19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 8. januára 2022

Rodičia majú vždy vplyv na morálny vývin svojich detí – v dobrom i v zlom.  Svätý Otec František v siedmej kapitole Amoris Laetitia zdôrazňuje, že keď rodičia prijmú toto poslanie a naplnia ho vedome, horlivo, rozumne a primerane, dajú svojim deťom nenahraditeľný základ života. Nasledujúcich niekoľko úvah venujeme výchovnej funkcii rodín.

V bode číslo 287 Amoris Laetitia čítame: Výchova detí musí byť charakterizovaná procesom odovzdávania viery. Ten sa stal zložitým pre súčasný štýl života, pracovný čas a komplexnosť dnešného sveta, v ktorom mnohí, aby prežili, znášajú uponáhľané rytmy. Napriek tomu rodina musí byť aj naďalej miestom, kde sa človek učí chápať dôvody a krásu viery, modliť sa a slúžiť blížnemu. To začína krstom, pri ktorom – ako hovorieval svätý Augustín – matky prinášajúce svoje deti „spolupracujú na svätom pôrode“. Potom začína napredovanie a rast tohto nového života. Viera je Boží dar, prijatý v krste, nie je to výsledok ľudskej činnosti, avšak rodičia sú nástrojom Boha pre jej rozvoj a dozrievanie. Je preto „krásne, keď mamy učia malé deti poslať bozk Ježišovi alebo Panne Márii. Koľko nežnosti je v tomto geste! V tom okamihu sa srdce detí premieňa na priestor modlitby“. Odovzdávanie viery predpokladá, že rodičia prežívajú reálnu skúsenosť toho, že Bohu dôverujú, hľadajú ho a potrebujú, pretože len týmto spôsobom „z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov“ (Ž 145, 4) a „otec synom zvestuje tvoju vernosť“ (Iz 38, 19). To si vyžaduje prosiť o Boží zásah v srdciach – tam, kde my prísť nemôžeme. Horčičné zrnko sa zasieva maličké, ale stane sa z neho veľký strom (porov. Mt 13, 31 – 32), a tak spoznávame nepomer medzi skutkom a jeho účinkom. Vieme teda, že nie sme pánmi daru, ale len jeho starostlivými správcami. Naša kreatívna úloha je však príspevkom, ktorý nám umožňuje spolupracovať s Božou iniciatívou.

Prežívanie viery v rodine sa spája s náboženskou praxou, každodennou modlitbou, čítaním Svätého Písma, účasťou na nedeľnej svätej omši i s rodinnou katechézou, v ktorej mnohí otcovia a matky majú ťažkosti. V niektorých krajinách už existujú kurzy pre rodičov, ktorí sa necítia byť pripravení na rodinnú katechézu, ktoré sú pomocou pre prehĺbenie ich vlastnej viery a veľkou posilou pre evanjelizáciu vlastnej rodiny. Sú účinnou metódou formácie mladých rodičov a na to, aby si uvedomili svoje poslanie evanjelizátorov vlastnej rodiny. Treba si všimnúť dva aspekty.

Prvý je, že kresťanská výchova je nielen ľudským dielom, ale predovšetkým dielom živého Boha, ktorý dáva svojim deťom rásť prostredníctvom svojich rodičov, ktorí vykonávajú službu Božích nástrojov. Každé ľudské dieťa je vskutku Božím dieťaťom, ktoré Boh pozná a miluje od momentu jeho počatia. Rodičia vedia, že ich deti pochádzajú od Boha a v každom z nich je obraz Boží, ktorí v ňom odhaľujú. Preto je dôležité, aby sa rodičia od počatia počas celého procesu rastu a výchovy naladili na Božiu vlnu, aby sa spájali s Bohom, ktorý je na nebesiach. Rodičia pre zdravý rast svojho dieťaťa sa obracajú na detského lekára, aby im v tom pomáhal. V oblasti výchovy a odovzdávania viery by sa mali obracať na katechétu a učiteľa. Aby otec a matka čo najlepšie sprevádzali svoje deti, musia udržiavať stály kontakt s Bohom. Svätý Otec František hovorí o dieťati, že len Boh Otec, ktorý ho stvoril, ho pozná naplno. Len on vie, čo je najvzácnejšie a čo je najdôležitejšie, pretože on vie, kto je to dieťa, aká je jeho najhlbšia identita. Preto je tak dôležitá modlitba matky a otca v procese výchovy dieťaťa.  

