Odmalička inklinoval k politike a dnes je s ňou spätý aj vďaka Lumenu. Redaktor spravodajstva, srdcom východniar žijúci v Bratislave a náš dobrý kolega Pavol Hudák.

Jana Kirschner v jednej zo svojich skladieb spieva o živote v cudzom meste. Ty si rodený Prešovčan, vyrastal si v Ostrovanoch, no žiješ už pár rokov v Bratislave. Cítiš sa tam ako doma, alebo je ti naša metropola stále cudzia?

Dlho mi bola Bratislava cudzia. Nevedel som si zvyknúť na množstvo ľudí, áut, ulíc, na relatívne dlhé presuny. Bol som predtým istý čas v Prahe a Varšave, rýchlo som si tam zvykol, ale na naše hlavné mesto som si akosi dlho zvyknúť nevedel. Pochádzam z malej obce, študoval som tiež v menšom meste a to mi vyhovovalo. Ale po istom čase som si povedal, že sa nemôžem na Bratislavu stále pozerať ako na cudzie mesto, kde to nemám rád a začal som hľadať pozitívne veci. Bývam momentálne v peknej časti Rače, redakciu máme v centre starého mesta, sú tu celkom dobré možnosti na cyklistiku, ale aj na kultúru, nakupovanie, či na duchovný život. Som tu takmer 3 roky  a myslím, že už mám kúsok domova aj tu.

Predtým ako si prišiel za prácou do hlavného mesta si študoval na KU v Ružomberku čomu predchádzalo štúdium na gymnáziu. Na ktorú zo škôl najradšej spomínaš?

Jednoznačne najkrajšie roky som prežil na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove. Boli sme v triede skvelá partia, mal som výborných učiteľov. Mnohé priateľstvá pretrvali dodnes a s niektorými spolužiakmi sa pravidelne stretávame. Tiež som tam mal možnosť spolupracovať na tvorbe školského časopisu a spoznať sa s ľuďmi, ktorí niečo literárne tvorili. Aj vďaka tomu som začal uvažovať nad štúdiom žurnalistiky. Tú som aj potom vyštudoval na KU v Ružomberku. Mal som tam tiež skvelých spolužiakov a výborných učiteľov, ktorí nás podporovali, aby sme šli do praxe a neostali pri teórii. Množstvo praktických možností ponúkala aj katedra.  S láskou a úctou si spomínam zvlášť na dnes už nebohého rektora a profesora Tadeusza Zasepu.

V životopise máš uvedené, že hovoríš plynule poľštinou. Každý iný cudzí jazyk okrem angličtiny, ktorým človek hovorí, mu dodáva výnimočnosť. Prečo poľština a akými inými cudzími jazykmi hovoríš?

Po poľsky sa dohovorím. Neviem všetko spisovne povedať. Ale dokážem si prečítať knihu, či pozrieť film v poľštine. Bol som počas štúdia na Erazme vo Varšave a tam som sa to naučil. Veľmi sa mi poľština páči a tak som sa snažil čo najviac hovoriť a počúvať. Býval som na internáte s Poliakom a aj v škole som mal väčšinu predmetov v poľštine.  Rok som chodil tiež tu v Bratislave na kurz, aby som pochopil aj gramatické veci. S angličtinou to je u mňa, žiaľ, slabé. Od vysokej školy ju používam málo a rýchlo zabúdam. Moja priateľka mi dohovára, žeby som mal s tým niečo robiť. Asi má pravdu.

To majú ženy vždy:). Cudzie jazyky sú benefitom najmä keď človek cestuje. Ty si vďaka Lumenu už precestoval pol sveta - pomyselne, pretože pripravuješ rubriku Cestovanie. Čo naozaj nevšedné si sa naučil počas rozhovorov o exotických krajinách a ktoré rozprávanie ťa zaujalo natoľko, že by si chcel danú krajinu navštíviť?

