Chcela byť učiteľkou, no Božie cesty ju napokon viedli iným smerom. Vyštudovala žurnalistiku na KU v Ružomberku a je z nej redaktorka a moderátorka spravodajských formátov. V seriáli TO SME MY predstavujeme kolegyňu, mamu a poslankyňu z Kamennej Poruby Júliu Kaveckú.

Julka, úvodné slová o tebe jasne naznačujú, že si žena mnohých tvárí. Tvoje pracovné aj súkromné povinnosti sú pomerne pestré tak verím, že nám dovolíš nahliadnuť do svojho života viac. Netušila som že v rádiu máme kolegyňu - poslankyňu. Zdá sa teda, že sa veľmi aktívne zapájaš do diania v Kamennej Porube. Čomu presne sa vo verejnom živote obce venuješ a ako?

Som presvedčená o tom, že každý človek by sa mal snažiť rozvíjať talenty, ktoré dostal pre dobro svojho okolia a to nielen toho najbližšieho (teda v rodine), ale aj v širšom kontexte (vo svojej obci, meste, farnosti, či štáte). Takto vnímam aj svoju prácu v našej obci. Môžem tu uplatniť svoje organizačné schopnosti a aj dar reči. Ako predsedníčka kultúrnej komisie pri obecnom zastupiteľstve spolu s kolegami poslancami a miestnymi občianskymi združeniami takmer na mesačnej báze pripravujeme najmä kultúrne podujatia v našej obci, ktoré aj moderujem. Naposledy to bolo Privítanie Mikuláša, Porubské páračky alebo Lampiónový sprievod. Poslanectvo je však pre mňa aj veľká škola pokory. Musela som sa naučiť prijímať aj kritiku. Ak je konštruktívna, môže samozrejme veci posúvať, ale občas si človek o sebe vypočuje/prečíta aj veci, ktoré nie sú pravdivé a vtedy sa to človeka dotkne. Toto ešte ani po 11 rokoch neviem celkom spracovať a dokážem sa tým dlho trápiť.

Musí to byť rozhodne zaujímavá skúsenosť, neraz aj veľké výzvy, ktorým musia čeliť predstavitelia obce. Čím momentálne žije Kamenná Poruba? Predstav nám svoje rodisko viac.

Práve sme sa dozvedeli, že sme opäť neuspeli s projektom na výstavbu novej telocvične, ktorú by sme veľmi potrebovali, ale z vlastných prímov si ju nemôžeme dovoliť stavať. Na decembrovom zastupiteľstve pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2018 tak budeme musieť rozhodnúť, ako ďalej. Aktuálne Adventné obdobie je v našej obci už niekoľko rokov spojené aj s modlitbovými stretnutiami pri obecnom adventnom venci na Námestí sv. Floriána. Po zapálení štvrtej sviece ako poslanci rozdávame aj varený punč, v rozhovoroch a pri koledách si tak užívame predsviatočnú atmosféru. Spevácke zbory z obce aktuálne nacvičujú jasličkovú pobožnosť, ktorá bude mať premiéru na Božie narodenie a v kultúrnej komisii už pracujeme na príprave akcií na rok 2018, ktoré sa budú niesť v duchu 650. výročia Kamennej Poruby.

Z Kamennej Poruby za prácou do rádia dochádzaš. Niekedy je zaujímavé ako sa s nami Pán Boh hrá. Chceš byť učiteľkou, on z teba spraví redaktorku. Nechceš dochádzať do práce cez náročné horské cesty a presne to sa ti stane. Ako vnímaš takéto životné skúsenosti keď sa nám dostane niečo iné, alebo presný opak toho, čo sme chceli?

Pamätám si veľmi dobre na svoju prvú cestu do Banskej Bystrice cez Šturec na prijímacie pohovory na vysokú školu. Vtedy som v aute rozhodne vyhlásila, že tadiaľto by som pravidelne cestovať určite nechcela. Na UMB ma síce nezobrali, ale o pár rokov som začala pracovať v Rádiu Lumen a cez tento horský priechod chodím už 10 rokov. Boh mi v živote pripravil niekoľko takýchto prekvapení, ktoré som občas aj mala problém prijať, ale s odstupom času musím pri väčšine z nich len poďakovať. Stále sa však učím tvrdošijne si nestáť za svojím, ale nechať priestor väčšiemu režisérovi, aby ma On viedol po cestách, ktoré mi určil.

