19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 31. júla 2021

Čo znamená povolanie? Znamená to odpovedať Pánovi na jeho volanie, pretože volajúci hovorí k dvojici, od ktorej očakáva odpoveď. Bez Ježiša však človek nemôže pochopiť povolanie, nevie komu má odpovedať.  Kto je teda účastníkom tohto môjho povolania do manželstva? Každé konkrétne povolanie si vyžaduje konkrétnu odpoveď, pretože sa nachádzame v prítomnosti konkrétneho daru, ktorý nie je daný všetkým; nie každý sa sobáši v Cirkvi, pretože nechápe, že kresťanské manželstvo je cestou a spôsobom ako vstúpiť do dialógu s Pánom Ježišom.

V bode číslo 61 Amoris Laetitia čítame:  „Naproti tým, ktorí zakazovali manželstvo, Nový zákon učí, že „všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič“ (1 Tim 4, 4). Manželstvo je „dar“ od Pána (porov. 1 Kor 7, 7). Zároveň sa kvôli takémuto pozitívnemu hodnoteniu kladie silný dôraz na starosť o tento Boží dar: „Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené“ (Hebr 13, 4). Tento Boží dar zahŕňa aj sexualitu: „Neodopierajte si jeden druhému“ (1 Kor 7, 5). “. Na týchto niekoľkých riadkoch používa pápež František slovo „dar“ trikrát.

V nasledujúcom bode exhortácie nazýva osobitným darom: „Nerozlučnosť manželstva »Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje« (Mt 19, 6) sa nemá chápať predovšetkým ako „jarmo“ uvalené na ľudí, ale ako „dar“ pre osoby spojené v manželstve. [...] Božia zhovievavosť neustále sprevádza ľudské napredovanie, uzdravuje a premieňa zatvrdnuté srdce svojou milosťou, obracia ho smerom k jeho pôvodu prostredníctvom cesty kríža. Z evanjelií sa jasne vynára príklad Ježiša, ktorý... ohlásil posolstvo o význame manželstva ako plnosť Zjavenia, ktoré obnovuje pôvodný Boží plán (porov. Mt 19, 3)“ Všimnime si, že slovo milosť sa rovná daru. Podobne aj v bode číslo 75 sa uvádza, „Podľa latinskej tradície Cirkvi sú vysluhovateľmi manželstva muž a žena, ktorí sa sobášia– a títo, keď prejavia obojstranný súhlas a vyjadria ho vo vzájomnom telesnom darovaní, prijímajú veľký dar.“  Slovo dar, čo znamená osobitný Boží dar čiže milosť, je kľúčovým slovom pre pochopenie manželstva ako osobitého kresťanského povolania.  V istom zmysle aj o ňom platí „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (Jn 15, 16). Manželia dostávajú vo sviatosti manželstva veľký dar.

            Sviatosť je dar na posvätenie a spásu manželov, pretože skutočnosť, že si vzájomne prináležia „prostredníctvom sviatostného znaku, je reálnym zobrazením samotného vzťahu Krista s Cirkvou. Manželia sú teda pre Cirkev neustálou pripomienkou toho, čo sa stalo na kríži; sú jeden pre druhého a pre deti svedkami spásy, na ktorej im sviatosť dáva účasť“(bod č. 64). Manželstvo je povolanie, keďže je odpoveďou na špecifické volanie k prežívaniu manželskej lásky ako nedokonalého znaku lásky medzi Kristom a Cirkvou. Preto rozhodnutie vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu musí byť ovocím rozlišovania povolania. Na začiatku tretej kapitoly Amoris Laetitia Svätý Otec hovorí: „Naše učenie o manželstve a rodine sa nesmie prestať inšpirovať a pretvárať vo svetle ohlasovania lásky a nežnosti, aby sa nestalo len obranou chladnej doktríny bez života. Vskutku ani tajomstvo kresťanskej rodiny nemožno naplno pochopiť inak než vo svetle nekonečnej lásky Otca: tá sa prejavila v Kristovi, ktorý sa daroval až do konca a je medzi nami živý. Preto túžim kontemplovať živého Krista, ktorý je prítomný v toľkých príbehoch lásky, a zvolávať oheň Ducha na všetky rodiny sveta.“ (AL 59) Toto učenie sa zakladá na učení Druhého vatikánskeho koncilu v pastorálnej konštitúcii o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et Spes, ktorá sa v bode číslo 48 zameriava na vysvetlenie posvätnosti manželstva a rodiny. Manželstvo sa definuje ako spoločenstvo života a lásky, pričom lásku umiestnilo do centra rodiny; skutočná láska medzi manželmi znamená vzájomnú sebaúctu, zahŕňa sexuálne odmietnutie a náklonnosť zodpovedajúcu božskému zámeru. Kristus Pán štedro požehnal túto mnohotvárnu lásku, vyvierajúcu z prameňa Božej lásky a utvorenú podľa vzoru jeho spojenia s Cirkvou. Lebo ako kedysi Boh vyšiel v ústrety svojmu ľudu zmluvou lásky a vernosti, tak teraz Spasiteľ ľudí a Ženích Cirkvi ide kresťanským manželom v ústrety sviatosťou manželstva. A naďalej zostáva s nimi, aby manželia jeden druhého vo vzájomnej oddanosti navždy verne milovali, ako si on zamiloval Cirkev a sám seba obetoval za ňu. Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky a vedie i obohacuje ju vykupiteľská moc Krista a spasiteľná činnosť Cirkvi, aby manželia boli účinne vedení k Bohu a aby sa im dostalo pomoci a povzbudenia pri vykonávaní vznešených otcovských a materských povinností. Kresťanskí manželia sú posilňovaní a akoby posväcovaní osobitnou sviatosťou na úlohy a dôstojnosť svojho stavu. Jej pôsobením konajú svoje manželské a rodinné poslanie naplnení Kristovým Duchom, ktorý preniká celý ich život vierou, nádejou a láskou, a tak čoraz viac napredujú v zdokonaľovaní seba, vo vzájomnom posväcovaní, a teda aj v spoločnej oslave Boha. Zhrňujúc môžeme povedať, že Kristus Pán prichádza v ústrety kresťanským manželom vo sviatosti manželstva a zostáva s nimi. Dáva im pochopiť tento dar povolania v Cirkvi, aby plne pochopila svoju službu vzájomnému rastu v dokonalosti, službu životu Cirkvi a ľudskej spoločnosti. Kresťanská rodina – keďže má svoj pôvod v manželstve, ktoré je obrazom zmluvy lásky medzi Kristom a Cirkvou a účasťou na nej – má všetkým dávať najavo živú prítomnosť Spasiteľa vo svete a pravú povahu Cirkvi, jednak láskou, veľkodušnou plodnosťou, jednotou a vernosťou manželov, taktiež láskyplnou spoluprácou všetkých svojich členov. Vskutku každé kresťanské sviatostné manželstvo je neoceniteľným darom, na ktorom sa buduje kresťanská rodina. 

            Svätý Otec nás pozýva, aby sme hlbšie chápali tajomstvo sviatostného manželstva, ktoré je tiež zmluvou, no zmluvou, ktorá nie je iba jednoduchým chladným právnym úkonom, ktorý sa podobá ľudským zmluvám, ale hlbokým tajomstvom viery, ktoré je založené na jedinej novej a večnej zmluve, ktorú Boh uzavrel s ľudstvom v Kristovej krvi vyliatej za nás na Kríži. Má svoj prameň a silu, tak ako všetky sviatosti vo veľkonočnom tajomstve Ježiša Krista. Kresťanskí manželia sa spájajú v Kristovi a on sa im zaväzuje svojou vernosťou, že ich nikdy neopustí, že ich bude sprevádzať vo všetkých radostiach i starostiach života, že ich privedie do večného života. Dáva im sviatostné manželstvo ako dar pre ich spásu.

            Zamyslime sa v rodine nad naším sviatostným manželstvom, či ho chápeme len ako pekný obrad v kostole, z ktorého máme nejaké video a fotografie, alebo ako občiansku zmluvu, alebo ako Boží dar, za ktorý sme vďační. Ak zistíme, že sme boli azda na povrchu chápania nášho vlastného manželstva, pouvažujme o tom, ako by sme mohli hlbšie vniknúť do jeho tajomstva a hlbšie ho prežívať vo viere nádeji a láske. Spoločne sa za to pomodlime.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)