Je to rubrika, do ktorej sa mi príliš nechcelo. Dnes ju ale robím rád. Spomínam si na rozprávanie Vlada Maťa o Indonézii, ktorý mi hovoril ako ochutnal krv z kobry. Nespomínam si, v ktorej krajine to bolo, ale jedna respondentka mi rozprávala, že v danej krajine sa dá v reštaurácii objednať mäso zo psa a vysvetľovala mi, že ako to je označené. Zaujalo ma aj rozprávanie saleziána dona Jozefa Mareka, ktorý je dlhé roky v Azerbajdžane. Rozprával o tom, ako hovorí Boh k ľuďom cez sny a rôzne znamenia. A mimoriadne dobrodružné bolo počúvať aj misijnú dobrovoľníčku z Angoly, ktorá mi rozprávala akými zázrakmi ich Boh ochraňoval. Nemenej dobrodružné bolo aj rozprávanie dobrovoľníka, ktorý bol počas vojny v Afganistane a pár metrov od nich vybuchovali bomby. Úžasné je vždy počúvať, ako v mnohých chudobných krajinách ľudia aj napriek chudobe a biede dokážu žiť šťastne a vedia sa podeliť s málom. Rád by som navštívil asi spomínaný Azerbajdžan.

Pochádzaš z veľkej rodiny. Si najstarší z piatich súrodencov. Mnohí psychológovia veria tomu, že osobnosť je ovplyvnená poradím narodenia. Prvorodené dieťa je niekedy pokusným králikom, na ktorom si rodičia skúšajú, čo funguje a čo nie, často je to veľmi ambiciózny, dominantný vodca, ale môže sa z neho vyvinúť aj pritakávač a samotár. Prejavuje sa aj u teba syndróm najstaršieho?

Práve si mi odpovedala na otázku, prečo som  najradšej  sám. Občas mi niekto totiž zvykne vytknúť, že sa nerád prispôsobujem a som individualista. Mám rád spoločnosť, ale preferujem ísť niekam sám, sám si veci robiť. Niekedy sa dokážem s niečím trápiť sám celé hodiny, namiesto toho, aby som poprosil o pomoc.  A ak na mne rodičia robili pokusy vo výchove, tak myslím, že úspešne. Viedli ma aj k zodpovednosti za mladších, ako dieťa som to niekedy zneužíval a mladších bratov trocha sekal, ale rýchlo sa vzbúrili a mal som smolu, lebo boli v prevahe. Rodičia sa nám ako deťom veľa venovali, mamka bola pri nás doma asi 15 rokov. Vždy sme mali navarený obed, učila sa s nami, starala sa o záhradu a aj o domáce zvieratá, ktoré sme mali. A ocko nikdy nešiel po práci na pivo, ale vždy šiel domov a venoval čas rodine. Rodičia nám veľa dali aj po duchovnej stránke. Podporili, nás, aby sme šli na cirkevné školy a povzbudzovali k sviatostnému životu či k duchovným obnovám.

Starostlivosť o deti máš teda v krvi, dokonca máš s ňou aj skúsenosti nielen z rodiny. Prezraď aké?

Asi máš na mysli moje animátorské skúsenosti. Ako deti sme chodili k saleziánom, kde sme zažili super tábory, stretká. Moji rodičia dokonca u nás doma dali k dispozícii miestnosť, kde sme mávali stretká a chodili k nám deti z celej dediny. Neskôr som chcel vrátiť, čo som dostal. Viedol som nejaké stretko a potom som sa dostal aj k misijnému dobrovoľníctvu. Bol som cez saleziánov s ďalšími desiatkami dobrovoľníkov počas leta 2 týždne na Ukrajine, kde sme robili pre deti tábory. Strávil som takto 3 letá.  Bola to úžasná skúsenosť. Deti na Zakarpatskej Ukrajine boli veľmi vďačné za všetko. A vďaka tomu som spoznal aj krásu východnej liturgie a videl skutočný život bežných ľudí pár kilometrov za hranicami.

Chcel by si aj ty raz byť otcom? Túžiš po veľkej rodine, alebo skôr by si sa chcel viesť na vlne súčasných trendov maximálne 1-2 deti?

