V súčasnosti sa zo spravodajského štúdia prihovárajú v éteri naše tri dvorné spravodajkyne. Jednou z nich je Kristína Hatarová, ktorá sa len nedávno do rádia vrátila. Čomu sa počas prestávky venovala?

Kristínka, ty pôsobíš v Rádiu Lumen od roku 2008, ale nemôžeme povedať, že nepretržite, lebo v istom období si si dala od spravodajského mikrofónu pauzu? Dobrovoľnú, alebo nútenú? 

Rozhodne dobrovoľnú. Nad tým, že by som mala materskú dovolenku nazvať nútenou som ani nikdy nepremýšľala. To, že som sa mohla stať mamou považujem za ten najkrajší dar, aký som mohla dostať. Znie to ako klišé, ale je to naozaj tak. Najviac si to uvedomujem, keď malý pokojne zaspí a ja sa na neho neviem vynadívať.  Rekapitulujem si, čo všetko som s ním v ten deň zažila a ďakujem, že ho mám.

Skôr ako sa teda vrátime do pracovnej reality, povedz nám niečo o synovi Šimonovi?

V tejto chvíli je to už veľký - jeden a pol ročný - špekulant, ktorý rád objavuje svet, takže je neustále v pohybe. Jediné, čo ho ako – tak dokáže zastaviť a na chvíľu zabaviť je voda. Tú priam miluje a vedel by sa v nej čľapkať hotovú večnosť.  Pomaly už začína rapotať prvé slová. Najviac mu ide ale imitácia zvieratiek, ktorou nás dokáže poriadne zabaviť. Nesmiem, samozrejme, zabudnúť ani na tanec a spev. V jasličkách povykrúca všetky pani učiteľky a doma si s ním dookola spievame rôzne ľudovky. Teraz naozaj dokážem oceniť hudobnú výchovu na základnej škole.  

Ak ma pamäť neklame na spravodajstve ste dve kolegyne, ktoré máte synov Šimonov. Aj Julka Kavecká, však? Čo ťa na tomto mene tak zaujalo?

Áno, na tom som sa vždy smiala, že Júlia mi ukoristila toto meno, pretože aj ja som ho mala v zálohe, keby sa mi narodil chlapček. Obe to však berieme ako normálnu vec a zhodneme sa, že sme vybrali dobre. Prečo práve meno Šimon? Ani neviem. Mne sa vždy veľmi páčilo a nad iným som ani nerozmýšľala. Ako prvé mi v kalendári udrelo do očí a povedala som si, takto sa raz bude volať môj syn. A splnilo sa mi to.  

Ty si mi prezradila, že ste ako rodina veľmi zomknutí. Spôsob akým fungujete sa dnes už len tak ľahko nevidí. Prezraď našim poslucháčom a čitateľom, čo presne máš na mysli.

S rodinou bývame spoločne vo veľkom rodinnom dome, kde nás kedysi bývalo desať. V súčasnosti sa niektorí objavia len cez víkend, lebo sú pracovne mimo BB. Aj napriek tomu sme naozaj zomknutá rodina. Páči sa mi, že máme viaceré zvyky, na ktoré si pamätám už ako malé dieťa. Cez víkend si napríklad dáme spoločnú kávu. V sobotu varíme my na dolnom poschodí a v nedeľu teta, ktorá býva so svojou rodinou na hornom poschodí. Aby to ale nevyzeralo tak idylicky, vieme sa aj pohádať. Väčšinou nám to ale dlho nevydrží a po chvíli je znovu všetko v poriadku. Okrem toho je na tom skvelý aj fakt, že keď potrebujem poradiť, tak mám k dispozícii hneď niekoľko názorov. Rozhodne by som teda nemenila. A som veľmi rada, že ich mám. 

Tak to je naozaj krásne a raritné v dobe keď niekoľko-generačné domy naprieč Slovenskom zívajú prázdnotou. Ste tradicionalisti o tom niet pochýb, mňa zaujíma napríklad aj to, akú tradíciu ti odovzdala tvoja stará mama, ktorú by si ty možno raz chcela posunúť svojim deťom?

Paličkovanie. Je to jedna z najkrajších a zároveň najťažších ručných prác na svete. V poslednej dobe ale “vankúš” zanedbávam. Verím však, že sa k tejto tradícii vrátim, keď budem mať o niečo viac času. Bola by totiž škoda, keby táto ručná práca zanikla. Vrelo ale odporúčam každému, kto má chuť a trpezlivosť, aby sa naučil paličkovať. Skvele sa dá pri tom odreagovať a zároveň niečo tvoríte. 

Pred pár dňami veľmi silno rezonovala v spoločnosti téma potratov, ktorá polarizovala poslancov v parlamente a rovnako aj ľudí v uliciach. Ako spravodajca by si mala zostať nestranná, ale pýtam sa ťa teraz ako človeka - matky ako vnímaš túto problematiku?

Naozaj je to veľmi komplikovaná téma. A aj pre mňa samotnú. Je to otázka svedomia každého z nás.

V mediálnej či umeleckej sfére si chcela pracovať už ako malé dieťa. Kým sa ale detský sen stal realitou prešla si si viacerými skúsenosťami. Je spravodajstvo to pravé orechové? Pýtam sa preto, lebo si vyštudovaný jazykovedec...

Nie, nie…Toto oslovenie nemám rada, pretože na to, aby som sa mohla nazývať jazykovedcom, by som sa tomu musela naplno venovať aj po skončení štúdia. To u mňa ale neplatí. Práca na spravodajstve ma naozaj pohltila a tu som sa našla. Nič by som na tom nemenila a som vďačná, že mi Lumen dal tú možnosť byť v jeho tíme.

Z tvojich predošlých skúseností ma veľmi zaujal prednes poézie na civilných obradoch. Ešte si pamätáš niektoré básne z tohto obdobia?

Niečo mi v hlave ešte rezonuje, ale je pravda, že už sú to skôr úryvky ako celé básne. Pripravených som ich mala viacero a vždy som ich vyberala pre danú dvojicu tak, aby sa to k nim čo najviac hodilo. Bola to skvelá skúsenosť.

Keď sme už pri tej literatúre, po akej knihe najradšej siahaš, ak ti na to ešte ostáva nejaký čas?

Prekvapením určite nebude, keď poviem, že u mňa má svoje miesto aj poézia. Jacques Prévert alebo Ján Kostra, to sú moji obľúbenci. Čo ale možno prekvapí o niečo viac, tak to sú detektívky. Už dlho som veľkou fanúšičkou Freda Vargasa.

TRI NAJ KRISTÍNY HATAROVEJ

Najkrajšia slovenská tradícia 

Paličkovanie.

Najobľúbenejšia izba v dome

Obývačka.

Najsilnejší zážitok materstva

Keď som prvýkrát držala Šimona v náručí.

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY- Ján Krupa 

TO SME MY- Jaroslav Fabian

TO SME MY- Zuzana Szakácsová

TO SME MY- Júlia Kavecká

TO SME MY- Andrej Baldovský

TO SME MY- Martin Ďurčo

TO SME MY- Lucia Pálešová

TO SME MY- o. Pavol Jurčaga

TO SME MY- Andrea Kundrová