19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 12. februára 2022

Vo výchove sa veľmi často zabúda rozlišovať to, čo je teraz dôležité pre dieťa, ale myslí sa iba na obsah, čo by sa dieťa malo naučiť. Svätý Otec v Amoris Laetitia pripomína: „Výchova k viere sa vie prispôsobiť každému dieťaťu, pretože naučené prostriedky alebo recepty niekedy nefungujú. Deti potrebujú symboly, gestá, rozprávanie. Dospievajúci sa zvyčajne dostávajú do krízy s autoritou a s pravidlami, a preto je vhodné stimulovať ich osobné skúsenosti viery a ponúknuť im jasné svedectvá, ktoré sa dokážu presadiť svojou krásou. Rodičia, ktorí chcú sprevádzať vieru svojich detí, sú pozorní voči ich zmenám, pretože vedia, že duchovná skúsenosť sa nevnucuje, ale len ponúka ich slobode. Je dôležité, aby deti konkrétnym spôsobom videli, že pre ich rodičov je modlitba skutočne dôležitá. Preto okamihy modlitby v rodine a prejavy ľudovej zbožnosti môžu mať väčšiu evanjelizačnú silu než všetky katechézy a príhovory. Chcem osobitným spôsobom vyjadriť svoju vďačnosť všetkým matkám, ktoré sa neprestajne modlia, ako to robila svätá Monika, za deti, ktoré sa vzdialili od Krista.“  Nie je všeobecné pravidlo, kedy majú rodičia brať deti v nedeľu na svätú omšu. Kedy a ako ich majú zapájať do rannej a večernej modlitby, to si vyžaduje venovať sa deťom osobne a osobne ich sprevádzať na ceste viery, na ceste osobného stretnutia s Bohom. 

Výchova si vyžaduje veľkú trpezlivosť. Mravná výchova môže vyžadovať od dieťaťa alebo mladého človeka len tie veci, ktoré pre neho nepredstavujú neprimeranú obetu; vyžadovať len takú dávku úsilia, ktorá nevyvolá nevôľu alebo len skutky z donútenia. Riadnou cestou je navrhnúť malé kroky, ktoré sa dajú pochopiť, prijať a oceniť a ktoré znamenajú primerané odriekanie. Inak, keď sa žiada priveľa, nezíska sa nič. Dospievajúcim treba ponúknuť príťažlivé príklady, aby videli žité hodnoty aj keď nedokonalým spôsobom. Odpor mladých býva silne spojený s negatívnymi skúsenosťami, preto potrebujú pomoc, aby prešli cestu uzdravenia zraneného vnútorného sveta a mohli tak dospieť k pochopeniu a k zmiereniu s ľuďmi a so spoločnosťou. Rodičia urobia v tejto veci dobre, keď sa obrátia s prosbou o pomoc na výchovných poradcov a psychológov. Cenné príspevky psychológie a výchovno-vzdelávacích vied ukazujú, že pri dosahovaní zmien správania je potrebný postupný proces, ale aj to, že sloboda potrebuje byť usmernená a stimulovaná, pretože ak je ponechaná len na samu seba, nemôže garantovať vlastné vyzretie. Konkrétna, reálna sloboda je ohraničená a podmienená. Nie je to čistá schopnosť vyberať si dobro s úplnou spontánnosťou. Nie vždy sa náležite rozlišuje medzi „dobrovoľným“ a „slobodným“ skutkom. Niekto môže chcieť niečo zlé veľkou silou vôle – pre neovládateľnú vášeň alebo pre zlú výchovu. V takom prípade je jeho rozhodnutie silne dobrovoľné, neprotirečí sklonu jeho vôle, avšak nie je slobodné, pretože je preňho takmer nemožné nezvoliť si zlo. To sa deje aj s človekom závislým na drogách. Keď po nej túži, robí to zo všetkých síl, no je tak podmienený, že v danom okamihu nie je schopný urobiť odlišné rozhodnutie. Jeho rozhodnutie je preto dobrovoľné, ale nie slobodné. Nemá zmysel „nechať ho, nech sa rozhodne slobodne“, pretože v skutočnosti si nedokáže vybrať a vystaviť ho droge nebude mať za následok nič iné, než zväčšenie jeho závislosti. Potrebuje pomoc druhých a výchovný program.

Rodičia nemajú hneď od detí očakávať, že sa budú správať ako dospelí. Majú však pomôcť mladým vstúpiť do pravdy o veciach, ktoré zažili aj oni sami. Priznávajúc, že nie všetko je možné, nie všetko sa dá dosiahnuť a život nám často predstavuje svoje „nie“. Život nám stavia svoje hranice, a tie treba prijať, inak sa utiekame do neexistujúceho sveta snov. Je v tom riziko stať sa neurotickým, neistým a sklamaným. Prispieva k tomu najmä virtuálna realita, ktorá sa uchádza o pozornosť a čas mladých. Tieto nové technológie sú určite užitočné – rodič môže osloviť dieťa textovou správou alebo telefonickým rozhovorom - ale netreba podceňovať riziko, že mobilný telefón utlmí silu osobného dialógu a blízkosti. Preto by sa mal rodič bez démonizovania digitálnych nástrojov naučiť tráviť viac času so svojimi deťmi. Večer by bolo dobré, aby rodičia nenechali deti samé pred televízorom, ale zahrali si spoločenskú hru a pri nej mali pekný rozhovor a aby sa mladí cítili milovaní a cenení.

Keď deti a dospievajúci nie sú vychovaní k prijatiu toho, že na niektoré veci musia počkať, stávajú sa spupnými, všetko podrobujú uspokojeniu svojich okamžitých potrieb a vyrastajú s neresťou „všetko a hneď“. To je veľký klam, ktorý slobodu nepodporí, ale ju otrávi. Naopak, keď sa človek vychováva, aby sa naučil isté veci odložiť a čakať na vhodný okamih, učí sa zároveň tomu, čo to znamená byť pánom seba samého, nezávislým od vlastných impulzov. Keď dieťa zažije, že sa dokáže ovládať, obohatí tým vlastnú sebaúctu. Zároveň ho to učí rešpektovať slobodu druhých. To, samozrejme, neznamená chcieť od detí, aby sa správali ako dospelí, ale netreba ani podceňovať ich schopnosť rásť v dozrievaní zodpovednej slobody. V zdravej rodine sa toto učenie uskutočňuje bežným spôsobom – prostredníctvom nárokov vyplývajúcich zo spolužitia.

Osobitným momentom osobného dozrievania mladého človeka je prebudenie jeho sexuality, ktoré si vyžaduje citlivú výchovu. Neslobodno tému sexuálnej výchovy zľahčovať a ponechávať ju inštitúciám alebo médiám mimo rodiny. Mladí musia vidieť, že manželstvo je na prvom mieste dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ktoré pre samotných manželov predstavuje dobro. Na prvom mieste je teda príklad kvalitného života vzájomnej lásky medzi manželmi tým výchovným prostriedkom, ktorý treba uprednostniť, oproti falošným prúdom, ktoré redukujú sexuálnu výchovu na výzvu„ chrániť sa “a hľadať bezpečný sex.“ Je to žiaľ snaha redukovať bohatstvo ľudskej osoby iba na telesnosť a vášeň. Skutočná láska je však oveľa komplexnejšia, v skutočnosti zahrňuje celého človeka ako psychosomatickú jednotu a jej dar druhej osobe, ktorého sexualita je jedným zo znakov. Preto sa sexuálna výchova má zameriavať na to, ako pochopiť oveľa viac, ako iba mechanizmus pohlavnosti. Oceňuje neopakovateľnú hodnotu muža a ženy, schopnosť vzájomného sa dopĺňania a obohacovania. Preto by sexuálna výchova mala zahŕňať aj úctu a zvlášť úctu k rozdielom medzi mužmi a ženami.  Krása telesnosti sa musí deťom vštepovať prostredníctvom správania rodičov, ktorí zdôrazňujúc tak vzájomnú krásu, ako aj odlišnosti svojho bytia muža a ženy, svedčia o dare rásť ako jedno telo. To všetko primeraným spôsobom vysvetlia deťom v priebehu ich dozrievania, ako sa na tieto veci deti spontánne pýtajú.

            Osobne i ako manželia si položme otázku, či sme od svojich rodičov dostali veku primerané odpovede na otázky, ktoré sa týkali ľudskej sexuality, alebo sme boli odkázaní na iné zdroje. Máme my sami odvahu hovoriť o týchto veciach bez zbytočného ostychu a pravdivo svojim deťom?

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)

RODINNÉ KATECHÉZY: Kresťanskí rodičia a odovzdávanie viery (36)

RODINNÉ KATECHÉZY: Životný štýl rodičov je prvý a trvalý spôsob výchovy (37)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vychovávať k zrelosti a samostatnosti (38)