19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 28. augusta 2021

Názov, ktorý pápež dal štvrtej kapitole knihy Amoris Laetita, je „Láska v manželstve“. Ide v nej o významné upresnenie, pretože ide o oveľa viac, ako jednoduché určenie jej miesta v manželstve a rodine. Snažme sa dnes a v každý nasledujúci deň pochopiť jej plný význam. Ten, kto miluje, je voči inému v pozícii darcu, a preto jeho vzťah k nemu je vzťahom hlbokej slobody. Ak sloboda vzýva lásku, láska zase vzýva slobodu. Tak dospejeme ku kresťanskému tvrdeniu o láske, ktorá je stredobodom všetkého. Boh je láska. Nemožno milovať bez toho, že by sme neboli samými sebou a vybrali si druhého. Mať rád iného neznamená vnucovať mu nejaký vonkajší prvok, ale podporiť jeho slobodu. Len ten, kto miluje slobodu druhého, miluje opravdivo. Milovať znamená chcieť, aby ten druhý bol, a aby bol v plnosti. Potvrdzovať druhého a podporovať ho v jeho bytí, to je pravý zmysel lásky. Láska je vôľa podporiť. Ja, ktoré miluje, chce predovšetkým, aby existovalo ty; chce tiež, aby sa toto ty samostatne rozvíjalo.

Všetci kresťania, ktorí boli pokrstení, prijali od Pána Ježiša jediný zákon a to zákon lásky; milovať Boha nadovšetko a blížnych ako seba samého, teda aby sa darovali. Zároveň prijali aj príklad Pána Ježiša, ktorý prvý takto dokonale miloval. Sám povedal, aby tým zdôraznil tieto slová: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Tým pozval všetkých svojich učeníkov k dokonalej obetavej láske. V prípade manželov, ktorí zasvätili Bohu svoj život sviatosťou manželstva, je tu novosť, originalita lásky, ktorú Svätý Otec František nazýva „manželská láska“. Hovorí: „Ona je láskou, ktorá zjednocuje manželov, posvätenou, obohatenou a osvietenou milosťou sviatosti manželstva. Je „citovým zväzkom“, duchovným a obetavým, ktorý však v sebe spája nežnosť priateľstva i erotickú vášeň – hoci je schopný existovať aj vtedy, keď city a vášne oslabnú. Pápež Pius XI. učil, že takáto láska preniká všetky dimenzie manželského života a „patrí jej akoby primát vznešenosti“. Takáto silná láska, vyliata Duchom Svätým, je vskutku odrazom nezničiteľného spojenia medzi Kristom a ľudstvom, ktoré vyvrcholilo darovaním sa až do konca, na kríži: Duch Svätý, ktorého vylieva Pán, darúva nové srdce a robí muža a ženu schopnými milovať sa tak, ako nás miloval Kristus. Svätý Otec cituje svätého Tomáša, ktorý lásku chápe ako jednotné videnie, teda ako silu jednoty. Aké vlastnosti však musí mať láska vo dvojici? Mala by to byť nežná citlivá láska, kde sa každý dáva úplne tomu druhému, bez toho, aby sa zastavovala alebo brzdila, bez toho, aby hľadala odpočinok. Táto láska vo dvojici je obohatená o božskú moc Ducha Svätého: je to On, kto osvetľuje manželstvo novým svetlom, ktoré ho interpretuje, pomáha ho chápať a žiť.

            Na prvom mieste je teda láska. Láska je vždy podstatou kresťanského života a osobitne je v centre kresťanského manželstva. Nie je to ani povrchné, ani zbytočné potvrdenie. Svätý Otec hovorí: Všetko, čo bolo povedané, by nestačilo na vyjadrenie evanjelia manželstva a rodiny – ak by sme osobitným spôsobom nehovorili o láske. Nemôžeme totiž povzbudzovať k napredovaniu vo vernosti a vo vzájomnom darovaní, ak nepodnietime rast, upevnenie a prehĺbenie lásky v manželstve a v rodine. Milosť sviatosti manželstva je skutočne na prvom mieste určená na „zdokonaľovanie lásky manželov“.

Slovo „rast“ predkladá manželom niekoľko otázok: Narástla naša láska? Milujeme sa dnes viac ako pred piatimi rokmi? Ľúbime sa viac ako minulý rok? Pápež František pokračuje: „Milosť sviatosti manželstva je skutočne na prvom mieste určená na »zdokonaľovanie lásky manželov«, pretože ak láska nerastie, odumiera. Znamená to tiež, že manželia nereagujú na pôsobenie Boha, aj keď chodia každý deň na svätú omšu; ak láska manželského páru nerastie, znamená to, že je to akási hmlistá spiritualita, nie je vtelená do každodenného života a nesúvisí s jeho realitou. Toto je kardinálny moment manželského života: láska má prvé miesto, je pred všetkým, pred prácou, pred domom, dokonca aj pred deťmi, pretože deti sú povolané byť ovocím lásky a svedkami lásky, ktorá je základný prostriedok ich výchovy a odovzdávania viery. Toto prvenstvo vzájomnej láska sa nedá nijako obísť ani nahradiť, nikdy nie je dôvod nemilovať.

Niektorí si zamieňajú „dôvody“ so „zásluhami“: človek si možno nezaslúži lásku za to, ako sa choval, ale nie je to dôvod, aby sme ho nemilovali, inak by sme urobili z lásky len akúsi mincu, odmenu pre tých, ktorí sa voči nám správali dobre. Láska je vždy darom, bez ohľadu na to, či si ju ten druhý nezaslúži. Naopak: najpravdivejšou a najautentickejšou vecou je, keď človek nemiluje preto, že si to ten druhý zaslúži, ale keď miluje pretože miluje, a to je krása života. To všetko pre manželov nadobúda väčšiu hodnotu vďaka ich sľubu, že sa budú navzájom milovať po celý život v šťastí i v nešťastí, v radosti i v žiali, v zdraví i v chorobe, jednoducho vždy a za každých okolností. Pridajme k tomu ešte, že pri vysluhovaní sviatosti manželstva je láska ponorená do nekonečnej lásky Ducha Svätého, ktorá bola manželom v tom momente daná; preto je láska v strede života, je prvým a absolútnym záväzkom manželov, aby ju pochopili a ocenili si ju - hovorí pápež – chápali ju ako hodnotu a posvätnosť ľudskej osoby.

Prečítajme si bod číslo 127 Amoris Laetitia:  „V konzumnej spoločnosti sa ochudobňuje estetický zmysel, a tak vyhasína radosť. Všetko existuje len preto, aby sa dalo kúpiť, vlastniť, konzumovať; aj osoby. Naopak, nežnosť je prejavom lásky, ktorá sa oslobodzuje od egoistickej túžby po egoistickom vlastníctve. Vedie nás k tomu, že sa pred druhou osobou priam rozochvejeme – s veľkým rešpektom aj s určitou obavou, aby sme jej nespôsobili škodu alebo ju neobrali o slobodu. Láska k druhému znamená takú chuť kontemplovať a oceňovať to, čo je krásne a posvätné v jeho osobnom bytí, aká jestvuje mimo mojich potrieb. To mi umožňuje hľadať jeho dobro, i keď viem, že nemôže byť mojím, alebo keď sa mi stal fyzicky nepríjemným, agresívnym či protivným. Teda „od lásky, pre ktorú je niekomu príjemná druhá osoba, závisí, že jej dá niečo nezištne“ 

Láska k druhému s týmto záväzkom nám pomáha objaviť v manželke a manželovi mimoriadne aspekty, okrem tých, ktoré spoznávame na prvý pohľad. V tom nachádzame niečo jedinečné, čo chceme podporovať, aby sa rozvíjalo a rástlo. Osobne i spoločne v rodine sa zamyslime, či je v našom každodennom živote tou najvyššou prioritou rast vo vzájomnej láske, či využívame všetky prostriedky, aby to tak bolo. Vidno na našom živote, že žijeme duchovným životom iba v tom, že v nedeľu chodíme na svätú omšu, alebo aj v tom, že nám to pomáha rásť vo vzájomnej láske, môžeme povedať, že sa máme teraz ešte radšej, ako vtedy keď sa zobrali? Môžu naše deti vnímať a prežívať atmosféru našej vzájomnej lásky? Poďakujme Bohu za všetko, čo sa nám darí a poprosme o to, v čom by sme sa mali zlepšiť, aby bola manželská láska naozaj najvyššou prioritou nášho každodenného života v rodine.

PREČÍTAJTE SI AJ: