19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 21. augusta 2021

Všetci ľudia a tiež manželia narážajú vo svojej láske na svoje ohraničenia, na slabosť a únavu, pretože milovať znamená neustále prekonávať svoje sebectvo. Potrebujú Božiu milosť. Boh preto dáva manželom dar Ducha Svätého, aby sa naučili milovať bez miery, bez konca a milovať tak, ako miluje Kristus. Spolu s manželmi chce Ježiš pokračovať v tajomstve nekonečnej lásky od jej vtelenia, života, umučenia a smrti, aby sa mohol predstaviť človeku našej doby. Svätý Otec v exhortácii Amoris laetitia v bode číslo 121 hovorí: „Manželstvo je vzácne znamenie, pretože „keď muž a žena slávia sviatosť manželstva, Boh sa v nich takpovediac ,zrkadlí‘; vtláča do nich vlastné črty a nezmazateľný charakter svojej lásky. Manželstvo je ikonou lásky Boha k nám. Aj Boh je spoločenstvo: tri osoby – Otec, Syn a Duch Svätý – žijú spolu odjakživa a navždy v dokonalej jednote. A práve toto je mystérium manželstva: Boh z dvoch manželov robí jedno bytie“. Z toho vyplývajú veľmi konkrétne a každodenné dôsledky, pretože manželia „v sile sviatosti dostávajú vlastné a osobitné poslanie, aby mohli zobrazovať – od najjednoduchších, obyčajných vecí – tú lásku, ktorou Kristus miluje svoju Cirkev a neustále darúva svoj život za ňu“. Zdôrazňuje tak dôvod a zmysel prítomnosti Ježiša, zmysel daru Ducha Svätého vylievaného na manželov: stať sa schopnými milovať tak, ako miluje Kristus, ktorého mierou lásky je byť bez každej miery, byť láskou do krajnosti, ktorá prekonáva každé sebectvo.

Kto je dnes povolaný k takémuto životu lásky? Kto je povolaný povedať, že Boh sa vtelil a stal prítomným v tomto svete? Túto úlohu nestačí zveriť sadrovej alebo drevenej figúrke Dieťaťa Ježiša, ktorú kladieme do jasličiek do vianočných betlehemov. Je to síce pekné, no nedostatočné. Kto má dnes odvahu tvrdiť, že Boh je láska, že si vzal naše telo, priblížil sa k nám, dotkol sa nás, bol videný? Kto prijal sviatostné ustanovenie, aby bol svedkom tejto pravdy pre svet? V krste dostali obaja manželia jednotlivo dar byť deťmi Otca a Ježišovými bratmi; so sviatosťou manželstva je ich vzájomné sebadarovanie zakotvené v tajomstve Božej lásky, aby sa stali a neustále boli nielen manželmi medzi sebou, ale s Ježišom manželmi jeho jednoty s Cirkvou. Ježiš za nich prosí: „aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. “(Jn 17,21). Manželia sú tak v Ježišovi otvorení k láske ku všetkým. Z toho vyplýva prirodzene niekoľko otázok pre sebareflexiu. Ste si vedomí Ježišovej prítomnosti medzi vami, či už ste spolu, alebo keď ste z rôznych dôvodov fyzicky vzdialení? Aké a koľko je spôsobov a časov, keď si uvedomujete, že pracujete s Ježišom? Kedy mu dávate k dispozícii svoj čas? Svedčí o tom vaše správanie? Stotožňujete sa s Ježišovým srdcom, aby ste sa stotožnili s jeho túžbou po láske, stretávaní, objatí, pohľade, počúvaní? Žili ste niekedy celé dni bez toho, aby ste brali do úvahy, že bol s vami? Ako veľmi ste si vedomý, že Ježiš si želá žiť s vami dvomi, objímať sa vašimi rukami, počúvať váš vzájomný dialóg, počúvať ľudí vašimi ušami a kráčať medzi ľuďmi vašimi nohami...?

