Za mikrofónom sa neraz ocitnú ľudia, ktorí to vôbec neplánovali. Naša košická redaktorka Mária Čigášová vyštudovala Elektrotechnickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach, no božie cesty ju priviedli do Rádia LUMEN. To však nie je jediným prekvapením.

Mária, pôsobíš v košickej redakcii Rádia LUMEN, preto ako prvá sa mi tisne na jazyk otázka, či si rodená Košičanka?

Nie, nie som rodená Košičanka. Prvú dekádu svojho života som prežila v Ražňanoch pri Sabinove. Nádherné obdobie môjho života. Tam sme si v blízkych lesoch s ďalšími deťmi robili bunkre a rôzne skrýše a na blízkom letisku sme pozorovali, ako parašutisti pristávali vo vyznačenom štvorci. Videla som tiež, ako sa tkajú koberce, ako sa dojí krava aj ako sa z vajíčok liahnu kuriatka. V lete som pomáhala oberať čerešne. Pravidelne ma po celom dvore naháňal babkin moriak. Niekedy ma naháňal po dvore aj dedko, keď zistil, že kým si trochu popoludní zdriemol, ja som si tajne zobrala jeho kosu a pokúšala som sa kosiť trávu na záhrade. Veľmi krásne spomienky mám na to miesto. Potom sme sa s rodičmi presťahovali ku Košiciam.

Čo máš na Košiciach rada?

Že tu môžem na Hlavnej ulici stretnúť ľudí, s ktorými sa poznám, a na chviľku sa zastaviť v tom hektickom tempe života a prehodiť s nimi zopár slov. Stále sa tu niečo zaujímavé deje, častokrát sú to úplne originálne podujatia, ktoré nie sú v iných slovenských mestách. Pomerne blízko sú lesy, kde sa dá schovať pred ruchom mesta.

Vyštudovala si v Košiciach elektrotechniku. Na redaktorku katolíckeho rádia je to veľmi nezvyčajný odbor. Čím si sa teda pôvodne chcela živiť?

Spočiatku som nemala nejaké konkrétne plány, čomu sa chcem profesionálne venovať. Na základnej škole som chodila do matematickej triedy, kde nás učili výborní učitelia. Každý jeden z nich nás dokázal nadchnúť pre ten svoj predmet. Boli to fantastickí ľudia. Napríklad hodina matematiky sa začínala mentálnou rozcvičkou, krátke príklady sa počítali len v mysli, bez písania na papier. Na chémii sme v tmavej komore vyrábali čiernobiele fotky, aby sme vedeli, že bromid strieborný na svetle černie. A tak by som mohla pokračovať ďalej o každom predmete a učiteľovi. Títo vzácni ľudia nám dali výborný základ pre ďalšie štúdium. Nakoniec som naozaj vyštudovala technický smer - rádioelektroniku na Technickej univerzite v Košiciach. Naučili nás tam všetko o vysielačoch, prenose signálu, mikrofónoch, zosilňovačoch a množstvo ďalších zaujímavých vecí.

Aj si pôsobila v tomto odbore?

Áno, päť rokov som pracovala vo výskumnom ústave v Košiciach.

Takže by sme ťa pokojne mohli angažovať ako technika v rádiu:-)

Dlhšie som sa tomu nevenovala a táto oblasť sa vyvíja veľmi rýchlym tempom.  Takže kolegom technikom by som v súčasnosti mohla pomôcť len nejakými drobnými opravami - vymeniť nefunkčný odpor alebo priletovať odtrhnutý káblik. Opravu vysielačov, či vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia by som predsa len nechala už na nich. :-)

Diplom z elektrotechniky nie je jediný, ktorý doma máš. Kedy a prečo si sa rozhodla študovať ďalšiu vysokú školu? A akú?

Začala som pracovať v médiách, takže ma celkom prirodzene začala zaujímať aj táto oblasť akademického vzdelania. Vyštudovala som Masmediálne štúdiá na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove.

Vraj si štúdium skončila s červeným diplomom. To si vyžadovalo veľa odriekania. Kým spolužiaci hýrili na diskotékach, ty si zrejme študovala...

Ja som v tom čase už “tancovala” medzi kuchyňou, škôlkou a prácou. Takže, keď sa skončil deň a ja som si mohla sadnúť ku knihám, bol to pre mňa veľký relax. Ten červený diplom je vedľajší produkt môjho každodenného relaxovania. :-) Okrem toho ma celým životom sprevádzajú fantastickí pedagógovia – odborníci a ľudia v jednom. To je potom radosť študovať.

S tým veru súhlasím. Dobrý učiteľ je na nezaplatenie. Mária, ty máš blízko aj k ženskej kráse. Keby sme boli televízia možno by si nás skrášľovala. Zdá sa, že si človek, ktorý sa rád učí nové veci rôzneho zamerania. Čo ťa motivuje?

Mňa to baví - spoznávať svet okolo nás a učiť sa nové zručnosti. No sú aj veci, ktoré by som mala vedieť, ale ešte som sa pre ne nenadchla. Čakám na nejaký štartovací impulz. Pod pojmom učenie nemyslím len akademické prostredie, či oficiálne kurzy. V podstate v priebehu celého života nás ľudia, ktorých stretneme, a situácie, ktoré prežijeme, poučia, formujú a posúvajú k dozrievaniu. Myslím si, že aj príbehy našich respondentov, ktoré vysielame v rádiu, môžu pomôcť našim poslucháčom hľadať riešenie ich problémov. Často sú to príbehy nádherných ľudí, ktorí sú nákazliví svojou vierou, životnou múdrosťou, dobrotou a optimizmom. Pritom mnohokrát sa život s nimi nemazná.

Tu sa už dostávame k rádiu. Aká bola tvoja cesta do LUMENu. Vnímala si to ako božie volanie?

