19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 14. augusta 2021

Aby manželia nadobudli vedomie, že ich spoločný život je povolanie, majú iba jednu cestu: spriateliť sa s Ježišom, žasnúť nad darom jeho prítomnosti, osloviť ho chválou a vďakou. Vzácna je napríklad skúsenosť modlitby pred jedlom, ktorá nám pripomína, že Ježiš je s nami. Buduje vedomie, pričom využíva telesné skutočnosti. Kňaz nosí biely kolárik, ktorý mu pripomína, že je kňazom. Manželia zase nosia snubné prstene, ktoré sú hlbokým znakom a symbolom vzájomnej lásky medzi nimi. Svätý Otec to zdôrazňuje týmito slovami: „Chcem uvažovať o prítomnosti Ježiša vo vašich príbehoch lásky.“ Tento vzťah rastie pri počúvaním Božieho Slova, preto je potrebné prosiť Ježiša, aby hovoril! Je dôležité každý deň čítať úryvok z evanjelia, nechať sa ohromiť aj jednoduchým veršom Biblie z liturgického kalendára. Ako učeníci na ceste do Emauz máme nechať Ježiša hovoriť, pretože je živý, je vzkriesený, je prítomný, stále robí zázraky, ale iba ak mu dáme priestor, aby konal. Kresťanský život nemôže existovať mimo prítomnosti Ježiša, to neznamená, že kresťanskí manželia, ktorí nemajú rovnaké vedomie, sú zlí. Znamená to však, že sa vzdajú tak veľkého a vzácneho daru, ktorým ich chce Boh skrze Krista obdariť.

Toto je v plnej zhode s myšlienkou pápeža Františka, že manželstvo je osobitné povolanie. Keď je tu poznanie, povolanie, je tu aj odpoveď. Je to výzva, ktorá prichádza od Ježiša, ktorý čaká odpoveď. Keď ju tí dvaja prijmú, Ježiš sám sa spojí s manželmi, spojí ich úplne sám so sebou, aby ich naučil dať svoj život z lásky jeden za druhého. Centrom duchovného života manželov je táto prítomnosť v nich. Manželstvom sa tí dvaja stávajú úplne jedným s Ježišom, ktorý miluje a je prítomný v manželoch, aby naďalej milovali. Je to ten, kto je nažive, kto chce nepretržitú lásku v manželoch a s manželmi. Ježiš prítomný v kňazovi chce byť naďalej učiteľom, pastierom, sprievodcom, tým, kto promuje a dáva Eucharistiu; zatiaľ čo v manželoch Ježiš cíti realitu stavu lásky a trvalého darcovstva. Pápež František hovorí v bode číslo 71 Amoris Laetitia: „Ježiš, ktorý v sebe všetko zmieril a vykúpil človeka z hriechu, nielenže vrátil manželstvo a rodinu do ich pôvodnej formy, ale aj pozdvihol manželstvo na sviatostný znak jeho lásky k Cirkvi (porov. Mt 19, 1 – 12; Mk 10, 1 – 12; Ef 5, 21 – 32). V ľudskej rodine zhromaždenej Kristom je obnovený ‚obraz a podoba‘ Najsvätejšej Trojice (porov. Gn 1, 26), tajomstvo, z ktorého pramení každá pravá láska. Od Krista, prostredníctvom Cirkvi, manželstvo a rodina prijímajú milosť Ducha Svätého, aby svedčili o evanjeliu a Božej láske.“. A pokračuje v nasledujúcom bode: „Sviatosť manželstva nie je spoločenská konvencia, prázdny obrad alebo len vonkajší znak nejakého záväzku. Sviatosť je dar na posvätenie a spásu manželov, pretože skutočnosť, že si vzájomne prináležia „prostredníctvom sviatostného znaku, je reálnym zobrazením samotného vzťahu Krista s Cirkvou. Manželia sú teda pre Cirkev neustálou pripomienkou toho, čo sa stalo na kríži; sú jeden pre druhého a pre deti svedkami spásy, na ktorej im sviatosť dáva účasť“. Manželstvo je povolanie, keďže je odpoveďou na špecifické volanie k prežívaniu manželskej lásky ako nedokonalého znaku lásky medzi Kristom a Cirkvou. Preto rozhodnutie vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu musí byť ovocím rozlišovania povolania.