Julka ako moderátorka na konferencii Vyber si život v Rajeckých Tepliciach

Na prácu redaktorky ťa pripravilo štúdium žurnalistiky. Už neraz som ťa počula spomínať meno úžasného profesora, ktorý na teba urobil nielen veľký dojem, ale zanechal aj výraznú stopu v rámci tvojho profesijného vývoja. Kto to bol?

Bol to vzácny človek profesor Tadeus Zasepa, neskorší rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jemu veľmi záležalo na tom, aby práve Katolícka univerzita vychovávala aj budúcich žurnalistov. Chcel, aby v médiách pracovali nielen kvalitní profesionáli, ale ľudia so správnymi hodnotami, ktorí nekladú na popredné miesta čítanosť/počúvanosť, ale najmä dobro, ktoré môžu cez svoju prácu vniesť do spoločnosti. Nezabudnuteľné sú samozrejme aj jeho krovky a poľská klobása, ktoré nám pravidelne nosil na prednášky.

Vychádzajúc z toho, že práca je aj tvojím koníčkom, čo si na nej najviac ceníš?

Vnímam to ako jeden z veľkých darov, že môžem robiť prácu, ktorú mám rada. Ak by to tak nebolo, určite by som si hľadala iné uplatnenie. Cítim v prvom rade zodpovednosť, lebo médiá majú neskutočnú silu ľudí ovplyvňovať a aj manipulovať, ale môžu priniesť aj veľa dobrého. V Rádiu Lumen to potvrdila napr. súťaž Preteky čnosti, ktorá skutočne vyzdvihla to, čo je v ľuďoch dobré. To sa snažíme v rámci svojich možností robiť aj cez mnohé iné relácie a reportáže. V neposlednom rade je redaktorská práca zaujímavá tým, že takmer denne stretávam mnohých vzácnych ľudí, ktorí sú pre mňa obohatením. Najviac si vážim napr. stretnutie s Pierom Marinim, ceremoniárom Svätého Otca Jána Pavla II. na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Dubline, rada spomínam aj na cestu vládnym špeciálom do Vatikánu na poslednú audienciu pápeža Benedikta alebo Národnú púť Slovákov Lurdoch s kardinálom Jozefom Tomkom.

Spravodajstvo Rádia Lumen je pestré, ale zároveň iné ako v ostatných komerčných médiách. Čo by sme v ňom však viac-menej márne hľadali je šport. Ty máš k športu blízko. Aký šport ťa zaujíma? Je to záujem aktívny, alebo skôr pasívne sledovanie a povzbudzovanie?

Ja som sa k žurnalistike dostala práve cez šport. Mojím veľkým vzorom bol komentátor Karol Polák, s ktorým som sa raz aj stretla a urobila rozhovor. Športové nadanie som ale do vienka nedostala, som teda len aktívny pasívny športovec. Teraz v zime si rada pozriem biatlon, lyžovanie, hokej či krasokorčuľovanie, inokedy to je aj tenis, futbal alebo cyklistika. Zápasy a turnaje, na ktorých hrajú moji obľúbenci prežívam veľmi intenzívne. :-)

Julka na blahorečení dnes už svätého Jána Pavla II. v Ríme

Tak si to zrekapitulujme. Predstavili sme ťa ako rozhlasovú redaktorku, poslankyňu obecného zastupiteľstva - zástupkyňu starostu obce, športovú fanúšičku, no už niekoľko rokov každý deň a bez prestania si aj mamou malého Šimonka. Prezraď nám o svojom synovi a vašom vzťahu trochu viac.

Donedávna platilo ešte aj „mamou každú noc“, keďže Šimonko zle spával a dlhé noci sme trávili kočíkovaním alebo pozeraním rozprávok. Našťastie je toto obdobie už za nami. Od leta sme si zase zvykali na škôlku, ale vyzerá to tak, že aj tento boj sme zvládli. V troch rokoch už sú deti zväčša viac samostatné a mamy majú viac času aj na seba. Náš Šimonko je ale špeciálny chlapček. Má totiž Downov syndróm, takže na veľa vecí potrebujeme trošku viac času, ale my sa zase neponáhľame. Tešíme sa z každého pokroku, ktorý urobí a nie je ich málo. Omnoho ťažšie to bolo v prvom momente, keď mi jeho diagnózu oznámili. Pamätám si to ako dnes, bolo to ráno po vizite na tretí deň po jeho narodení. Bol to veľký šok. Vtedy som niekoľko nocí v nemocnici aj preplakala. Vďaka času, ktorý sme tam však spolu strávili (a viem, že aj vďaka modlitbám mnohých, ktorí na nás mysleli), som postupne pochopila, že to celé bolo len o mojej pohodlnosti a strachu z toho, ako sa zmení kvalita môjho vlastného života. Potom som si uvedomila, že nie ja, ale Šimonko je dôležitý a ja som tu v prvom rade pre neho. Odvtedy sme najlepší kamoši  a máme z neho veľkú radosť.

