19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 9. októbra 2021

Svätý Otec František v piatej kapitole Amoris Laetitia pokračuje vo výklade témy lásky. Hovorí sa, že ak láska nie je plodná a neprináša nový život, je mŕtva. Kde je niekto, kto miluje, vždy sa nachádza niekto, kto prijíma túto lásku, má radosť, rastie, cíti sa lepšie, cíti sa byť vítaný. Kde je láska, tam je život a ktokoľvek ju dáva, je prijímaný a vítaný, a preto aj uctený. Milovať znamená uskutočňovať kolobeh života, vytvoriť jeho plodnosť a cítiť sa byť stimulovaný k rastu. Položme si niekoľko provokatívnych otázok: Rastie okolo nás život? Kto nás stretne, kto prichádza do nášho domu, zažije chvíľu radosti? Zažili naše deti, moja manželka, môj manžel takú opravdivú plnosť radosti?  Je to presne to, čo hovorí Svätý Otec František v bode 165 exhortácie Amoris Laetitia: „Láska vždy dáva život. Manželská láska sa preto nevyčerpáva iba v rámci spoločenstva manželov [...] Manželia, keď sa navzájom darujú sebe, darujú zo seba novú skutočnosť, dieťa, živý obraz svojej lásky, trvalý znak manželskej jednoty, ako živú a nedeliteľnú syntézu svojho otcovstva a materstva“.

Ale buďte opatrní: „plodnosťou“ sa tu nemyslí iba plodenie detí, ale aj celá výchova a vzdelávanie, pretože manželia nemusia mať deti na to, aby deti už mohli opustiť dom. Je rozhodujúce pripomenúť, kde je láska, tam vždy existuje plodnosť, ktorá presahuje manželský pár, presahuje biologické ohraničenia času plodnosti a môže rásť počas celej existencie človeka. Pár nie je plodný v láske, iba ak splodí dieťa! Preto treba rozjímať o tejto prekrásnej piatej kapitole. Predstavíme si ju v niekoľkých bodoch. Svätý Otec hovorí: Rodina je nielen prostredím plodenia, ale aj prijatia nového života, ktorý prichádza ako Boží dar. Každý nový život nám umožňuje objaviť najnezištnejší rozmer lásky, nad ktorým budeme vždy žasnúť. Je to krása toho, keď sme vopred milovaní: deti sú milované skôr, než prichádzajú na svet. Toto odzrkadľuje primát Božej lásky, ktorá vždy preberá iniciatívu, pretože deti sú milované skôr, než urobili čokoľvek, čím by si to zaslúžili. No mnohé deti sú od začiatku odmietnuté, opustené, okradnuté o svoje detstvo a o svoju budúcnosť. Niekto sa opováži povedať, takmer akoby na vlastné ospravedlnenie, že bola chyba priviesť ich na svet. To je hanebné! [...] Načo sú nám slávnostné vyhlásenia práv človeka a práv dieťaťa, keď potom trestáme deti za chyby dospelých? Ak dieťa prichádza na svet v neželaných okolnostiach, rodičia alebo iní členovia rodiny musia urobiť všetko preto, aby bolo prijaté ako Boží dar a aby prevzali zodpovednosť za jeho prijatie – s otvorenosťou a láskavosťou. Pretože keď ide o deti, ktoré prichádzajú na svet, žiadnu obetu dospelých nemožno pokladať za príliš nákladnú alebo príliš veľkú, keď sa treba vyhnúť tomu, aby si dieťa myslelo, že je chybou, že nemá žiadnu hodnotu, tomu, aby bolo ponechané na zranenia života a aroganciu ľudí. Dar nového dieťaťa, ktoré Pán zveruje otcovi a matke, začína prijatím, pokračuje opatrovaním počas pozemského života a má ako konečný cieľ radosť večného života. Jasný pohľad smerom k najvyššiemu uskutočneniu ľudskej osoby poskytuje rodičom lepšie uvedomenie si vzácnosti daru, ktorý im bol zverený: vskutku práve im dáva Boh možnosť vybrať meno, ktorým bude on každé zo svojich detí volať naveky.

Mnohopočetné rodiny sú radosťou Cirkvi. V nich láska prejavuje svoju štedrú plodnosť. To však neznamená zabudnúť na upozornenie svätého Jána Pavla II., ktorý vysvetľoval, že zodpovedné rodičovstvo nie je plodenie bez obmedzenia alebo vedomia o tom, čo to znamená vychovávať deti, ale možnosť daná manželským párom nato, aby múdro a zodpovedne využívali svoju neporušiteľnú slobodu, berúc do úvahy sociálne a demografické skutočnosti, ako aj vlastnú situáciu a legitímne túžby. 

