Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 26. septembra 2020

Keď sa dvaja mladí ľudia zaľúbia a začnú chodiť spolu, stáva sa, že pretrhnú svoje vzťahy k spoločenstvu, v ktorom vyrastali ako mladí kresťania, či už to bolo nejaké stretko, spevácky zbor a podobne. Z jednej strany potrebujú čas na to, aby budovali svoj vzťah no z druhej strany ani jednotlivý človek, ani rodina nie sú osamelé ostrovy, človeku v princípe nie je dobre byť samotnému. Za tretí faktor považujem čas a spôsob spoločného chodenia, ktoré by pár malo priviesť k rozhodnutiu, že sa zosobášia. Niektorí mladí sa zoznámia už počas štúdia na strednej škole, no ešte viac je tých, čo sa zoznámili počas vysokoškolského štúdia, ktoré trvá päť-šesť rokov.  Môže sa tak stať, že chcú najprv dokončiť vysokú školu a aj si trocha zarobiť, a potom si založiť rodinu. Môže sa tak stať, že sa chodenie predĺži aj na viac ako päť rokov a vznikajú rozličné ťažkosti, najmä v procese rastu vzťahu, keď by sa mal spečatiť manželstvom, no ešte majú iné priority. Ako sa ten vzťah má rozvíjať, keď ich to priťahuje až tak ďaleko, že začnú spoločne bývať, bez sobáša? Prípadne sa stane, že po takom dlhom chodení sa vzťah rozpadne, a zažijú sklamanie, v ktorom stratia nádej na hlboký a trvalý vzťah.  Stroskotanie vzťahu po dlhom chodení býva príčinou mnohých emocionálnych zranení a ťažšieho začínania nového vzťahu. Práve v čase vysokoškolského  štúdia je dobré, ak obaja majú kresťanské spoločenstvo, do ktorého obaja chodia. Ich vzťah sa rozvíja v dvoch dimenziách, medzi nimi a zároveň v kresťanskom spoločenstve. Vďaka tomu sa môžu lepšie spoznať, pretože vidia, ako sa „ten druhý“ správa v kolektíve ľudí. Vďaka tomuto spoločenstvu majú aj ako manželia mnohých spoločných priateľov, z ktorých viacerí sa stali ďalšími manželskými pármi. Problémy, s ktorými sa stretávajú v bežnom živote a manželstve majú možnosť riešiť so svojimi rovesníkmi, ktorí prežívali podobné situácie. Navyše, vo väčšom spoločenstve je oveľa ťažšie pretvarovať sa – na rozdiel od vzťahu, ktorý je založený iba na stretávaní sa vo dvojici. Je to výhodné aj pre samotných manželov – ak ich vzťah vyrástol zo vzájomného kamarátstva, v ktorom sa naučili povedať si otvorene svoj názor bez strachu, že sa rozídu, tak budú oveľa ľahšie zvládať výmeny názorov v manželstve. 

Väčšina mladých medzi dvadsiatkou a tridsiatkou absolvuje vysokoškolské štúdiá a chce si po nich ešte užiť slobody. V knihe Rozhodujúca dekáda Mag Jayová píše o tom, aké dôležité je práve toto obdobie medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života, pretože v ňom určujeme smer, ktorým sa bude uberať náš život. Práve v tomto období si ľudia prirodzene nájdu svojho životného partnera. Rozmáha sa však fenomén, že roky po dvadsiatke si treba užiť, veď život máme ešte len pred sebou. Ľudia okolo tridsiatky však s hrôzou zisťujú, že im ušiel vlak. Biologické hodiny tikajú čoraz hlasnejšie; hľadanie životného partnera sa stáva náročnejším, pretože mnohí rovesníci sú už zadaní; a pracovné úspechy sa nedostavujú, pretože títo ľudia striedali zamestnania, ktoré boli pod ich úroveň. S manželstvom to súvisí nasledovne: dvaja mladí ľudia sa do seba zamilujú a krátko nato začnú spolu bývať, pretože je to výhodnejšie. Samozrejme s tým, že ak im to nebude klapať, tak sa rozídu – preto na svojho partnera nemajú veľké nároky. Postupne nadobúdajú „spoločný majetok“ a zostať spolu je pre nich stále výhodnejšie a prirodzenejšie. Čím dlhšie sú spolu, tým ťažšie je rozísť sa. Takéto spoločné bývanie často prirodzene vyústi do manželstva, avšak bez toho, aby sa pre to vedome rozhodli, aby zvážili, či so svojím partnerom naozaj dokážu prežiť celý život. Po svadbe sa môže ukázať, že sa k sebe vlastne vôbec nehodia, len si to doteraz akosi nevšimli.

Objavuje sa tu problém určitého egoizmu v dvojici, dôležité je to, čo vyhovuje mne, čo mi spôsobuje pocit šťastia a naplnenia. No osobnosť sa môže rozvíjať iba vo vzťahu dávania, v ktorom sa uskutočňuje paradox lásky, čím viac človek dá,   tým sa stáva bohatším. Jedna matka hovorí o svojej skúsenosti. V manželstve a rodine je nahraditeľná služba. Ňou si zvyšujeme ten svoj „kredit lásky“ pre druhého. Poslúžim manželovi tým, že mu urobím čaj, donesiem koláčik, ideme na prechádzku alebo na túru. Pracujeme spolu v záhrade, upratujeme, čítame spolu knihu atď. To isté platí aj pre vzťah s ďeťmi. Sú to drobnosti, bežné veci, ale pri nich zdieľame navzájom svoju prítomnosť, rozprávame sa, tešíme sa. Určite čas venovaný službe v rodine je najvzácnejší čas, ktorý som darovala a vracia sa mi v tom, že blízkosť manžela mi dáva pocit bezpečia, cítim sa milovaná, vidím, že má o mňa záujem. A manžel ju dopĺňa svojou skúsenosťou. Snažil som sa ich do týchto činností natlačiť, ale nefunguje to.  Pomohli mi, ale zodpovednosť som nedokázal na nich preniesť. Pochopil som, že každý má prednostne robiť alebo riadiť to, k čomu má dary a slúžiť nimi ostatným v rodine. Služba je to, čím si vzájomne v rodine vyznávame lásku. Deti sú spočiatku len príjemcovia, ale postupne sa otvárajú aj pre službu. Nám veľmi v zmene pomohol program FIRES – Stretnutie synov a dcér. Jeden z našich synov po návrate z programu vyhlásil: „Zistil som, že doteraz som si len užíval váš servis, ale odteraz by som chcel niečím prispievať do našej rodiny aj ja.“  Ich služba iným rodinám sa rozvinula postupne a bola spojená najmä s ich aktivitou v prostredí Hnutia kresťanských rodín.  Najskôr pôsobili ako manželia v manželských rekolekciách, niekedy na snúbeneckých ohňoch a niekedy na stretnutí o rodinnej komunikácii, napokon v programe FIRES. Program je založený na svedectve animátorov, celkom osobnom, je to  svedectvo, je to žitá skúsenosť, ktorá ovplyvnila ich spoločný život. Priznávajú, že samotný víkend, aj keď nebol pohodový, jeho výsledkom bolo naše opätovné zblíženie – nielen navzájom ale i s ostatnými animátorskými pármi. Takisto i pri stretnutí o rodinnej komunikácii, kde sme boli ako animátorská rodina s dospievajúcimi deťmi. Tam sme sa všeličo o sebe dozvedeli od detí v priamom prenose, lebo samozrejme nemohli sme v priebehu prípravy nahliadnuť do toho, čo budú naši dospievajúci hovoriť o našej rodine. Práve tu zakúsili, že dávať, znamená prijímať, čo je základný princíp každej lásky v rodine i v širšom spoločenstve.

Zamyslime sa osobne, či žijeme lásku v rodine ako dávanie sa ostatným, alebo viac ako očakávanie od ostatných.

Spoločne v rodine sa podeľte o svoju skúsenosť, keď vám služba druhému priniesla radosť.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)