dobré, ak sa rodičia pre svoje deti stávajú „všemohúcimi bytosťami“, akoby deti mohli dôverovať jedine im, pretože tak bránia adekvátnemu procesu ich socializácie a citového dozrievania. Aby sa napomohlo účinnejšie rozšírenie otcovstva a materstva smerom k obsiahlejšej skutočnosti, „kresťanské spoločenstvá sú povolané ponúkať podporu výchovnému poslaniu rodín“, osobitným spôsobom prostredníctvom iniciačnej katechézy. Na podporu integrálnej výchovy potrebujeme „oživiť spojenie medzi rodinami a kresťanským spoločenstvom“. Synoda zdôraznila dôležitosť katolíckych škôl, ktoré „majú podstatnú úlohu pomáhať rodičom pri plnení ich povinnosti vychovávať deti... Katolícke školy by mali byť povzbudené v ich poslaní pomáhať žiakom, aby rástli ako zrelí dospelí, ktorí svet dokážu vidieť pohľadom Ježišovej lásky a ktorí chápu život ako povolanie slúžiť Bohu. V tom zmysle „treba rozhodne potvrdiť slobodu Cirkvi vyučovať svoju doktrínu a právo na výhradu vo svedomí zo strany vyučujúcich.  Dôležitá je spolupráca rodiny a katolíckej školy, ich vzájomná podpora. Rodiny by sa mali snažiť viac podporovať katolícke školy a to najmä ak majú materiálne predpoklady, aby tak mohli robiť. Mnohé rodiny by tak mohli urobiť aj prostredníctvom hľadania vhodných sponzorov katolíckeho vzdelávania. Okrem škôl sú v tejto pomoci rodine dôležité aj katolícke organizácie, združenia a hnutia detí a mládeže, ktoré posilňujú katolícku výchovu a pomáhajú rodine k zapojeniu sa detí do života farského a občianskeho spoločenstva. Pomáhajú im na ceste osamostatňovania sa a dospievania.

 Prax odovzdávania viery deťom v zmysle napomáhania jej prejavu a rastu umožňuje, aby sa rodina stala evanjelizačnou a aby spontánne začala odovzdávať vieru všetkým, ktorí s ňou prídu do kontaktu aj mimo rodinného prostredia. Deti, ktoré vyrastajú v takýchto rodinách, sa často stávajú misionármi svojho prostredia, ak rodičia dokážu žiť svoju úlohu takým spôsobom, že ich druhí vnímajú ako blízkych a priateľských, a tak aj deti rastú v takomto štýle vzťahu so svetom – bez toho, aby sa zriekli svojej viery a svojho presvedčenia. Spomeňme si, že aj samotný Ježiš jedol a pil s hriešnikmi (porov. Mk 2, 16; Mt 11, 19). Zastavil sa pri Jakubovej studni a rozprával sa so  Samaritánkou, ako si o tom môžeme prečítať z Evanjelia podľa svätého Jána v štvrtej kapitole. Dobre vnímajme túto udalosť pri Jakubovej studni: „Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!" Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života." Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!" Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" Žena mu odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej vravel: "Správne si povedala: »Nemám muža,« lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde." Žena mu vravela: "Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko." Ježiš jej povedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou." (porov. Jn 4, 7 – 26).

Ježiš prijal v noci Nikodéma (porov. Jn 3, 1 – 21), nechal si pomazať nohy prostitútkou (porov. Lk 7, 36 – 50) a neváhal sa dotýkať chorých (porov. Mk 1, 40 – 45; 7, 33). To isté robili aj jeho apoštoli, ktorí druhými ľuďmi nepohŕdali, neboli uzavretí do malých skupín tvorených iba vyvolenými, neboli izolovaní od života ľudí. Zatiaľ čo úrady ich prenasledovali, tešili sa sympatiám všetkého ľudu (porov. Sk 2, 47; 4, 21. 33; 5, 13).

Rodičia môžu rozšíriť svoje otcovstvo a materstvo aj za hranice vlastnej domácnosti prostredníctvom siete priateľstiev a známych. Stretnutiami s inými rodinami rovnakého životného štýlu; je dôležité, aby boli deti začlenené do vzťahu rovesníkov a priateľov s rovnakou hodnotovou orientáciou. Svätý Otec František vyzýva kresťanské spoločenstvá, aby poskytovali pomoc a podporu výchovnej a vzdelávacej misii Cirkvi. Je dobré si všimnúť, aký vzácny prínos môže mať intenzívna spolupráca medzi domácou cirkvou a kresťanským spoločenstvom, medzi cirkvou v malom a veľkou Cirkvou, medzi rodinou a farským spoločenstvom, ako rodinou rodín. Je to dôležitý aspekt výchovy, ktorý umožňuje rodičom žiť naplno sviatosť manželstva ako povolanie uskutočňovať lásku a kresťanské bratstvo nielen doma, ale aj so všetkými ľuďmi, s ktorými sa stretávajú v každodennom živote. Osobitne sa táto skúsenosť prežíva v rámci nedeľnej eucharistickej slávnosti.

Prečítajme si osobne alebo spoločne v rodine Jánovo rozprávanie o stretnutí Ježiša so Samaritánkou a položme si niekoľko otázok: Radi sa stretávame s ľuďmi, aj s menej známymi? Vieme ich počúvať a nadväzujeme vzťahy, v ktorých neskrývame svoju vieru, ale celkom prirodzene o nej svedčíme, jednoducho bez slov? Vyvoláva naše svedectvo otázku, prečo sme iní ako ostatní? Prečo sa vieme radovať aj v ťažkých situáciách? Pouvažujme o tom, čo by sme mali zlepšiť a spoločne sa za to pomodlime Žalm 139.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)

RODINNÉ KATECHÉZY: Kresťanskí rodičia a odovzdávanie viery (36)

RODINNÉ KATECHÉZY: Životný štýl rodičov je prvý a trvalý spôsob výchovy (37)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vychovávať k zrelosti a samostatnosti (38)

RODINNÉ KATECHÉZY: Individuálny prístup vo výchove (39)

RODINNÉ KATECHÉZY: Výchova zaväzuje k duchovnému rastu (40)