19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 7. augusta 2021

Je dôležité pamätať na to, keď Kristus Pán prichádza v ústrety manželom, že stál pri nich  pri slávení manželstva a od toho dňa zostáva s nimi, je  im nablízku. V Amoris Laetitia v bode číslo 73 nachádzame veľmi rázne vyjadrenie „Sviatosť nie je »vec« alebo »sila«, pretože v skutočnosti sám Kristus ide kresťanským manželom v ústrety sviatosťou manželstva. Zostáva s nimi, dáva im silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať ho, znovu povstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať, vzájomne si niesť bremená.“  Tu sa ukazuje jedinečná krása a originalita kresťanského manželstva.

V tom istom bode čítame: „Kresťanské manželstvo je znamením, ktoré nielen naznačuje, ako veľmi Kristus miloval svoju Cirkev v zmluve spečatenej na kríži, ale túto lásku sprítomňuje v spoločenstve manželov. Spájajúc sa v jednom tele, predstavujú zasnúbenie Božieho Syna s ľudskou prirodzenosťou. Preto v radostiach lásky a ich rodinného života im Kristus už na tomto svete dáva vopred zakúsiť Baránkovu svadobnú hostinu. Hoci analógia medzi párom manžel – manželka a Kristus – Cirkev je nedokonalá analógia, pozýva nás prosiť Pána, aby svoju lásku vlial do ohraničenia manželských vzťahov.“ Tu je potrebné pripomenúť si, že teológia a učiteľský úrad Cirkvi používajú o sviatosti manželstva termín permanentná sviatosť, čo znamená že je trvalým prostriedkom spásy. Ježiš Kristus je s nimi nielen v deň sobáša, ale stále, do smrti jedného alebo druhého manžela. Znamená to, že snúbenci slávením sviatostného manželstva sa skrze Ježiša Krista stávajú po všetky svoje dni sviatosťou. Je však mnoho veriacich, ktorí si myslia, že pri slávení manželstva je to podobne ako pri prijatí sviatosti zmierenia, vyznanie hriechov, ľútosť a rozhrešenie, a všetko sa skončilo. Nie, takto to nie je! V prípade sviatosti manželstva je to podobne ako pri slávení eucharistie. Pri slávení svätej omše pri premenení sa z chleba a vína stáva telo a krv Ježiša Krista, a naďalej kým zostáva, kým trvajú spôsoby chleba a vína. Od momentu sobáša sa nič nekončí, ale všetko začína. Začína nový spôsob života v Ježišovi Kristovi a s ním.

Pri vysviacke sa kandidát stáva kňazom, viditeľným znakom Ježiša; rovnako sa manželia slávením sviatostného manželstva stávajú sviatosťou, ktorá uskutočňuje Jeho prítomnosť vo svete. Keď kresťanskí manželia nadobudnú toto vedomie, zmení sa perspektíva ich chápania, spôsob prežívania a rozvíjania ich manželstva, pretože to znamená žiť ho v Ježišovi. Je to spôsob života, ktorý nezakrýva krásu telesnosti alebo nebráni sexualite, ale ju skôr povznáša, robí vzťahy novými a do manželského páru zasieva semená vzkriesenia. Rozvíja tento vzťah vo veľkonočnom tajomstve Ježiša Krista, nielen v nesení každodenných krížov, ale aj v nádeji vzkriesenia a nového života.

Manželia vnímajú a prežívajú svoj život v zmŕtvychvstalom Pánovi. Čo to všetko konkrétne znamená pre manželov? V prvom rade je potrebné, aby si osobne obaja a spoločne ako manželia pestovali vedomie, že sú povolaní byť v Ježišovej prítomnosti a byť jeho svedkom vo svete. Každý pri príprave na svoje povolanie, ktoré chápe často ako svoju profesiu, dospieva k vedomiu, ako ho čo najlepšie zvládnuť: lekár študuje a potom si sám zvolí základné postoje a pravidlá, podľa ktorých sa zachová v konkrétnych situáciách, keď pôjde o záchranu života, o pomoc trpiacim, aby bola jeho služba koherentná a jednoznačne zameraná na pomoc a záchranu života. Podobne učiteľ je presvedčený o tom, že žiakom musí odovzdať nielen určité množstvo vedomostí z daného predmetu, ale aj dobrý príklad ľudského prístupu. V tomto kontexte je potrebné položiť si otázku. Aké povedomie by mali mať kresťanskí manželia o svojom povolaní, ktoré je o stupeň vyššie ako profesijné povolanie? Stačí si povedať, že mám manželku, mám manžela, dom, spoločné bývanie a nič viac? Nie! Dôležitejšie je vedomie každodenného života v Ježišovej prítomnosti, ktorý zjednotil manželov a životy povolal k jednote. Akú konkrétnu predstavu máme o tejto jednote, akým spôsobom ju zveľaďujeme, je viditeľná aj v našom prostredí? To sú otázky, ktoré by mali byť trvalou súčasťou spytovania svedomia manželov.

            Aby sme si lepšie ozrejmili, že sviatosť manželstva je znamením Ježišovej prítomnosti v tomto svete, vráťme sa ešte raz k analógii so sviatosťou eucharistie. Pre objasnenie tohto chápania si porovnajme sviatosť manželstva s eucharistiou, všimnime si podobnosti a rozdiely. Podobnosť spočíva v tom, že hlavným činiteľom je vždy Ježiš, Boží Syn, ktorý sa chce s každým stretnúť, aby ho všetci prijali a zjednotili sa s ním. Rozdiel je v tom, že v eucharistii je stretnutie priame, bez telesného sprostredkovania, aj keď v spôsobe chleba, ktorý však už nie je chlebom ale telom Zmŕtvychvstalého Pána Ježiša. V manželstve vždy sprostredkovane sa zjavuje a uskutočňuje prostredníctvom manželov. On je s nimi, a oni mu dávajú k dispozícii seba samých. Ich vzájomným vzťahom chce Ježiš prejaviť svoju lásku. Oni svojím spôsobom bytia ako manželia medzi sebou zjavujú jeho lásku k Cirkvi, a lásky Cirkvi k nemu. Ako komunikujú medzi sebou a s deťmi a vôbec v spoločnosti, ukazujú ako sprítomňujú Ježiša vo svete. V Eucharistii sa Ježiš predstavuje priamo v manželstve tvárou manželov. V Eucharistii nemá nohy, ale sú to manželia, ktorí ich majú a nesú ho do ulíc tohto sveta. Nemá ruky, ktorými by sa dotýkal strápených, no sú tu manželia, ktorí ich majú, aby nimi mohol tešiť ubolených a liečiť ich rany. Preto je nevyhnutné, aby sa rovnako manžel ako i manželka formovali v tomto sviatostnom vedomí ich manželstva. Ako manželia si majú byť vedomí, že Ježiš Kristus, Boží Syn je stále s nimi. On chce byť ustavične prítomný v manželstve a v rodine, jednoducho prítomný v celom živote manželov, doma i na pracovisku, na ulici i v manželskej spálni. Treba si osobne i spoločne položiť otázku: Som si vedomý, a presnejšie sme si spolu ako manželia vedomí, že sme Jeho sviatosť uprostred ľudí? Sobáš v kostole nie je iba krajší ako na úrade, nie je iba sobášnym listom, ale je to začiatok a pokračovanie prítomnosti a sprítomňovania Ježiša Krista v rodine a jej prostredníctvom vo svete. To je dôležité uvedomiť si už v príprave na prijatie sviatosti manželstva, no stále je potrebné si to uvedomovať a učiť sa to žiť. Kresťania uzatvárajú manželstvo v kostole pred spoločenstvom veriacich, lebo si uvedomujú, že je to osobitné povolanie, v ktorom sa konkretizuje základné povolanie každého kresťana k plnosti kresťanského života v dokonalosti v láske, ktoré dostal vo sviatosti krstu.

            Osobne a spoločne v rodine sa zamyslime nad tým, ako prežívame prítomnosť Ježiša Krista v každodennom živote v našej rodine. Ako ho prežívame v prejavoch vzájomnej lásky a nežnosti. Môže aj naše okolie vidieť, že žijem sviatostné manželstvo s Kristom a v Kristovi. Ak sa nám to celkom nedarí, porozmýšľajme nad tým, čo by sme mohli konkrétne zlepšiť. Určite to nie je iba modlitba. Ježiš potrebuje naše konkrétne kroky, gestá a prejavy srdca.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)