Programový riaditeľ, moderátor a otec v jednej osobe. Pravidelne sa vám prihovára z Lumenády, alebo Lumenfóra a keď práve nevysiela tak vysielanie pripravuje, alebo dohliada na to, aby vám poslucháčom nič dôležité v programe nechýbalo. Alebo si plní otcovské povinnosti. Večer ho totiž doma čaká manželka a dve malé ratolesti.

Martin, na Vás by sa pokojne dalo použiť označenie “trojjediný”. Ako si dokážete manažovať deň, aby ste všetko stíhali?

Všetko to závisí od toho, aký je to deň a ktorá z vyššie spomenutých funkcií v ten deň prevláda. Sú dni, keď nemusím veľmi manažovať svoje vysielanie, ale stačí sa postarať o organizáciu redakcie. Potom zase tie iné si uvoľním na samotné vysielanie zo štúdia a vtedy sa snažím usporiadať si riaditeľské povinnosti na ďalšie dni, aby som to všetko stíhal. Každopádne vo všetkých situáciách je mojím neodmysliteľným spoločníkom môj mobil, v ktorom mám synchronizovaný kalendár s poznámkami a povinnosťami. Okrem toho mám v ňom aj mailovú schránku. Práve tieto dve veci mi pomáhajú zbierať, organizovať a plniť všetky povinnosti, ktoré mám. Pamätám si na situáciu, keď sa mi pokazil telefón a vtedy som sa cítil tak trošku ako bez ruky. Nevedel som, čo mám robiť, do čoho sa pustiť ako prvého, lebo všetky úlohy a ich časové rozvrhnutie zostali uväznené v pokazenom telefóne.

Ste pracovne dosť vyťažený, keď už máte chvíľu na relax ako najradšej odpočívate, kde a s kým?

Táto otázka mi pripomenula, že som vlastne už dosť dlhý čas neoddychoval a tým pádom si ani neviem veľmi spomenúť, čo je pre mňa takou aktivitou, pri ktorej viem úplne vypnúť. Na druhej strane, keď nad oddychom rozmýšľam v tom každodennom kontexte, uvedomil som si, že najlepšie zrelaxujem pri šoférovaní. Osobne najviac obľubujem večerné návraty domov. Či už je to cesta od rodičov, od svokrovcov alebo z nejakého výletu, najlepšie na nich sú tie chvíle, keď deti v autosedačkách zaspia, môžeme vypnúť rádio a v tichu sa sústrediť iba na cestu a šoférovanie. Toto je momentálne pre mňa ten najlepší relax.

Nepochybne rodina pre vás znamená veľa. Kresťanské rodiny sa neraz vyznačujú mnohodetnosťou, preto mi nedá neopýtať sa...želáte si aj vy s manželkou veľa detí?

Nad nejakým konkrétnym a presným počtom sme asi nikdy neuvažovali. Nepamätám si, že by sme sa s manželkou rozprávali o tom, či chceme veľa alebo málo detí. Momentálne máme dve – dcéru a syna – a cítime, že vychovávať deti je veľká zodpovednosť po všetkých stránkach. Preto by som na túto otázku mohol odpovedať, že chceme mať toľko detí, koľko budeme schopní zvládnuť a vychovať. Naše deti sú veľmi živé a aktívne, preto už aj dve nám dávajú poriadne zabrať. Pokiaľ nám Pán Boh dá fyzické a psychické sily, aby sme za deťmi stíhali, tak sme otvorení aj tomu, aby sme mali veľa detí.

Poďme teraz k práci v rádiu. Ste skúsený moderátor, 1. júla to bolo presne 5 rokov čo pôsobíte v Lumene. Prečo Lumen? Spomínate si ešte na svoje začiatky?

Rádio Lumen som si vybral preto, lebo mi je veľmi sympatické a príbuzné svojou filozofiou a poslaním. Som stotožnený s jeho hodnotami a práve to mi v práci vyhovuje, že nemusím riešiť rôzne konflikty vo svedomí, keďže práve v Rádiu Lumen napĺňam to, čo je aj cieľom môjho života. 1. júla bolo 5 rokov ako som nastúpil do Rádia Lumen na plný pracovný úväzok, no moje pôsobenie v tomto médiu sa začalo už oveľa skôr. Do jeho priestorov som zavítal už v septembri v roku 2006. Pamätám si úplne presne na svoju prvú reláciu a na ten moment, keď som sa prvý krát ozval z éteru Rádia Lumen. Už popri štúdiu na vysokej škole som sa angažoval v niektorých reláciách. Prvé študentské šapito som odvysielal 1. septembra 2008 spolu so Zuzkou Filipkovou a pamätám si, že téma, o ktorej sme sa s hosťami rozprávali mi bola veľmi vzdialená a teda som mal hneď na úvod dvojitú záťaž – jednak sa sústrediť na to, že vôbec vysielam a okrem toho ešte aj ovládať tému, v ktorej som sa až tak nevyznal.

