Redaktor Martin Ďurčo so svojím milovaným synčekom Ďurkom.

Je úprimný. Otvorene hovorí o svojich zdravotných ťažkostiach a vôbec mu neprekáža, že nie je východniar, aj keď pôsobí v košickej redakcii Rádia LUMEN. Predstavujeme vám kolegu Martina Ďurča.

Martin, poviem ti, prekvapil si ma, že nie si rodený východniar. Ale to je tak, keď si človek vytvára domnienky, mnohé ho potom prekvapuje. Ako radí Jaroslav Dušek "nerobte si domnienky" a na to by sme nemali zabúdať. Tak kde si sa teda narodil?

Vyrastal som v Dolných Plachtinciach, je to rodná obec Štefana Kvietika, Júliusa Pántika, Ctibora Filčíka, no a mňa. Nie som teda východniar, ale mám už východniarsky prízvuk. Dokonca u svokrovcov občas skúšam hovoriť po šarišsky. “Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.” :-)

Ako teda došlo k tomu, že si sa usadil v Košiciach a čo na to hovoria kolegovia - regulérni východniari, že nie si jeden z nich?

Na východ som prišiel za láskou. Fakt sú tu krásne dievčatá. Aj v biblii sa píše, že “raj je na východe”. No a kolegom východniarom asi nevadí, že som sa narodil inde. Zdá sa, že východniarom sa nemusíš narodiť, dá sa ním aj stať a mňa to veru baví.

Vyštudovaná teológia je pre redaktora katolíckeho rádia rozhodne benefitom. Sám to pri práci isto pociťuješ. Naopak sú veci, ktoré by si sa ešte chcel naučiť v súvislosti so žurnalistikou?

Sebakriticky musím povedať, že nie som dobrý novinár. Nemám a ani nechcem mať odstup, nadhľad a nestrannosť. Ak sa mi niečo nepáči, nerobím to. Ak mám niečo rád alebo ma niečo naozaj osloví, nechám sa nadchnúť.

Kedy ťa Boh nasmeroval na túto cestu redaktora rádia?

Študoval som Strednú poľnohospodársku školu. Neskôr som si myslel, že mám povolanie do kňazstva. Po 4 rokoch som zistil, že veru nie. Teológiu som však dokončil. Do Rádia Lumen som nastúpil cca v roku 2009 a bolo to len vďaka môjmu šéfovi. Jaro Fabián mi dal šancu a mne sa táto práca veľmi páči. Koho by nebavilo stretávať fajn ľudí, rozprávať sa s nimi, počúvať ich príbehy? Naozaj je to zábava.

Pri práci v teréne sa Martin dostane aj na jedinečné miesta

Kňazstvo teda nie je tvojím životným poslaním. "Kňazom" si však vo svojej rodine. Si manžel a otec. Kde sa začína príbeh tvojej rodiny?

V roku 2014 som spoznal moju manželku - cez kresťanskú zoznamku. Toto vnímam ako celkom dôležitú vec vo svojom živote. Je totiž celkom iná ako ja a naozaj mi to občas prekáža. Na druhej strane je to asi najvzácnejšia žena, akú poznám. Čiže hlúpe príslovie o protikladoch, ktoré sa priťahujú asi naozaj platí. Za veľmi dôležitý moment života považujem fakt, že od 22. septembra 2016 som otcom. Mimochodom, máme doma najkrajšieho chlapčeka na svete. Prečo to píšem? Lebo platí aj to príslovie, že rodičia si o svojich deťoch myslia, že sú najkrajšie, najmúdrejšie a najšikovnejšie. Samozrejme ja si to tiež myslím. :-)

V tom s tebou súhlasím. Ale skôr to vnímam ako fenomén dnešnej doby - dieťa ako osobnosť. My sme v detstve neboli považovaní až za také osobnosti. Autority sme chtiac-nechtiac museli uznávať a oni mali pravdu, aj keď ju možno nemali. Máte s manželkou predstavu o tom ako budete svojho najkrajšieho, najmúdrejšieho a najšikovnejšieho synčeka vychovávať. Mimochodom, ako sa volá?

Synček sa volá Ďurko, po slovensky Juraj. A ako ho budeme vychovávať, netuším. Je prvý, takže si na ňom vyskúšame všetko, čo sa nám bude zdať dobré. Pri piatom vám už možno budem vedieť povedať, čo naozaj funguje. ;-)  Inak, všimli ste si, ako ťažko sa žije, keď neveríme v autority? Myslím si, že byť dobre vedený je úžasná vec. Časť starostí môžeš prenechať autorite. Hlavne deti by mali mať pocit, že rodičia poznajú odpovede a sú si istí v tom, čo robia. Možno raz vyrastiem a budem autoritou aj ja.

Nedávno som narazila na článok o tom, ako dnešným deťom chýba pocit zodpovednosti. Celý sa niesol v duchu ich nesprávnych prejavov v správaní - ich aktivity sa zminimalizovali na domáce úlohy, občas upratovanie izby, mobily a počítačové hry. Prišlo mi, že sa tam veľa obviňujú deti aké sú, a nemali by byť, ale ani slovo o tom, kto za to vlastne môže.

Deti sú vraj zrkadlom rodičov, ale iste to neplatí na 100%. Nová doba prináša nové pokušenia. Takže kto vie, čo by som dnes vyvádzal ja, keby som mal teraz 15-násť. No podelím sa s vami aj o obľúbený biblický citát. Keď si myslím, že ja som lepší ako niekto iný, občas sa ním schladím. Takže, koho to zaujíma: 1. Timoteovi 1:15,16

...a keďže ľudia dnes majú aj málo času, vyhľadala som pre nich tvoj obľúbený citát: "Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Ježiš Kristus všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život. " Páči sa mi na tebe, že si otvorený a úprimný a nebojíš sa hovoriť aj o veciach ako sú zdravotné ťažkosti. Rozpovedaním svojho príbehu však človek dokáže povzbudiť iných, ktorí svoj telesný kríž v podobe choroby ťažko znášajú. Aký je ten tvoj a čo ťa naučil?

Počula si o Bechterevovej chorobe? To je niečo, čo si každý na mne všimne. Je to reumatické ochorenie, ktoré postihuje najmä chrbticu. Odborne sa to píše aj “ankylozujúca spondylitída”. Nikto presne nevie, čo toto ochorenie spúšťa a máva rôzny priebeh. Sú ľudia, čo po pár rokoch napriek každej liečbe a cvičeniu skončia na vozíku. Potom sú ľudia ako ja, na ktorých vidno, že chodia zvláštne, ale vďaka liekom a troche pohybu sú v podstate ok. A potom sú aj pacienti, čo ich len občas niečo zabolí a potom roky nič. Dlho som si myslel, že ani mne sa nič nemôže stať a vďaka tomu, že som vlastne nikdy ani nebol chorý, nič ma nebolelo, myslel som, že som nesmrteľný. :-) Našťastie som vďaka chorobe trochu vytriezvel. Vážim si zdravie, obdivujem ľudí, čo sa dokážu zaprieť a športujú, a mám súcit s tými, čo sú naozaj trpiaci. Predstav si, toto som pochopil, až keď som sám ochorel. Takže moja zvláštnosť je, že občas pochopím Božiu pedagogiku.

Martin, veľmi si vážim, že si dokázal so mnou, s našimi poslucháčmi aj čitateľmi webstránky, či newslettra zdieľať túto skutočnosť. Som presvedčená, že teraz si mnohých povzbudil. Prezraď, k akému povzbudeniu si sa dopracoval ty napríklad pri stretnutí s niektorými respondentmi, keď si nahrával reportáže?

Tých povzbudení je ozaj veľa. Prakticky, každé stretnutie má potenciál byť povzbudivým. Na nič extra si teraz nespomínam. Ale dnes som napríklad v Prešove nahrával o akciách, ktoré tam pripravujú v Národnom týždni manželstva. Nahrával som s mladou mamičkou troch detí, štvrté má ešte len v brušku, ale dala sa na to a spoluorganizuje týždenný program pre Prešovčanov. Obdivuhodné, nie?

Mám v rukáve ešte ďalšie otázky...ani sa mi nechce veriť, že toto má byť tá posledná. Keď nepracuješ a nie si práve s rodinou, čím najradšej vypĺňaš svoj čas? Aké sú tvoje záľuby?

Tento víkend mám pred sebou veľkú túru. Neuveriteľne sa teším. No a plánujem si raz opäť v blízkej budúcnosti kúpiť rybársky lístok. Musím si však ešte vypýtať povolenie od manželky, keďže rybačka chce veľa času.

TRI NAJ MARTINA ĎURČA

Najsrdcovejšia relácia, ktorú vyrábaš pre Lumen

Niekoľko rokov sme po Slovensku nahrávali s mojím veľkým priateľom, Jurajom Gembickým, príspevky o zvonoch a zvonároch. Myslím, že teraz to chodí opäť v nedeľu v repríze.

Najobľúbenejšia relácia, ktorú počúvaš na Lumene, ale nevyrábaš

Mám rád históriu. “História a my” je naozaj veľmi počúvateľná relácia a občas ma zaujmú niektoré témy v relácii “Zaostrené”.

Najvýnimočnejšia črta tvojho synčeka

Synček má len 16 mesiacov. Takže o črtách by som asi ešte nehovoril, ale veľa sa smeje a podľa mňa je to najrozkošnejšie dieťatko, aké som kedy videl. ;-)

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY- Ján Krupa

TO SME MY- Jaroslav Fabian

TO SME MY- Zuzana Szakácsová

TO SME MY- Júlia Kavecká

TO SME MY- Andrej Baldovský