Má rád fyziku, no Boha viac. Aj preto sa najmladší prírastok v prúdovom vysielaní ocitol pred mikrofónom Rádia Lumen. Ako sa mu pracuje, v čom vidí svoj najväčší prínos a prečo si v kostole listuje v mobile, hovorí Andrej Baldovský.

Andrej, začnime od konca predošlej vety a teda vysvetli nám prosím, prečo si v kostole listuješ v mobile? Nepohoršuje to ľudí okolo teba? Musel si sa stretnúť so zvláštnymi reakciami...

Neviem, nie som človek, ktorý by si príliš všímal reakcie ľudí okolo mňa. V mobile mám jednoducho JKS-ko, ako to volám, teda Jednotný katolícky spevník. Knižku častokrát zabudnem alebo je nepraktické ju nosiť celý deň so sebou kvôli jednej omši, no spievať chcem. Škoda len, že som ešte nenašiel aplikáciu so znotovanými skladbami, pretože potom občas spievam falošne (smiech…).

Téma používania mobilov na posvätných miestach je určite na dlhšiu debatu, ale asi sa tomu v budúcnosti nevyhneme a tieto technológie budú rovnakou súčasťou sv. omší ako je dnes mikrofón a reproduktory. V čom vidíš, že by mohli byť moderné technológie osožné a naopak aký by bol opačný scenár?

Neviem, či som  ten správny na zodpovedanie tejto otázky, v rádiu máme mnoho šikovných, technicky zameraných ľudí… Ale tak, neviem, možno, keď budú raz kňazi používať interaktívnu tabuľu, tak budú môcť byť aj zložité kázne pochopiteľnejšie. Alebo ak si niekto nepamätá svoje hriechy, tak by si ich mohol zapisovať do telefónu a na spovedi by to mal jednoduchšie. Ale to vlastne môže aj teraz. Len asi málokomu to napadlo (smiech…). No a, samozrejme, také reálnejšie niečo – myslím, že v budúcnosti budú v predných laviciach slúchadlá, aby aj starší ľudia mohli dobre počuť, čo kňaz hovorí. Ako negatívum techniky v kostoloch vnímam napríklad to, že kvôli ozvučeniu sa prestali využívať krásne historické vyvýšené kazateľnice. Ešte mi vadí aj to, keď je organista tak nahlas, že ani nepočuť ľudí spievať. Takisto, myslím, že v minulosti, keď sa v kostoloch svietilo sviečkami a fakľami, mohlo to byť romantickejšie. Ale nechcem byť negatívny.

V úvode som spomínala, že si najmladší prírastok v prúdovom vysielaní. Nemyslela som len na to, že si nastúpil do tímu ako posledný, ale aj vekovo. Máš 25 rokov, snáď to môžem prezradiť, pochádzaš z mnohodetnej rodiny z východného Slovenska. Priblíž nám svoju rodinu.

V čase, keď vyjde tento článok, už budem mať 26 rokov :D, ale áno, som z päťdetnej rodiny, otec je zo Spiša a je lekár, mama z Abova a je huslistka. Dvaja bratia, dve sestry, a ja som štvrtý v poradí, teda predposledný. Časť môjho života sme bývali priamo v Košiciach, a časť v krásnom prostredí v okolí Košíc.

Keď sa človek dozvie, že si mal od detstva záľubu v prírodných vedách a vyštudoval si biofyziku, asi je aj trochu prekvapený, že si dnes moderátor v katolíckom rádiu. Ako to vnímaš ty, že dnes nie si fyzikom a bádateľom, ale moderátorom?

Je to pre mňa prekvapením, sám som to nečakal (smiech…). Byť fyzikom je super práca, ide tam však skôr o skutky, nie o reči. V rádiu naopak. (smiech…)

S kolegami Ondrejom Rosíkom a Ivom Novákom na Donovaloch.

Mne sa vždy páči keď je vedec veriaci človek. Nie je ich veľa, ale ak trochu balón nafúkneme môžeme povedať, že ty si jeden z nich. Ako vníma fyzik v tebe Boha a ako kresťan katolík fyziku?

