Otec Pavol počas pracovného dňa nám zapózoval so zápisníkom s logom Rádia Lumen

Vysiela náboženské relácie, sprevádza poslucháčov počas pútí do Krakova aj počas rozhlasových duchovných obnov a cvičení pred Veľkou nocou a Vianocami. Ako ale trávi svoj voľný čas duchovný otec Pavol Jurčaga?

Poďme najskôr k Tvojmu detstvu. Kde si vyrastal a čo ti dalo miesto narodenia do života?

Vyrastal som v Ľubochni a vo farnosti Hubová. Vždy sa rád vraciam v spomienkach, najmä počas sviatkov, do svojho rodného kraja. Rodičia, starí rodičia a krstní rodičia nás, mňa a moje dvojča Petra, naučili duchovne prežívať sviatky, vštepili nám vieru a pripravili nás do života.

Ako vyzerala tvoja cesta ku kňazstvu? Čo alebo kto ťa najviac ovplyvnil pri voľbe povolania? Vnímaš to ako svoje životné poslanie?

Áno, svoje kňazstvo vnímam ako celoživotné poslanie. V opačnom prípade by som sa nestal kňazom. Moja cesta ku kňazstvu sa začala v detstve. Myslím si, že veľa zavážil príklad nášho miestneho farára Ondreja Poľančíka. Ďalej to bolo prostredie, v ktorom sme vyrastali. Od detstva sme miništrovali. Napomohlo aj štúdium na cirkevnom Gymnáziu sv. Andreja v Ružomberku. Zároveň si myslím, že v neposlednom rade nám toto kňazské povolanie, keďže kňazom je aj môj brat Peter, vyprosila naša mamka, ktorá medzičasom žije už v nebi.

Ako si už spomenul, tvoj brat Peter je tiež kňazom.   Naši poslucháči ho môžu poznať z duchovných relácií. Rozprávali ste sa s bratom už v detstve, alebo počas štúdia na strednej škole, o tom, že by ste raz mohli stat Božími služobníkmi?

Keďže s bratom Petrom sme dvojičky, náš život bol úzko previazaný od materskej škôlky až po kňazskú vysviacku. S bratom sme sa o tom veľa nerozprávali. Prišlo to akosi tak pozvoľna, obaja sme nezávisle pocítili Božie volanie. Každé povolanie je tajomstvo a ťažko sa to opisuje. Som vďačný za tento veľký a nezaslúžiteľný dar.

Navštevoval si Gymnázum sv. Andreja v Ružomberku a od roku 1998 spolupracuješ s Rádiom LUMEN. Začal si ešte ako študent. Páni, tomu sa ale hovorí lojalita!? Alebo ide skôr zvyk? Nemáš niekedy chuť vymeniť rozhlas za farnosť, či niečo celkom iné?

Pán Boh mi doprial, že môžem byť jeho služobníkom. Pôsobím aj ako výpomocný duchovný vo farnosti Selce pri Banskej Bystrici. Prostredníctvom rozhlasového vysielania môžem ohlasovať posolstvo o Božom milosrdenstve. Rozhlasové vysielanie ma sprevádza od detstva, lebo doma sme počúvali rozhlas. Aj teraz si rád zapnem rádioprijímač, aby som si pri ňom oddýchol a dozvedel sa aktuálne informácie. Rádio je mojím spoločníkom aj na cestách. Myslím si, že rozhlas bude mať aj v budúcnosti dôležité miesto v spoločnosti.

Poslucháči Rádia LUMEN sú jedineční práve skrze túto lojalitu. Mnohí počúvajú rádio vo dne v noci a často nadobudnú pocit, že človeka spoza mikrofónu poznajú akoby vlastného brata. Pri osobnom kontakte sa neraz správajú veľmi familiárne. Ako vnímaš tieto až rodinné prejavy zo strany poslucháčov?

Oproti televízii máme tú výhodu, že nás nie je vidieť. A tak si nás mnohí predstavujú odlišne od pravej skutočnosti. Raz sa mi stalo, keď som sa predstavil, že jedna babička sa oprela do francúzskych barlí a vtipne zareagovala: “Podľa hlasu ste krajší!”

