Už neuveriteľných 19 rokov sa vám z Rádia LUMEN prihovára pôvabný hlas hudobnej redaktorky a moderátorky Diany Rauchovej. Poznáte ju z Gospelparády, Pohody s klasikou, Hudobných aperitívov a mnohých ďalších programov, do ktorých hudbu vyberá. Ale vedeli ste, že má tiež prehľad o každej pesničke, ktorá zaznie z vysielania rádia LUMEN? Je to tak Diana?

Táto všeobjímajúca predstava sa mi veľmi páči. Pokiaľ by však nefungovala tímová práca, archív skladieb a vysielania, nebolo by to možné. Nedokážem si vybaviť presné názvy všetkých piesní z jedenásťtisícovej ponuky rotujúcich vo vysielacom systéme ani väčšiu časť archívu zakotveného vo ôsmych, po strop naplnených skriniach našej hudobnej redakcie. Ale viem si to hravo zistiť, keď treba. (smiech)

Spomínaš si ešte ako sa zrodilo tvoje puto s rádiom LUMEN?

Niekedy v roku 1997 ma moja stará mama upozornila na oznam v Katolíckych novinách, že sa chystá konkurz do regionálneho kresťanského rádia. Chcela som jej urobiť radosť a zároveň ma lákalo prostredie so zásobou nahrávok a možnosťou hovoriť o hudbe po svojom bez toho, že by ma bolo vidieť. Guráž mi asi vtedy dodala práca telefonistky, tam som si brigádnicky brúsila slovnú vynaliezavosť. Mala som 23 a popri škole som stíhala všeličo aj učenie na ZUŠ-ke. Išla som sa teda otestovať, v tréme vyskúšala mikrofón, absolvovala pohovory  a neskôr som už špekulovala nad obsahom, ako napísať scenár, ako to všetko vypovedať, nájsť svoj vlastný jazyk a čo najprirodzenejší prejav. Adrenalínové bolo, že som vlastne nevedela do čoho idem. A tak sa z dočasnej pracovnej ponuky stala výzva dlhodobá, o ktorú stále stojím.

Takže to z odstupu vnímaš ako správne rozhodnutie?

19 pestrých rokov mi pritakáva, že to asi bola a je silná časť mojej cesty, pôsobenie v kresťanskom médiu. Hoci som si vlastne nikdy v rámci svojho hudobného zamerania nepripúšťala, že by ma rádiová práca mohla pohltiť tak veľmi. Chcela som zostať pri klasickej hudbe, možno tesnejšie pri hoboji, dramaturgovaní v nejakom telese, možno pri písanej hudobnej publicistike. Nemala som to uzatvorené. Ale faktom je, že radšej myšlienky verbalizujem ako píšem a mám rada ten neistý improvizačný priestor živého vysielania, a to bol asi kľúč. Na druhej strane, keď cítim, že sa už dlhšie veziem na povrchnejšej informačnej vlne, odbieham do školy. V zimnom semestri napínam mozgové závity a zoči-voči študentom nanovo overujem životaschopnosť predmetu hudobná tvorba.

Prečítajte si tiež:

TO SME MY: Martin Šajgalík

Pochádzaš z muzikantskej rodiny, od piatich rokov hráš na klavíri, študovala si hoboj na konzervatóriu, potom hudobnú vedu, hudbu učíš, živíš sa redakčnou, hudobno-publicistickou prácou. Dokáže sa hudby človek prejesť?

Tej dobrej nie, chutí stále (úsmev). A kontakt s hudobným nástrojom je liečivý, spúšťa endorfíny a rozvíja tvorivosť aj vytrvalosť. Ale asi máš na mysli psychohygienu. To áno. Unikám do ticha. Pestujem si ho. Zostať v permanentnom podmaze, zvukovom smogu je dnes bežné a nerobí to dobrotu a navyše sluch odchádza.

Rádio LUMEN šíri vieru v Boha medzi slovenským ľudom. Nášho Pána si však každý človek predstavuje inak. Ak by Boh bol hudbou, ktorá skladba by stvoriteľa podľa teba najviac vystihovala?