Od Krista, prostredníctvom Cirkvi, manželstvo a rodina prijímajú milosť Ducha Svätého, aby svedčili o evanjeliu a Božej láske. V bode číslo 63 čítame: „Rodina a manželstvo boli vykúpené Kristom (porov. Ef 5, 21 – 32), obnovené na obraz Najsvätejšej Trojice; tajomstva, z ktorého vychádza každá pravá láska. Manželská zmluva, inaugurovaná vo stvorení a zjavená v dejinách spásy, dosiahne úplné zjavenie svojho zmyslu v Kristovi a v jeho Cirkvi. Od Krista – prostredníctvom Cirkvi – manželstvo a rodina získavajú milosť potrebnú na vydávanie svedectva o Bohu a prežívanie života v spoločenstve. Evanjelium rodiny sa vinie dejinami sveta od stvorenia človeka na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1, 26 – 27) až po splnenie tajomstva zmluvy v Kristovi na konci vekov pri Baránkovej svadobnej hostine (porov. Zjv 19, 9).“

Zmyslom Ježišovej prítomnosti v manželstve a rodine je byť láskou v súčasnom svete, aby tento svet uveril, že Boh miluje človeka. Ježiš ustavične volá mužov a ženy, ktorí sú v tomto okamihu ochotní dať sa pre dobro ľudstva a Cirkvi, do služby sprítomňovania a života lásky. Zakaždým, keď žijeme vzájomnú lásku ohlasujeme Ježiša na našich uliciach a v našich domoch. Ponúkame tomuto svetu prítomnosť autentickej lásky, ktorá všetko prekoná. Lásku, o ktorej svätý Pavol hovorí, že „je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ (1 Kor 13,5-7)  Túto lásku však manželia nedosahujú výlučne svojimi silami, ale prijímajú ju od Ježiša ako vzácny dar vo svojom špecifickom povolaní. Lebo „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.“ (1 Kor 12, 4-7).  Dar vzájomnej lásky manželov je osobitnou milosťou, ktorú dostávajú, a ktorú si majú aj vyprosovať, lebo nik nie je oslobodený od svojej krehkosti. „No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my.“ ( 2 Kor 4,7) Preto manželia potrebujú mať Ježiša milosrdného za svojho  sprievodcu, aby im dával svojím milosrdenstvom schopnosť každý deň znova začínať svoje úsilie o dokonalosť vzájomnej lásky. Napokon si pripomeňme slová Svätého Otca: „aby mohla rodina prospievať, musí nutne používať tri slová: prosím, ďakujem a prepáč. Tri kľúčové slová! Prosíme o dovolenie, aby sme neboli nástojčiví. „Môžem urobiť toto? Budeš rád, keď to urobím?“ Robíme to vyjadreniami, ktoré sú prosbou o dovolenie. Hovoríme „ďakujem“, ďakujeme z lásky! Povedz, koľkokrát denne poďakuješ svojej manželke, svojmu manželovi? Koľko dní prejde bez poďakovania, bez vyslovenia slovka vďaky? Posledným je ospravedlnenie. Všetci robíme chyby a niekedy sa v rodine niekto urazí a občas – ako to ja nazývam – lietajú taniere! Povedia sa silné slová. Ale počujte túto radu: Nikdy neukončite deň bez vzájomného zmierenia. Denne obnovujme v rodine zmierenie! Bez požadovania ospravedlnenia jednoducho poviem „prepáčte“ a tak sa začína odznova. Prosím, ďakujem, prepáč. Povieme to spoločne? Prosím, ďakujem, prepáč! Používajme tieto tri slová v rodine. Odpúšťajme si každý deň!“

Spoločne v rodine sa zamyslime nad špecifickým povolaním, ktorým je manželstvo, ako v ňom počúvame Ježišov hlas, ako naň odpovedáme, ako prežívame Ježišovu prítomnosť v našej rodine. Čo by sme mohli zlepšiť a k čomu nás pozýva Svätý Otec.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)