            Ježišova prítomnosť v manželskej dvojici je vzácnym pokladom, ktorý neslobodno stratiť. Prítomnosť, ktorá nezahŕňa iba manželov do seba, ale posúva ich ďalej, k veľkej rodine, ktorou je Cirkev. Pripomeňme si slová Svätého Otca Františka z bodu číslo 87: „Cirkev je rodina rodín, neustále obohacovaná životom všetkých domácich cirkví. Takže „vďaka sviatosti manželstva sa každá rodina stáva dobrom pre Cirkev, so všetkými účinkami. V tejto perspektíve bude pre súčasnosť Cirkvi určite vzácnym darom vziať do úvahy aj vzájomnosť medzi Cirkvou a rodinou: Cirkev je dobrom pre rodinu, rodina je dobrom pre Cirkev. Starostlivosť o Pánov sviatostný dar sa netýka len jednotlivej rodiny, ale kresťanského spoločenstva ako takého“. V nasledujúcom bode zdôrazňuje: „Láska prežívaná v rodinách je neustálou posilou pre život Cirkvi. „Unitívny cieľ manželstva je trvalým odkazom na rast a prehlbovanie tejto lásky. Manželia vo svojom láskyplnom spojení prežívajú krásu otcovstva a materstva; zdieľajú plány aj ťažkosti, túžby i starosti; učia sa vzájomnej starostlivosti a obojstrannému odpúšťaniu. V tejto láske slávia šťastné chvíle a podopierajú sa cez ťažké etapy svojho životného príbehu... Krása vzájomného a nezištného darovania, radosť z rodiaceho sa života a z láskyplnej starostlivosti o všetkých členov, od malých až po starých, sú len niektorými z plodov, ktoré odpoveď na povolanie do rodiny robia jedinečnou a nenahraditeľnou“ tak pre Cirkev, ako aj pre celú spoločnosť.“  Ešte raz zdôraznime, že „Láska prežívaná v rodinách je trvalou silou pre život Cirkvi“. Každá rodina je trvalou silou pre život Cirkvi!

Nakoľko tomu verí naše farské spoločenstvo? Kódex kánonického práva ukladá v kánone 529 farárovi, alebo správcovi farnosti, vážne povinnosti hovoriac:  „Farár, aby horlivo vykonával úrad pastiera, sa má usilovať poznať veriacich zverených do jeho starostlivosti; preto má navštevovať rodiny, mať účasť na starostiach a najmä na trápeniach a žiaľoch veriacich a posilňovať ich v Pánovi, ako aj múdro naprávať, keď v niečom pochybili; chorým, predovšetkým umierajúcim, má pomáhať so súcitnou láskou, starostlivo ich posilňovať sviatosťami a odporúčať ich duše Bohu; s osobitnou starostlivosťou sa má ujímať chudobných, utrápených, osamelých, vyhnaných z vlasti a tých, na ktorých doliehajú osobitné ťažkosti; má sa aj snažiť, aby manželia a rodičia mali podporu pri plnení svojich povinností, a v rodine má podporovať vzrast kresťanského života.  Farár má uznávať a napomáhať vlastný podiel, ktorý majú v poslaní Cirkvi veriaci laici, podporujúc ich združenia s náboženskými cieľmi. Má spolupracovať so svojím biskupom a s presbytériom diecézy a snažiť sa, aby sa veriaci starali o farské spoločenstvo, aby sa cítili členmi tak diecézy, ako aj celej Cirkvi a aby sa zúčastňovali na činnostiach, ktoré toto spoločenstvo majú napomáhať, alebo aby ich podporovali.“

Kódex počíta s tým, že mnohé povinnosti kňaz nedokáže sám naplno uskutočniť, najmä, čo sa týka starostlivosti o rodiny, preto povzbudzuje veriacich laikov a kňazov k spolupráci na tejto úlohe. Bolo by dobré, aby sa stretli s pánom farárom zástupcovia kresťanských rodín, aby prediskutovali nielen otázku prípravy snúbencov na prijatie sviatostného manželstva, ale aj systematickej starostlivosti o mladé manželské páry a o tých, ktorí sa dostávajú do kríz a potrebujú pomoc, o ktorej hovorí kódex, ktorí sú v ťažkostiach a trápeniach. Bolo by dobré urobiť konkrétne rozhodnutia a kroky, ako vo farnosti prehĺbiť pastoračnú starostlivosť o rodiny, aby v nich mohla rásť vzájomná láska a tak sa stávali živým svedectvom Božej lásky, ktorej mierou je byť bez každej miery.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)