Ja si na to už ani nejako detailne nespomínam, aká „náhoda“ vtedy spôsobila, že som popri svojich iných mediálnych aktivitách začala vypomáhať aj v košickej redakcii Rádia LUMEN. Spočiatku som pripravovala len dvakrát týždenne správy z Košíc a z východného Slovenska. Potom postupne pribudla publicistika, živé moderované rozhovory, pravidelné rubriky... Úplne nenápadne sme si s rádiom vytvorili veľmi pevný vzťah. 

...a ten trvá až dodnes! Prezraď, v akých reláciach ťa môžu poslucháči počuť?

Výberom hostí a tém sa usilujem ponúknuť našim poslucháčom informácie, rady či inšpiráciu vo Svetle nádeje, Farmárskom klube, Vyznaniach, UV hovore a v relácii História a my. Okrem toho spracovávam príspevky do Lumenády a Lumenfóra a raz mesačne pozývam poslucháčov na Potulky po Slovensku.

Pred Rádiom LUMEN si naberala skúsenosti aj v iných médiách. Máš za sebou bohatú žurnalistickú prax. Kde všade si pôsobila?

Pracovala som sedem rokov ako redaktorka a moderátorka v košickej káblovej televízii. Prišla som sem z výskumného ústavu, no vďaka kolegom, ktorí predtým pracovali vo verejnoprávnej televízii a boli ochotní sa podeliť so mnou o svoje vedomosti a skúsenosti, som sa za krátky čas naučila spracovávať televízne reportáže i moderovať priame prenosy a diskusné relácie. Neskôr som spolupracovala s dvomi komerčnými rádiami a písala som pre týždenníky a mesačníky cestopisy, profily zaujímavých osobností, ale aj životné príbehy ľudí, vrátane tých, ktorí sa ocitli na úplnom okraji spoločnosti.

Za svoju žurnalistickú prácu si bola aj ocenená. Okrem iného aj cenou ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Za čo si ju získala?

Postupne, ako som sa udomácňovala v mediálnom priestore, prišli aj diplomy z novinárskych súťaží. Ten ministerský bol za príspevok z oblasti cestovného ruchu na tému Slovensko-pohostinné srdce Európy.

Aj napriek tomu, že pracuješ v médiách, ktoré zverejňujú rôzne témy a informujú o mnohých ľuďoch, ty sama publicitu nevyhľadávaš. O to viac si vážim, že si nám poskytla tento rozhovor, lebo som presvedčená, že tým potešíme mnohých poslucháčov. Na záver, čo by si ľuďom zaželala k blížiacim sa sviatkom Vianoc? Pripravuješ aj ty sama niečo zaujímavé do vysielania na sviatočné dni?

Do vianočnej programovej mozaiky prispejem aj ja svojou troškou. Mojimi respondentmi budú ľudia, ktorí nás dokážu svojím príkladom nasmerovať k podstate Vianoc, povzbudiť i potešiť.

A čo by som zaželala našim poslucháčom? Keď bol syn ešte maličký, tak ma raz uprostred apríla požiadal: „Urobme si dnes Vianoce.“ Keď som mu vysvetľovala, že nemáme stromček, ani darčeky, ani nič, čo k Vianociam patrí, zobral ceruzu a stromček i darčeky nakreslil. A tak sme si v apríli pri nakreslenom vianočnom stromčeku zaspievali koledy, rozdali nakreslené darčeky, namiesto oplátok s medom zjedli keksy a urobili si pekný sviatočný deň.

Poslucháčom teda tiež želám, aby sa ich tohtoročné sviatočné dni plné pokoja, pohody, štedrosti, otvoreného srdca pre núdznych a radosti z Narodenia Pána predĺžili na celý rok. A taktiež nech im počas celého roka slúži zdravie a tešia sa z každého dňa života.

TRI NAJ Márie Čigášovej

Najvtipnejší zážitok s poslucháčmi

Veselých situácií človek zažije dosť. Tak napríklad, keď som začala naživo moderovať relácie v Rádiu Lumen, asi pol roka som oslovovala poslucháčov „vážení diváci“. Bola to zotrvačnosť z predchádzajúceho pôsobenia v televízii. Verím, že to naši poslucháči brali ak nie s humorom, tak aspoň s pochopením.

Ďalší zážitok mám z Dňa otvorených dverí. Do nášho košického štúdia prišiel jeden pán a chcel sa rozprávať s redaktorkou Čigášovou, ktorá moderuje relácie o histórii. Tak som sa mu predstavila, že ja som tá, ktorú hľadá. Pozrel sa na mňa a až po chvíľi sa zmohol na slovo: „Podľa hlasu by ste mali byť plnoštíhla tmavovláska s vekom okolo dvadsiatky!“. No a ja vyzerám trochu inak, ako si on predstavoval pri počúvaní rádia. 

Najväčší talent, aký máš

Že sa nebojím skúšať, či náhodou nemám na niečo talent. 

Najobľúbenejšie vianočné jedlo

Určite lumeňácka kapustnica a mamine bobaľky s makom.

Prečítajte si aj: 

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková

TO SME MY- Ján Heriban

TO SME MY- Ján Krupa 

TO SME MY- Jaroslav Fabian

TO SME MY- Zuzana Szakácsová

TO SME MY- Júlia Kavecká

TO SME MY- Andrej Baldovský

TO SME MY- Martin Ďurčo

TO SME MY- Lucia Pálešová

TO SME MY- o. Pavol Jurčaga

TO SME MY- Andrea Kundrová

TO SME MY- Kristína Hatarová

TO SME MY- Pavol Hudák

TO SME MY- Monika Strečková

TO SME MY - Jakub Akurátny

TO SME MY- Jaroslav Daniška