No, to musíme balón riadne nafúknuť, pretože vedcom som nikdy nebol, robil som možno na pár študentských projektoch, ale to je všetko. Každopádne, mne sa osobne až tak nepáči snaha niektorých hľadať vedou zatiaľ nevysvetlené javy a na základe nich sa snažiť poukázať, že “aha, Boh existuje”. Samozrejme, predpokladám, že vždy bude niečo nevysvetlené. No zašiel by som trochu ďalej: Aj samotné náboženstvo sa dá vedou popísať, jeho vznik, jeho evolúcia a dokonca sa dá aj s určitou pravdepodobnosťou predikovať jeho budúcnosť. Čo sa týka tohto, teda otázky evolúcie náboženstva ako určitej informácie, o tom sa nechcem rozrozprávať, prečítajte si napríklad knižku The Selfish Gene (Sebecký gén) od Richarda Dawkinsa. Je síce aktuálne propagátorom ateizmu, ale je aj vynikajúcim evolučným biológom.

To som však odbočil. Čo som chcel povedať, každopádne, byť kresťanom v žiadnom prípade neznamená spochybňovať vedu. Náboženstvo nie je podľa mňa v súčasnosti na to, aby vysvetľovalo niečo, čo veda vysvetliť nevie. Veriť v niečo znamená považovať to za pravdivé. Teda považovať za určitú axiómu to, že to tak je. Bežne to ľudia v súvislosti s vierou nazývajú, že je to rozhodnutie. Čo k tomu ľudí vedie, to by sme sa dozvedeli napríklad pri počúvaní rubriky “Boh v mojom živote”, odporúčam. Myslím, že táto otázka je na dlhšiu diskusiu – kto by chcel, sadneme na pivo.

K viere a Katolíckej cirkvi si mal blízko odjakživa o čom svedčí nielen tvoje štúdium na cirkevnej základnej, ale aj strednej škole, dokonca si vraj pôsobil aj v saleziánskom spoločenstve. Ako si spomínaš na tieto časy?

K Salíkom som chodil najprv ako chalan, účastník stretiek. Najprv sme sa ako stretko volali Huróni, potom Drviči... Hrával som tam aj hokejbal. Všetky tieto aktivity viedli animátori a takisto samotní Saleziáni. Neskôr som sa stal animátorom sám. S Janim, spoluanimátorom sme viedli stretko Templárov, s chlapcami sme zažili kopec srandy. Samozrejme, tieto všetky stretká, tréningy a pod. sú hlavne kvôli formácii, a tá saleziánska je výnimočná. Čo sa týka cirkevných škôl, áno, určitý vplyv na formáciu má aj výber školy.

Už ti niekto povedal, že si ako cibuľa? :-) Nemyslím ten kulturista, ale narážam na to, že každou ďalšou otázkou odlupujem novú vrstvu tvojej osobnosti a stále som prekvapená. Do Rádia Lumen si prišiel z rádia Kiss. Je to pomerne výrazná zmena. Nebudeme porovnávať neporovnateľné, evidentne máš však k médiám a hudbe vzťah.

Nie, nepovedal, ďakujem za kompliment. Od teraz som pán Cibuľa (smiech...). K médiám som nikdy nemal vzťah, v rádiu som začal pracovať určitou zvláštnou a málo pravdepodobnou zhodou okolností. V spomínanom regionálnom rádiu som ihneď využil vzťah k hudbe, keďže som jednak ešte spieval v zbore Collegium Technicum, jednak som ju aktívne počúval. Spolu s kolegom Bartom sme viedli  hudobnú reláciu, kde sme predstavovali ambiciózne kapely a skladali super rockové playlisty. On bol taký klasický rocker, dokonca, neviem, či to môžem povedať, ale občas aj počúval Ernieho reláciu, a ja som zas na pravidelnejšie metalové rytmy.

Pri pracovnom rozhovore so Simou Martausovou. Zdá sa, že dvaja hudobníci si majú čo povedať.

Pozornému uchu neunikne, že máš hlas rockera a teraz už vieme, že aj rockerskú hudobnú minulosť. Čo by som poradil poslucháčom, ak by si chceli vypočuť nejaké kvalitné kresťanské trochu tvrdšie skupiny?

Počúvam rôznu hudbu, ale čo sa kresťanskej týka, vypočujte si skupiny ako Narnia, Theocracy a pre veľmi tvrdých napríklad Mortification. Dalo by sa ísť aj ďalej, ale mám obavy, že ak by si vypočuli poslucháči tvorbu skupín ako Antestor alebo jedinú štúdiovku Hellig Usvart skupiny Horde, mohli by byť pohoršení napriek tomu, že samotný jediný hudobník tejto skupiny, teraz si na meno nespomínam, ale hral na bicie za Mortification, povedal, že chce vniesť svetlo tam, kde je tma. Na Slovensku by sme našli šikovných hudobníkov napríklad zo skupiny Within Silence. Ale aj iní hudobníci, ktorí neskladajú priamo kresťanskú hudbu, tak sa otvorene hlásia k viere, spomeniem napríklad legendárnu Tarju Turunen (ex-Nightwish). Tá síce, teraz som si uvedomil, vydala aj jeden sólový album, v ktorom prespievala rôzne Ave Marie, jednu dokonca sama zložila.

V Lumene si necelý rok, a počuť ťa je nielen v Lumenfóre. Kompletný prehľad tvojich aktivít nezaškodí. Čo všetko pripravuješ do vysielania a čím je pre teba práca v Lumene zaujímavá a naopak kde vidíš ty svoj prínos pre rádio?

Okrem moderovania prúdového vysielania robím aj monotematické relácie. V Lupe dokumentujem dianie vo farnostiach, máme to rozdelené, konkrétne ja chodím na návštevy vrámci spišskej a žilinskej diecézy. Tak isto spomeniem Rozhovor týždňa, kde som mal mimochodom, keď sme sa už rozprávali o fyzike, raz aj fyzika, Stana Hrivňáka, ktorý porozprával niečo o svojom výskume micro-CT. 
A ešte som jeden z redaktorov, ktorí pracujú na rubrikách Boh v mojom živote a Cestovanie. Práca v Lumene sa mi páči kvôli profesionálnemu kolektívu, kvôli svetonázoru, ktorý médium prezentuje a zhoduje sa s mojím a kvôli poslucháčom, ktorí vedia oceniť našu prácu. Môj prínos určite nejaký je, keď som tu, ale konkrétne sa opýtaj radšej mojich nadriadených (smiech...).

Už o chvíľu sa ťa budem pýtať na tri naj. Povedala som si, že v tejto otázke si vytvorím priestor na štvrté. Aké je tvoje najčastejšie novoročné predsavzatie za predpokladu, že si ich dávaš?

Moje predsavzatia sa väčšinou týkajú lepšieho zorganizovania, a čoho, to sa každý rok mení. Niekedy sa to týka duchovných vecí, inokedy školy, práce, aktivít...  Častokrát mám predsavzatia vo forme „to do listu“, že čo chcem splniť.

TRI NAJ ANDREJA BALDOVSKÉHO

Najobľúbenejšia prichuť žuvačiek

Asi si si všimla, že žuvačky žujem naozaj často. Najradšej mám príchuť “spearmint”, ktorú občas striedam príchuťou “pepermint”, a keď ma tieto príchute unudia, tak si dám pomarančovú.

Najvzácnejší talent od Boha

Asi hudobný.

Naj(ne)pochopiteľnejší fyzikálny zákon

Ak je niečo vyhlásené za fyzikálny zákon, tak je to aj dokázané, a tým pádom pochopiteľné. Ale keď si tak mám v rýchlosti vybaviť, na predstavu bol pre mňa ťažký Faradayov zákon.

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY- Ján Krupa

TO SME MY- Jaroslav Fabian

TO SME MY- Zuzana Szakácsová

TO SME MY- Júlia Kavecká