Druhý aspekt je, že viera, ktorú prežívajú rodičia, sa prenáša na deti, to znamená, že sa postupne uvádzajú do rovnakého duchovného zážitku. Dieťa sa učí napodobňovaním. Počuje, ako ho rodičia oslovujú, ako sa medzi sebou rozprávajú a ono sa postupne učí hovoriť. Všíma si všetko, čo rodičia robia, a to napodobňuje. Do tohto okruhu prirodzene patrí prežívanie a prax viery. Dieťa nemusí od počiatku rozumieť obsahom viery, podobne ako nerozumie všetkým slová, ale ich opakuje, učí sa ich a postupne sa učí chápať aj ich obsah. To, čo je pre rodičov dôležité je aj preň dôležité. Ak je pre rodičov dôležité pomodliť sa pred jedlom a poďakovať Bohu za tento dar, stane sa to dôležitým aj preň. Ak vidí, že rodičia sa občas dostanú do sporu a konfliktu, no zároveň vidí, ako si odpustia a zasa prežívajú spoločnú radosť, má skúsenosť odpúšťania. V momentoch, keď je to pre rodičov ťažké, vníma, že sa rodičia spoločne modlia, učí sa aj ono v náročných situáciách obracať sa na Boha.

Dôležité je vedomie, že každá rodina je domácou cirkvou, alebo cirkvou v malom, v ktorej prebýva Pán. On  prebýva v konkrétnej a reálnej rodine, so všetkými jej trápeniami, zápasmi, radosťami a každodennými zámermi. Keď sa žije v rodine, ťažko predstierať a klamať, nemôžeme nosiť masku. Ak túto autentickosť oživuje láska, vládne v nej Pán – so svojou radosťou a pokojom. Spiritualita rodinnej lásky sa skladá z tisícov reálnych a konkrétnych gest. V tejto rôznosti darov a stretnutí, ktorých prostredníctvom dozrieva spoločenstvo, má Boh svoj vlastný príbytok. Táto oddanosť spája „ľudské hodnoty s božskými“, pretože je plná Božej lásky. Napokon manželská spiritualita je spiritualita zväzku, v ktorom prebýva Božia láska.  Práve táto konkrétna podoba lásky v rodine je tým najlepším výchovným prostriedkom a metódou odovzdávania viery. Táto láska je tvorivá, a vie prispôsobiť výchovu k viere každému dieťaťu, pretože naučené prostriedky alebo recepty niekedy nefungujú. Deti potrebujú symboly, gestá, rozprávanie. Dospievajúci sa zvyčajne dostávajú do krízy s autoritou a s pravidlami, a preto je vhodné stimulovať ich osobné skúsenosti viery a ponúknuť im jasné svedectvá, ktoré sa dokážu presadiť svojou krásou. Rodičia, ktorí chcú sprevádzať vieru svojich detí, sú pozorní voči ich zmenám, pretože vedia, že duchovná skúsenosť sa nevnucuje, ale len ponúka ich slobode. Je dôležité, aby deti konkrétnym spôsobom videli, že pre ich rodičov je modlitba skutočne dôležitá. Preto okamihy modlitby v rodine a prejavy ľudovej zbožnosti môžu mať väčšiu evanjelizačnú silu než všetky katechézy a príhovory.

Zamyslime sa spoločne v rodine nad tým, čo nám prispelo k tomu, že sme dnes veriaci. Kto mal na nás v tejto oblasti rozhodujúci vplyv, kto nám dal dobrý príklad. Pouvažujme nad tým, aký príklad veriacich manželov dávame. Sme povzbudením pre svoje deti, pre svojich známych, pre svojich kolegov v práci a okolie? Ak badáme, že v niečom nie sme dôslední, pokúsme sa to spoločne zlepšiť.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)