19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 11. septembra 2021

Keď hovoríme o láske, ktorá spája manželov, horíme o citovej láske posvätenej milosťou sviatosti manželstva, posilnenej a osvetlenej Duchom Svätým. Svätý Otec František vysvetľuje, v čom táto milosť spočíva. Manželská láske je láskou, ktorá zjednocuje manželov, posvätenou, obohatenou a osvietenou milosťou sviatosti manželstva. Je „citovým zväzkom“, duchovným a obetavým, ktorý však v sebe spája nežnosť priateľstva i erotickú vášeň – hoci je schopná existovať aj vtedy, keď city a vášne oslabnú. Pápež Pius XI. učil, že takáto láska preniká všetky povinnosti manželského života a „patrí jej akoby primát vznešenosti“. Takáto silná láska, vyliata Duchom Svätým, je vskutku odrazom nezničiteľného spojenia medzi Kristom a ľudstvom, ktoré vyvrcholilo darovaním sa až do konca, na kríži. Duch, ktorého vylieva Pán, darúva nové srdce a robí muža a ženu schopnými milovať sa tak, ako nás miloval Kristus. Manželská láska dosahuje tú plnosť, ku ktorej je vnútorne určená, totiž nadprirodzenú manželskú lásku.

Nie je fér žiadať od detí a mladých ľudí, aby znášali ťažké chvíle manželstva trpezlivo, pretože rezistencia nie je životným ideálom. Dnešným kresťanským manželom nechýba sila odolávať životným ťažkostiam, ale skôr schopnosť dosiahnuť tú plnosť lásky, ku ktorej sú sviatosťou manželstva povolaní.  Stratili schopnosť, ku ktorej sú manželia povolaní, a tou je schopnosť rásť v láske a ustavične sa v nej obohacovať. Stratili vynachádzavosť lásky, ktorá jej neodmysliteľne patrí. Mladým ľuďom treba ukázať konkrétny ideál takejto živej a žitej lásky. Môže to byť napríklad starší manželský pár, ktorý po mnohých rokoch spoločného života naďalej rastie vo vzájomnej láske.

Slabá a chorá láska – neschopná prijať manželstvo ako výzvu, ktorá si žiada bojovať, opätovne sa rodiť, nanovo sa objavovať a začínať stále znova, až do smrti – taká láska nie je schopná čeliť náročnej úrovni záväzku. Ustúpi kultúre provizórnosti, ktorá bráni neustálemu procesu rastu. Avšak sľúbiť lásku navždy je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, [plán] ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť. Aby takáto láska mohla prekonať každú skúšku a napriek všetkému zostať verná, je potrebný dar milosti, ktorý ju posilní a pozdvihne. Ako hovorieval svätý Róbert Bellarmín, to, že jeden muž a jedna žena sa zjednocujú vo výlučnom a nerozlučnom zväzku, takže sa nemôžu od seba oddeliť, ani keď sa dostanú do ťažkostí, ba ani keď celkom stratili nádej na spoločné potomstvo – to sa nemôže uskutočniť bez veľkého tajomstva.

Manželstvo je vzácne znamenie, pretože keď muž a žena slávia sviatosť manželstva, Boh sa v nich takpovediac ,zrkadlí‘; vtláča do nich vlastné črty a nezmazateľný charakter svojej lásky. Manželstvo je ikonou lásky Boha k nám. Aj Boh je spoločenstvo: tri osoby – Otec, Syn a Duch Svätý – žijú spolu odjakživa a navždy v dokonalej jednote. A práve toto je tajomstvo manželstva: Boh z dvoch manželov robí jedno bytie. Z toho vyplývajú veľmi konkrétne a každodenné dôsledky, pretože manželia v sile sviatosti dostávajú vlastné a osobitné poslanie, aby mohli zobrazovať – od najjednoduchších, obyčajných vecí – tú lásku, ktorou Kristus miluje svoju Cirkev a neustále darúva svoj život za ňu.