Je to taká milá špekulácia, ale prečo nie. Možno by sme boli prekvapení, že je skôr prítomný v tichu, svetle alebo v nejakom farebnom spektre, či vôni. Keď si hľadám skrze zvuk harmóniu, povzbudenie duše, slobodu vnútorného rozletu, naladenie k modlitbe, nachádzam ich napríklad v hudbe súčasného estónskeho skladateľa Arvo Pärta.

V rádiu si nesmierne vyťažená, dokonca niekedy to vyzerá, že odtiaľ ani neodchádzaš. Prezraď, čo všetko zahŕňa tvoja práca?

Ilúziu všadeprítomnosti živí najmä fakt, že moje meno zaznieva pri vysokom počte relácií, ktoré  hudbou dopĺňam v rámci nášho 24 hodinového vysielania (aj vďaka kolegom, najmä Erniemu sa to zvládnuť dá). Popravde, snažím sa sily nadmieru neprepínať a svoju každodennú osemhodinovku rozdeliť vyrovnane – medzi počúvanie hudby, výrobu relácií, spracovávanie vlastných autorských programov, administratívu, komunikáciu s ľuďmi. Kľúčom je kontakt, empatia s redaktormi, ktorí očakávajú muziku podporujúcu ich prácu v rámci pripravovanej témy. Popri tom treba pohotovo vnímať tep aktuálneho vysielania a jeho požiadavky. Aktualizovať, korigovať cca 11-tisícový výber skladieb nášho automatického vysielacieho systému. Efektívne spolupracovať s hudobnými inštitúciami, manažérmi, autormi, interpretmi. Nájsť si čas na poslucháčsku spätnú väzbu,  konštruktívne hudobné poradenstvo (pokiaľ ma oň hudobníci žiadajú), či hudobnú publicistiku.

Priznávam, stáva sa, že ma práca unesie a valcuje, keď sa priveľmi do nej zahryznem… ale snažím sa pamätať na “únikové heslo” jedného z mojich blízkych priateľov: Moderatio in omnia – umiernenosť vo všetkom. Múdra benediktínska rada.

Prečítajte si tiež:

TO SME MY: Juraj Spuchľák

TO SME MY: Ondrej Rosík

Keď už teda máš aj nejakú chvíľu pre seba. Čomu, alebo komu ju najradšej venuješ?

Blízkym ľuďom a s nimi už čomukoľvek. Vášnivým debatám, turistike, cestovaniu, muzicírovaniu, knihám, sneniu, leňošeniu. Ale viem si bažiť aj v samote, vydržať sama so sebou a ťažiť z tohto času pokoj a oddýchnutý pohľad na veci.

Na záver možno taká náročnejšia otázka. Keby si mala  urobiť tzv. elevator pitch, teda za pár sekúnd počas jazdy výťahom presvedčiť ľudí prečo je hudba Rádia LUMEN výnimočná, čo by si povedala?

Z prvého poschodia na prízemie snáď že: priznáva sa k Bohu, prináša radostnú zvesť a témy kultúry života, dáva priestor mladým slovenským hudobníkom, mašinériou šoubiznisu nepovšimnutým a predsa inšpirujúcim tvorcom a pamätá na rodinu a poslucháčsku pestrosť – teda menšinové hudobné žánre.

TRI NAJ DIANY RAUCHOVEJ

Najobľúbenejší hudobný žáner

Neviem to veru zúžiť na jeden. Stále som v tomto smere rozpínavá a zvedavá. Vie si ma podmaniť  bytostne interpretovaná ľudová pieseň, zemité, rozorvané blues, rafinovane hravý jazz, zvukové katedrály, ornamenty hlasov a pohyblivé basy baroka, vynaliezavá poetika, neha i dravosť mladých osamelých bežcov v umení… aj v hudbe je pre mňa dôležitá opravdivosť, úprimnosť, človečina.

Najobľúbenejší dopravný prostriedok

Po vlastných nohách alebo sličuhe (ako v rodnom Brusne hovoríme korčuliam).

Najobľúbenejšia vôňa

Vôňa dreva, babieho leta na horách, pivónií, vanilky …

Prečítajte si tiež:

TO SME MY: Ján Sabol

TO SME MY: Mária Trubínyová