Priamy prenos z púte v Lurdách, ktorej sa o. Pavol zúčastňuje pravidelne

V tomto roku Rádio LUMEN oslávilo 25. jubileum svojej existencie. To je už významné výročie. Ak by sme mali napísať historickú kroniku katolíckeho rozhlasu, tak za hlavných dejepiscov by som vymenovala Jána Krausa, ktorý je v ňom technickým riaditeľom, a teba, otec Pavol. Mám taký pocit, že o Rádiu LUMEN vieš všetko, resp. je len veľmi málo toho, čo o našom katolíckom rádiu a jeho zamestnancoch nevieš. Je to tým, že máš dobrú pamäť, dobré zdroje, alebo prirodzenú zvedavosť?

Veľa si pamätám z vysielania. Je za tým azda aj prirodzená zvedavosť. Myslím si, že vzorom v tomto mi je môj selčiansky farár Gabriel Brendza, ktorý je doslova chodiacou encyklopédiou dátumov a historických faktov. Rádio LUMEN vždy bolo a naďalej zostáva neodmysliteľnou súčasťou môjho života, na ktorej mi veľmi záleží.

Na galavečere Rádia LUMEN sme si pripomenuli aj zosnulého otca biskupa Františka Tondru, ktorý ochotne vyčlenil kňazov pre Rádio LUMEN. Jedným z nich je náš generálny riaditeľ otec Juraj Spuchľák a druhým si dnes ty. Podstatnú časť kňazského života si strávil v Rádiu LUMEN. Momentálne žiješ v Selciach. Zostáva ti aj čas na tamojších farníkov?

Snažím sa byť aj vo farnosti Selce a v jej filiálke Šalková pravou rukou miestneho farára Gabiela Brendzu. Som rád, že popri rozhlasovej práci mám aj kontakt s veriacimi v praxi prostredníctvom tejto farnosti, kde som našiel vskutku druhý domov.

Času pre vlastné záľuby ti asi neostáva veľa, ale viem, že aktívne sleduješ hokej, chodíš na hokejové zápasy. Si aj aktívnym hráčom, alebo len pasívnym divákom? Komu najviac fandíš?

Zatiaľ som len aktívnym divákom. V detstve som hrával najmä futbal. Rád si pozriem dobrý športový prenos, pri ktorom zrelaxujem. Momentálne fandím banskobystrickým baranom a držím im palce vo finálovej sérii proti Trenčínu.

Keby si mohol rozvinúť jeden zo svojich talentov viac, ktorý talent by to bol a ako by si s ním naložil?

Ďakujem Bohu za každý talent. Keby som mal trochu viac času, rád by som sa pustil do písania o histórii katolíckej rozhlasovej stanice a o zážitkoch spoza mikrofónu. Sú to stovky rozhovorov s otcami biskupmi, vzácnymi kňazmi, ale aj sviatočné rozhovory napr. Eliasom Vellom, meteorologičkou Luciou Uhrínovou (teraz Sokolovou), či Vianočná relácia s Luciou Bílou a kňazom Martinom Šafárikom. Určite nesmiem zabudnúť na naše púte do Krakova a rozhlasové duchovné obnovy pred Vianocami a rozhlasové duchovné cvičenia pred Veľkou Nocou, keď nám zatelefonovali poslucháči z Austrálie, Ameriky, Kanady, Japonska, Nemecka, Francúzska a ďaľších krajín sveta.

TRI NAJ o. PAVLA JURČAGU

Najpamätnejší moment počas práce v rádiu

Komentovanie návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003 a rozhlasové sprevádzanie jeho pohrebu v roku 2005.

Najideálnejšie prežitie voľného dňa

S priateľmi a adoptívnou rodinou.

Najbližší človek

Brat Peťo a kolegovia v práci, lebo s nimi trávim najviac času.

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY- Ján Krupa

TO SME MY- Jaroslav Fabian

TO SME MY- Zuzana Szakácsová

TO SME MY- Júlia Kavecká

TO SME MY- Andrej Baldovský

TO SME MY- Martin Ďurčo

TO SME MY- Lucia Pálešová