Dnes sú mnohé rodiny vďačné aj za 1 dieťa. Ale ak Pán Boh dá, rád by som mal viac detí ako je súčasný trend.

Zo všetkého, čo si mi o sebe prezradil mi vychádza, že viera bola silným momentom v tvojom detstve a je dodnes. Si hrdý na to, že robíš práve v katolíckej rozhlasovej stanici? 

Rádiu Lumen som vďačný za šancu, ktorú mi dalo ešte ako študentovi. A som hrdý, že pracujem v katolíckej stanici, ktorá sa snaží prihovoriť chorým, starým, opusteným, ľuďom, ktorí nie sú zaujímaví pre reklamu, nie sú úspešní z pohľadu sveta. Uvedomujem si, že Rádio Lumen vysiela aj vďaka darom a modlitbám našich poslucháčov. A to ma motivuje si svoju prácu robiť čo najlepšie.

Poďme k politike. Jeden sa asi musí narodiť s láskou k nej. Ja totiž by som vedela ľudí rozdeliť len do dvoch skupín. Tí, ktorí politiku milujú, alebo tí, ktorých vôbec nezaujíma. Je mi jasné kam patríš ty, ale povedz, kedy si začal na sebe bádať záujem o túto disciplínu?

Pamätám si, že som už ako 9-ročný sledoval voľby v roku 1998. Chápal som, že vtedajšia vláda nebola dobrá a že má vyhrať SDK a Dzurinda. Zapínal som si sám televízne volebné spoty. Zaujímalo ma to. Sám neviem prečo. Rád som pozeral správy, počúval Rádiožurnál. Dokonca som si neskoro večer dával tajne k posteli rádio a cez slúchadla som do neskorej noci počúval politické debaty, aj Slobodnú Európu. Tá prestala tuším vysielať keď som mal 13 rokov. Už vtedy som si predstavoval, že raz budem aj ja takto pripravovať reportáže do rádia.

Predstavujem si teraz malého Paľka ako v tajnosti sleduje dianie okolo seba... aj mi to na teba sedí:-) Narodil si sa v roku nežnej revolúcie, pár mesiacov pred. Nebudem sa pýtať ako si na to spomínaš, ale skôr ktorá časť histórie cez prizmu politiky ťa fascinuje najviac odkedy chodíš po tejto zemi?

Mňa doteraz “fascinuje“ ako politici dokážu zmanipulovať davy. Fascinuje ma, ako dokázal ovládnuť masu voličov bývalý premiér Mečiar, aj napriek tomu, že sa na Slovensku dialo, čo sa dialo. A fascinuje ma aj bývalý premiér Fico. Bez ohľadu nato, či súhlasím, alebo nesúhlasím s jeho politikou, je to skvelý rečník, stratég, vie čo chcú ľudia počuť, ma premyslené každé gesto, každé slovo. Je pre mňa zvláštne, že ľudia nezvolia charakterných a čestných politikov, ale tých, ktorí vedia národ opiť rožkom. Ale v histórii to bolo tak často a deje sa to aj v iných krajinách.

TRI NAJ PAVLA HUDÁKA

Najcharizmatickejší politik

Ten, ktorý je práve na predvolebnom mítingu:). A ak a pýtaš na konkrétneho, pre mňa to je František Mikloško.

Najobľúbenejšia dovolenková destinácia

Neviem, či dovolenková, ale vždy oddýchnem doma u rodičov v rodnej obci. 

Najbližší človek

Rodičia a priateľka.

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY- Ján Krupa 

TO SME MY- Jaroslav Fabian

TO SME MY- Zuzana Szakácsová

TO SME MY- Júlia Kavecká

TO SME MY- Andrej Baldovský

TO SME MY- Martin Ďurčo

TO SME MY- Lucia Pálešová

TO SME MY- o. Pavol Jurčaga

TO SME MY- Andrea Kundrová

TO SME MY- Kristína Hatarová