Pre pastoráciu vo farnostiach sú manželia spojení sviatosťou manželstva rovnako nevyhnutní ako prítomnosť kňaza. Dnes nie je možné ohlasovať evanjelium bez manželov, pretože je to najmä ich láska, ktorá každodenne zviditeľňuje Božiu prítomnosť, Božiu lásku vo svete. Sú povolaní, aby sa vo dvojici spolu so svojimi deťmi láskou stravovali v prospech dobra vo farnosti a v spoločnosti. To preto, že dostali dar Ducha Svätého, ktorý im umožňuje žiť podľa tohto záväzku a podporuje ich v tomto úsilí.

Dôležité je, že horizont lásky, ktorý majú kresťanskí manželia žiť a o ňom vydávať svedectvo sa nezastavuje na hraniciach života, ale ide až za smrť. Svätý Otec František hovorí: Tu sa ukazuje nádej v plnosti svojho zmyslu, pretože obsahuje istotu o živote po smrti. Táto osoba, so všetkými jej slabosťami, je povolaná k plnosti neba. Tam, celkom premenená Kristovým vzkriesením, už nebude mať nijaké slabosti, tienisté stránky ani patológie. Autentické bytie tejto osoby zažiari v celej sile dobra a krásy. To nám tiež umožňuje, aby sme uprostred trápení tohto sveta kontemplovali danú osobu nadprirodzeným pohľadom, vo svetle nádeje, a očakávali tú plnosť, ktorú jedného dňa získa v nebeskom kráľovstve – i keď zatiaľ nie je viditeľná.

Po láske, ktorá nás spája s Bohom, je manželská láska najväčším priateľstvom. Je to zväzok, ktorý obsahuje všetky charakteristiky dobrého priateľstva: hľadanie dobra druhého, vzájomnosť, intimitu, nežnosť, stabilitu a podobnosť medzi priateľmi, ktorá sa buduje zdieľaním života. Avšak manželstvo k tomu dodáva aj nerozlučnú výlučnosť, ktorá je vyjadrená v stabilnom projekte zdieľania a spoločného budovania celej existencie. Buďme úprimní a všimnime si znaky skutočnosti: kto je zamilovaný, neplánuje si, že jeho vzťah potrvá len do času; kto intenzívne prežíva radosť zo svadby, ten nemyslí na niečo prechodné; tí, ktorí sprevádzajú slávenie spojenia naplneného láskou – i keď krehkou – dúfajú, že vydrží; deti nielenže túžia po tom, aby sa ich rodičia milovali, ale aby si boli aj verní a zostali navždy spojení. Tieto a ďalšie znaky ukazujú, že v samotnej prirodzenosti manželskej lásky je otvorenosť pre definitívne skutočnosti. Spojenie, ktoré sa kryštalizuje v trvalom manželskom sľube, je viac než len spoločenská formalita alebo tradícia, pretože sa zakladá na spontánnych náklonnostiach ľudskej osoby. A pre veriacich je to aj zmluva pred Bohom, ktorá si vyžaduje vernosť: „Pán je svedkom medzi tebou a medzi manželkou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci ona je tvoja spoločnica a zmluvná manželka: [...] nespreneveruj sa manželke svojej mladosti! [Lebo ja nenávidím odvrhnutie] “ (Mal 2, 14. 15. 16).

Tu sa nádej objavuje v plnom zmysle, pretože obsahuje istotu života nad lásku. Táto osoba je so všetkými svojimi slabosťami povolaná k plnosti neba. Tam, úplne transformovaný zmŕtvychvstaním Krista, kde už neexistujú jeho slabosti alebo patológie . Pretože je ľahké rozpoznať chyby a obmedzenia v osobe, ktorá žije vedľa mňa. ... ale v Nebi každý zažiari celou svojou silou dobra a krásy za to, čo si o ňom Boh myslí.

Zamyslime sa ako manželia nad tým, či naša vzájomná láska rastie a môžeme povedať, že teraz sa milujme oveľa viac ako na začiatku. Sme vo svojej láske vynachádzaví a tvoriví? Prežívame svoju manželskú lásku v spojení s Ježišom Kristom, v sile Ducha Svätého. Alebo sme azda zabudli na to, že sviatosť manželstva je každodenný život s Bohom. Pouvažujme nad tým, čo by sme mali zlepšiť, aby sme boli vždy tvoriví vo vzájomnej láske a v nej rástli.

PREČÍTAJTE SI AJ: