19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 5. marca 2022

Ôsma kapitola posynodálnej exhortácie Amoris Laetita ponúka bohatú paletu podnetov pre duchovný život dvojíc, ktoré sú v rozličných zložitých situáciách, ktoré sa nazývajú aj iregulárnymi situáciami. Čítame v nej: Synodálni otcovia skonštatovali, že hoci je Cirkev presvedčená, že každé porušenie manželského zväzku je proti Božej vôli, uvedomuje si tiež krehkosť mnohých svojich detí. Osvietená Kristovým pohľadom sa Cirkev s láskou obracia na tých, ktorí sa na jej živote zúčastňujú neúplným spôsobom – uznávajúc, že Božia milosť pôsobí aj v ich životoch a dodáva im odvahu, aby konali dobro, s láskou sa starali jeden o druhého a slúžili spoločenstvu, v ktorom žijú a pracujú.  Tento postoj je posilnený aj v kontexte Svätého roka venovaného milosrdenstvu. I keď vždy predkladá dokonalosť a pozýva k plnšej odpovedi Bohu, Cirkev musí pozorne a starostlivo sprevádzať svoje najkrehkejšie deti, poznačené zranenou alebo stratenou láskou, dodávajúc dôveru a nádej – ako svetlo majáka v prístave alebo pochodeň prinesenú medzi ľudí – na osvietenie tých, ktorí stratili smer alebo sa nachádzajú uprostred búrky. Nezabúdajme, pripomína Svätý Otec František, že práca Cirkvi sa často podobá poľnej nemocnici.

Položme si otázku: Ako by sa osobitne manželia v sile sviatostného manželstva mali postaviť do vzťahu k týmto ľuďom? Ako by mali reflektovať tieto komplikované situácie? Aj týmto párom by mali ponúknuť pravú podobu manželstva, ako ju predstavuje Cirkev. Kresťanské manželstvo ako odraz spojenia medzi Kristom a jeho Cirkvou, sa naplno uskutočňuje v spojení medzi jedným mužom a jednou ženou, ktorí sa jeden druhému navzájom darujú vo výlučnej láske a v slobodnej vernosti, patria si až do smrti a otvárajú sa pre odovzdávanie života, posvätení sviatosťou, ktorá im poskytuje milosť, aby sa stávali domácou cirkvou a kvasom nového života pre spoločnosť. Iné formy spojenia radikálne protirečia tomuto ideálu, zatiaľ čo niektoré ho uskutočňujú aspoň čiastočným a analogickým spôsobom. Synodálni otcovia povedali, že Cirkev neopomína zhodnotenie konštruktívnych prvkov v týchto situáciách, ktoré ešte alebo už nezodpovedajú jej učeniu o manželstve. Vyjadrenie spojenia medzi Kristom a jeho Cirkvou je najlepší spôsob vyjadrenia manželského spojenia medzi mužom a ženou. Spojenie Krista s Cirkvou je spojenie, ktoré Ježiš už dosiahol svojim umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Každému človeku dáva možnosť dosiahnuť tento dar. Osobitným spôsobom dostávajú silu vzkriesenia manželia vo vzájomnej láske. Ježiš sa nikdy neunaví hľadať spolupracovníkov, aj keď je jeho návrh ignorovaný, neprijatý alebo dokonca odmietnutý. Sviatosťou manželstva sa každý pár podieľa na tomto utrpení Ježišovej lásky k človeku; táto sviatostná milosť je taká dôležitá, že ju v žiadnom prípade alebo za žiadnych okolností nemožno ignorovať.

Treba sa vyhnúť akejkoľvek scestnej interpretácii, pápež František pripomína, že Cirkev sa nijakým spôsobom nesmie vzdať predkladania plného ideálu manželstva, Božieho projektu v celej jeho veľkosti: „Pokrstených mladých treba povzbudzovať, aby neváhali prijať bohatstvo, ktoré ich projektom lásky poskytuje sviatosť manželstva – posilnení podporou, ktorú dostávajú z milosti Krista a z možnosti úplne sa zúčastňovať na živote Cirkvi.“ Vlažnosť, akákoľvek forma relativizmu alebo prehnaný ostych pri predkladaní evanjelia by boli nedostatkom vernosti evanjeliu a tiež nedostatkom lásky Cirkvi k samotným mladým. Mať pochopenie pre výnimočné situácie nikdy neznamená ukrývať svetlo najplnšieho ideálu ani predkladať menej, než Ježiš človeku ponúka. Dôležitejšie než pastorácia zlyhaní je dnes pastoračné úsilie na posilnenie manželstiev, aby sa zabránilo ich rozpadom.

V prvom rade si treba pripomenúť, že nijaká okolnosť nás nemôže odvrátiť od viery a úplného prežívania milosti sviatosti. Ďalej dar manželstva je základom milosrdenstva a prijatia. Kresťanskí manželia si uvedomujú nerozlučnú lásku Boha k ľudstvu a Ježiša k Cirkvi; preto tí, ktorí milosrdenstvo žijú, žijú nerozlučnosť manželstva, musia vedieť, že sú povolaní svedčiť, preukazovať a znovu predstavovať Ježišovu nerozlučnú lásku ku každému človeku, a teda aj k párom v ťažkostiach, ktoré sú odlúčené alebo znovu zosobášené. Aj prostredníctvom nich Ježiš neprestáva milovať ani na chvíľu. Žiť nerozlučiteľnosť manželstva znamená preukázať Božiu blízkosť všetkým, aj tým, ktorí robia chyby, pretože vedieť, ako vrátiť Ježišovu lásku, dostávame ako dar. Ak pár zlyhá vo svojej nerozlučiteľnosti a znovu sa zosobáši, neznamená to, že zlyháva Božia láska k nim! Kresťanskí manželia by preto mali byť prví, ktorí sa pokúsia privítať, nesúdiť a integrovať každého človeka do kresťanského spoločenstva. Už sv. pápež Ján Pavol II. prízvukoval, že treba zmeniť kresťanskú mentalitu, aby sa rozvedení a znovu zosobášení necítili vylúčení z Cirkvi.

Synodálni otcovia pripomenuli, že Ježiš „keď rozpráva o prvotnom pláne pre ľudský pár, potvrdzuje nerozlučiteľnú jednotu medzi mužom a ženou, aj keď hovorí, že „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak“ (Mt 19, 8). Nerozlučnosť manželstva „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje“: (Mt 19, 6) sa nemá chápať predovšetkým ako „jarmo“ uvalené na ľudí, ale ako „dar“ pre osoby spojené v manželstve. [...] Božia zhovievavosť neustále sprevádza ľudské napredovanie, uzdravuje a premieňa zatvrdnuté srdce svojou milosťou, obracia ho smerom k jeho pôvodu prostredníctvom cesty kríža. Z evanjelií sa jasne vynára príklad Ježiša, ktorý... ohlásil posolstvo o význame manželstva ako plnosť Zjavenia, ktoré obnovuje pôvodný Boží plán (porov. Mt 19, 3)“.

Ak chcú kresťanskí manželia žiť naplno nerozlučiteľnosť, musia sa naučiť gestami a slovami prednášať, že Boh vždy miluje každé stvorenie, aj keď hreší, aj keď je oddelené, aj keď sa znovu vydá; toto neznamená, že schvaľuje chyby, ale okrem možných chýb je vždy pripravený nás podporiť a povzbudiť nás pokračovať na ceste. Prenášať túto nerozlučiteľnosť lásky voči všetkým alebo ju neprenášať, to je otázka žiť alebo nežiť sviatosti, žiť alebo nežiť prijatý dar. Toto je povzbudenie na rozdávanie nerozlučnej lásky aj znovu zosobášeným, spolunažívajúcim alebo civilne sobášeným manželom. Toto robí z kresťanských manželov v celej šírke apoštolov, ktorí šíria lásku skutočne ku všetkým.

Osobne sa zamyslime nad tým, aký vzťah máme k ľuďom, ktorí žijú v neusporiadaných zväzkoch, vo voľnom spolužití, rozvedení, rozvedení a znovu civilne zosobášení. Vieme im preukázať lásku, alebo sa voči nim správame ako k vylúčeným z Cirkvi? Vydávame im svedectvo o nerozlučnosti Božej lásky, ktorou si Boh zamiloval každého človeka vo sviatosti krstu? Pouvažujem spoločne v rodine, ako by sme mohli pomáhať takým dvojiciam v našom okolí, možno sa aspoň snažiť ich pochopiť a nesúdiť.

PREČÍTAJTE SI AJ: 

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je plodná (25)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska je základom plodnosti (26)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rodičia sú nástrojmi Božej lásky (27)

RODINNÉ KATECHÉZY: Význam plodnosti (28)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo a adopcia (29)

RODINNÉ KATECHÉZY: Láska otca a matky (30)

RODINNÉ KATECHÉZY: Radostné svedectvo manželov a rodín (31)

RODINNÉ KATECHÉZY: Viesť snúbencov po ceste prípravy na manželstvo (32)

RODINNÉ KATECHÉZY: RODINNÉ KATECHÉZY: Príprava na slávenie (33)

RODINNÉ KATECHÉZY: Sprevádzanie mladých manželov (34)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krízy ako výzvy pre rast lásky v manželstve (35)

RODINNÉ KATECHÉZY: Kresťanskí rodičia a odovzdávanie viery (36)

RODINNÉ KATECHÉZY: Životný štýl rodičov je prvý a trvalý spôsob výchovy (37)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vychovávať k zrelosti a samostatnosti (38)

RODINNÉ KATECHÉZY: Individuálny prístup vo výchove (39)

RODINNÉ KATECHÉZY: Výchova zaväzuje k duchovnému rastu (40)

RODINNÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa výchovnej sieti a komunite (41)