Študovali ste herectvo. Viete si samého seba predstaviť ako herca na javisku?

Takúto situáciu si veľmi predstavovať nemusím, lebo som ju niekoľko krát zažil. V rámci štúdia sme mali pravidelne semestrálne skúšky v podobe verejných divadelných predstavení. V súčasnosti som však spokojný tam, kde som a na javisko ma to veľmi neťahá. Rádio mi vyhovuje viac.

Čím je práca v Rádiu LUMEN iná, zaujímavá, výnimočná?

Práca v našom rádiu je špecifická, lebo v sebe spája duchovný náboženský život s mediálnym svetom. Naše rádio je v tomto iné, ako ostatné – bežné komerčné rádiá. A zase na druhej strane prežívanie duchovného života je možné aj vo farnosti alebo v nejakom spoločenstve, ale pokiaľ je to takto naplno aj v práci, tak je to super. Na vysielaní a príprave reportáží je atraktívne ešte aj to, že sa človek stretne s mnohými zaujímavými respondentmi, s ich životnými príbehmi, či rôznymi povolaniami a záľubami.

Žijeme v rýchlom svete a ľudia veľakrát zostávajú na povrchu vecí. Poslaním tohto rádia je hĺbka. Prehlbovanie vzťahu s Bohom, spoločenstvo a šírenie viery. Ste človek zameraný na detaily? Aké detaily vás fascinujú?

Ľudia okolo mňa ma často charakterizujú ako perfekcionalistu. V tomto sa podľa mňa skrýva práve aj to zameranie na detaily, keďže bez toho sa nedá prísť k perfektnému výsledku. Som tak trošku ako detektív Adrian Monk zo známeho televízneho seriálu. Pokiaľ nemám všetko na pracovnom stole pekne zarovnané a upratané, nepracuje sa mi dobre a oveľa ťažšie sa mi sústredí. V každej oblasti života, či už pracovnej, osobnej alebo duchovnej sa ten celok skladá z detailov, takže bez zamerania na ne sa to nedá.

Nie je tajomstvom, že jednou z vašich fascinácií je aj fotografia. Vysvetlite, v ako zmysle slova.

Fotografujem rád a amatérsky sa v tejto oblasti snažím zdokonaľovať, aby fotografie v rodinnom albume mali nie len dokumentačný ale aj estetický či umelecký rozmer. Krásna fotka dokáže výborne doplniť pozadie mobilného telefónu, či poličku v obývačke. Takže áno, fotografie a fotografovanie patria medzi moje obľúbené oblasti.

Zdá sa, že keď Boh prideľoval talenty, stáli ste v predných radoch. Ste súťaživý typ? Ak by ste mohli nejaký talent vyhrať v súťaži, o aký by ste zabojovali a prečo?

V detských a mládežníckych táboroch musel vždy náš tím byť najlepší a vždy sme sa naplno snažili vyhrať každú súťaž. Tá túžba po víťazstve je asi prirodzene v každom z nás. Mám blízko k divadlu, tancu, spevu i hudbe. Ak by som mal teda bojovať a súťažiť o nejaký talent, doplnil by som si do portfólia výtvarný talent. Kreslenie mi nikdy nešlo a moje autá na papieri vyzerali vždy skôr ako zbierka geometrických tvarov, než reálny obraz nejakého vozidla.

Na Lumene sa v júli začali Preteky čnosti, v ktorých sa hľadá najláskavejší človek na Slovensku. Kto je najláskavejší pre vás?

Do tejto odpovede viem zahrnúť veľmi veľa svojich blízkych. Možno viacerí by podobne, ako ja označili za najláskavejšieho človeka svoju mamu. Aj keď sme ako deti dostali aj na zadok, určite si tento titul zaslúži. A od neho môžem odvodiť aj ďalšiu mamu – tento krát mamu mojich detí a v podobnom duchu by sme mohli pokračovať aj ďalej.

TRI NAJ Martina Šajgalíka:

Aká je Vaša najobľúbenejšia modlitba?

Modlitba pred jedlom :-)

Vaša najobľúbenejšia pesnička?

Toto sa vždy mení podľa aktuálnej sezóny a toho, čo sa objaví na hudobnom trhu. Vyslovene že jednu najobľúbenejšiu nemám.

Vaše najobľúbenejšie jedlo?

Škoricové pečivo z pekárne na námestí SNP v Banskej Bystrici.

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - Ján Sabol