Ideálom nie je mnohopočetná rodina bez hlbokej vzájomnej lásky, ktorá je postavená na nežnosti a vzájomnej úcte medzi manželmi. Manželstvo sa má predovšetkým rozvíjať ako vzťah lásky inšpirovaný Božím slovom, ako o tom píše Svätý Otec v štvrtej kapitole, keď rozvíja hymnus lásky z trinástej kapitoly Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom. Pripomína, že aj v manželstve sa sexualita môže stať zdrojom utrpenia a manipulácie. Preto musíme jasne zdôrazniť, že „manželský úkon nanútený druhému partnerovi bez ohľadu na jeho stav a na jeho spravodlivé požiadavky nie je opravdivým skutkom lásky, a preto odporuje tomu, čo mravný poriadok správne vyžaduje vzhľadom na vzťah medzi manželmi“. Úkony vlastné sexuálnemu spojeniu manželov zodpovedajú prirodzenosti sexuality chcenej Bohom, ak sa „konajú spôsobom skutočne ľudským“. Preto svätý Pavol pripomínal, „aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata“ (1 Sol 4, 6). Aj keď písal v dobe, ktorej dominovala patriarchálna kultúra, kde žena bola pokladaná za bytie celkom podriadené mužovi, predsa učil, že sexualita musí byť otázkou dohody medzi oboma manželmi: načrtol možnosť vzdať sa sexuálnych stykov na určitý čas, ale „so vzájomným súhlasom“ (1 Kor 7, 5).

Svätý Ján Pavol II. veľmi jemne naznačil, že muž a žena sú „ohrození nenásytnosťou“. Totiž sú povolaní k čoraz intenzívnejšej jednote, avšak riziko spočíva v kladení požiadavky na zotretie rozdielov a nevyhnutného odstupu, ktorý je medzi oboma partnermi. Pretože každý má vlastnú a neopakovateľnú dôstojnosť. Keď sa vzácna vzájomná spolupatričnosť zmení na nadvládu, podstatne sa zmení štruktúra spoločenstva v medziosobnom vzťahu. V logike nadvlády aj ten, kto ovláda, napokon neguje svoju dôstojnosť a prestáva sa „subjektívne identifikovať s vlastným telom“, keďže ho oberá o všetok význam. Prežíva sex ako únik zo seba a ako zrieknutie sa krásy spojenia. Je dôležité jednoznačne odmietnuť akúkoľvek formu sexuálnej podriadenosti. Treba sa preto vyhnúť nenáležitým interpretáciám Listu Efezanom, kde je požiadavka, aby sa „ženy [podriaďovali] svojim mužom“ (Ef 5, 22). Medzi manželmi toto vzájomné „podriadenie“ nadobúda osobitný zmysel a chápe sa ním obojstranná, slobodne zvolená spolupatričnosť, ktorej vlastnosťami sú vernosť, úcta a starostlivosť. Sexualita je neoddeliteľným spôsobom v službe tohto manželského priateľstva, pretože je orientovaná tak, aby ten druhý žil v plnosti.

Zamyslime sa ako manželia osobne a spoločne nad tým, či prežívame intímne sexuálne spojenie ako spoločnú radosť, ktorá pramení zo vzájomnej úcty a nežnosti. Nevkráda sa do nej falošný tón podriadenosti ženy mužovi, ktorý vyžaduje od manželky plnenie takzvanej manželskej povinnosti bez ohľadu na jej subjektívnu situáciu? Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo by sme mohli a mali urobiť, aby sme v manželstve prežívali plodnosť komplexnejšie, aby to bolo viditeľné a citeľné z atmosféry, ktorá vládne v našej rodine a obohacuje farský i občiansky život.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo bez Boha? (12)

RODINNÉ KATECHÉZY: Spiritualita a každodenný život (13)

RODINNÉ KATECHÉZY: Manželstvo ako povolanie (14)

RODINNÉ KATECHÉZY: Vzácny dar (15)

RODINNÉ KATECHÉZY: Znamenie Ježišovej prítomnosti (16)

RODINNÉ KATECHÉZY: Povolanie a odpoveď (17)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať všetko sebectvo (18)

RODINNÉ KATECHÉZY: Úplné sebadarovanie (19)

RODINNÉ KATECHÉZY: Prekonať možný zmätok (20)

RODINNÉ KATECHÉZY: Rast v manželskej láske (21)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ustavičný rast lásky (22)

RODINNÉ KATECHÉZY: Doprajte si čas na dialóg (23)

RODINNÉ KATECHÉZY: Všetko dúfa, všetko vydrží (24)