Sviatky radosti, či ako mnohí hovoria najkrajšie sviatky v roku sú tu. Vianoce sú oslavou narodenia Pána ježiša a je to čas predovšetkým pre rodinu. Tú svätú, ale aj našu vlastnú. Ako budete tráviť tohtoročné sviatky vianočné a novoročné? Máte v Kamennej Porube nejaké špeciálne zvyky - stravovacie či duchovné, ktoré by si chcela s nami zdieľať?

Štedrý deň má u nás každý rok rovnaký scenár. Začíname ráno sv. omšou, potom zdobíme vianočný stromček, pripravujeme zemiakový šalát. Otec chodí po rodine s malými darčekmi a prianím požehnaných Vianoc. Poobede balíme darčeky a dorábame posledné dekorácie. O 18:00 hod. si sadáme k Štedrej večeri. Začíname piesňou a modlitbou. Potom nám otec urobí všetkým medom krížiky na čelo a postupne podáva oplátky s medom, chlieb s cesnakom, jablko a orechy. Potom z jedného hrnca všetci jeme pupáky (opekance s makom) a krupicovú kašu. Na záver máme kapustnicu (s hríbami, kapustou a slivkami) a zemiakový šalát s rybou. Rozbalíme si darčeky a deň končíme na polnočnej svätej omši. Tradíciou je aj každoročné rodinné stretnutie (cca 40 ľudí) na Sviatok sv. Štefana ako spomienka na môjho starého otca, ktorý bol Štefan. Oslavy Silvestra resp. Nového roka už veľmi nemám rada, posledné roky ich vždy prespím a to plánujem aj teraz. :-)

Redaktorka Júlia Kavecká trávi veľa času aj so svojím rozkošným synom Šimonkom

Ako spravodajkyňa musíš byť v obraze, no obraz minimálne ten televízny by sme u vás doma márne hľadali. Vraj nemáš televízor. Naozaj ti vôbec nechýba niekedy sa len tak doma vyvaliť na gauči a pozrieť si niečo v TV? Napríklad teraz na Vianoce Tri oriešky pre Popolušku?

Televízor mi vôbec nechýba, ani by som nemala čas ho sledovať. Úplne si vystačím s rádiom, ktoré mám zapnuté takmer stále. Okrem toho denno-denne pracujem s počítačom, takže sú mi skôr vzácne chvíle bez akejkoľvek techniky.  Tri oriešky pre Popolušku si ale na Vianoce určite pozriem aspoň na DVD.

Tieto otázky pripravujem v deň keď slávime prikázaný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Za čo si Matke Božej najviac vďačná v živote?

Jednoznačne za svoju rodinu a ďakujem za všetkých každý deň. Sú mi veľkou oporou a pomocou vo všetkom, čo robím, bez nich by som to určite nezvládala.

S akými úmyslami, myšlienkami a prosbami ukončuješ rok 2017 a začínaš rok 2018 a čo by si zaželala našim poslucháčom a všetkým ľuďom dobrej vôle?

Počas koncoročnej pobožnosti vždy rozmýšľam ako rýchlo tých 365 dní ubehlo. Ďakujem za všetko dobré, čo sme s celou rodinou dostali a dosiahli, ale aj za silu prijať to, čo nebolo príjemné. Prosím o požehnanie do ďalších dní, aby som bola prínosom pre svoje okolie. Svojim blízkym aj všetkým našim poslucháčom by som želala, aby láska a pokoj, ktoré prežívame počas Vianoc, zostali v našich rodinách po celý budúci rok.

TRI NAJ JÚLIE KAVECKEJ

Najobľúbenejšie štedrovečerné jedlo

Otcova biela kapustnica.

Najkrajšia vianočná rozprávka

Tri oriešky pre Popolušku, Pyšná princezná, Cisárov pekár - Pekárov cisár.

Najideálnejšia forma oddychu

Keďže počas roka na oddych nemám veľa času, snažím sa to vynahradiť aspoň cez leto niekde pri mori (ideálne v Chorvátku s rodinou).

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY- Ján Krupa

TO SME MY- Jaroslav Fabian

TO SME MY- Zuzana Szakácsová