Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 25. júla 2020

13. Objatie a bozk manželov

Keď začnú dvaja zaľúbení chodiť spolu, ich stretnutia sa pre nich stávajú tými najvzácnejšími chvíľami dňa. Celkom spontánne sa ich stretnutie začína objatím a bozkom, ním sa aj končieva, a býva to i veľmi vášnivé objatie. To objatie vyjadruje túžbu celkom sa darovať a prijať. Býva v tom aj určité riziko, že tie objatia a bozky preženú a nemajú z nich najlepší pocit, ba aj výčitky svedomia, že zašli asi priďaleko. Dobrým kritériom je to, či by sa za také objatie a bozky nehanbili pred svojimi matkami a pred Pannou Máriou, ktorá sa ujala mladých manželov v Káne. No bez objatia by sotva mohol ich vzťah rásť a dozrievať. Časom sa však stáva, že v manželstve je tých objatí a bozkov akosi málo. Každý prejav nehy a osobitne objatie a bozk sú sprítomnením a obnovením sviatosti manželstva ako obrazu jednoty Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Ani po rokoch manželstva by tieto gestá nemali chýbať pri rannej rozlúčke, keď odchádzajú z domu do práce alebo deti do školy, ani pri návrate domov ako prejav radosti z opätovného stretnutia. V mnohých rodinách sa vďaka Bohu ešte udržiava starobylý zvyk dať si pri odchode z domu požehnanie, manželka manželovi a obrátene, rodičia deťom a väčšie deti rodičom. Požehnanie ako prejav Božej nehy spojený s prejavom ľudskej nehy. Je to prejav určitej rodinnej liturgie, ktorá dáva posilu do práce a už vníma aj radosť z návratu domov. 
Práve návrat domov po únavnej celodennej práci môže byť problematický, keď manželia nemyslia na to, čo sa vlastne udeje, že by to mohlo byť niečo také, ako boli ich krásne stretnutia počas známosti. Keď napriek všetkej únave už dlhší čas pred stretnutím mysleli na to, ako sa stretnú a čo si povedia. Ako prejavia, že sú si vzácni, najcennejší na celom svete. Je dobré, ak si takúto prípravu robia manželia každý deň cestou z práce, nemysliac predovšetkým na to, že treba robiť to a ono, že treba zariadiť mnohé veci, že doma čakajú starosti. To je síce pravda, ale doma čaká milovaná manželka a milované deti, ktoré si zaslúžia, aby pocítili lásku. Práve tu je dôležité objatie, no nielen také chladné, formálne, v ktorom ten druhý vycíti chlad a možno aj nezáujem. Ako hovorí Ježiš Kristus: „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lk 6,45) Práve tento vnútorný svet srdca je dôležitý v tom, aby objatie a bozk boli opravdivé a úprimné. Je dobré, keď si manželia kultivujú nielen vonkajšie prejavy náklonnosti, ale pestujú aj kultúru srdca. Práve táto kultúra srdca je podstatná pri prežívaní manželstva a rodinného života. Prejavuje sa to práve v tej neverbálnej komunikácii, čo sa vycíti bez slov a niekedy slová nedokážu zakryť skutočné zmýšľanie srdca, ktoré sa dostáva do rozporu s vonkajším gestom a konaním. Domov sa netreba vracať s nereálnymi túžbami, že teraz si odpočinieme po práci, budeme mať pokoj a v kľude si prečítame noviny a pozrieme televíziu. Domov sa treba vracať s reálnym pohľadom na život a s reálnymi očakávaniami. Napríklad v rodine, kde je manželka doma s malými deťmi, by mal manžel myslieť na to, čo všetko sa cez deň doma udialo, aký pokrok urobili deti, čo všetko urobila manželka a v čom bude potrebovať pomoc, aby si aj ona trocha oddýchla. Manžel myslí na to, ako spoločne zvládnu všetko to, čo treba ešte urobiť, ako pochváli a povzbudí manželku. 
Tak sprítomnia sviatosť manželstva, v ktorej prijali povolanie a milosť uskutočňovať v Cirkvi a v spoločnosti „ministérium“ (službu). Službu Ježiša Krista, ktorý neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť. „Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20,28). To je nová kultúra evanjelia, kultúra služby, ktorú manželia vyjadrujú svojím manželským životom ako oslavu Boha a vďaku za prijaté dary. Je to milosť, ktorou sa posväcuje Boží ľud. Vždy keď sa manželia vzájomne prijímajú a delia o akúkoľvek vec, stávajú sa jedno ako Kristus so svojou Cirkvou, ako Slovo Božie, ktoré sa zjednotilo s človečenstvom; v objatí fyzickej jednoty, službou druhému, službou deťom. Ako sme už spomenuli, bozk, pohladenie, príprava jedla, spoločné stolovanie, byť nablízku, byť jeden vedľa druhého, to všetko sú zjednocujúce gestá. Každé z nich je určité „slávenie“ určitý „obrad“, ktorým sa sprítomňuje Božia láska. Bez akéhokoľvek ohraničenia času a priestoru manželia dávajú Ježišovi možnosť pokračovať vo vyjadrovaní toho, že darujú svoj život z lásky. Keď spolu s ním prežívajú svoj spoločný život, sú pokračovaním a slávením vlastnej skutočnosti manželstva, a to v darovaní sa z lásky. Dať telo z lásky znamená povedať a darovať sa celkom. Nie je to otázka ako sa žije sexualita, je to otázka ako sa žije dvadsaťštyri hodín liturgia toho, ako sa darovať z lásky. Nie je tu už nijaké gesto, ktoré by v tomto zmysle bolo bezvýznamné. Mohli by sme uviesť všetky gestá, ktoré sú dôverne známe manželom, a môžeme o nich hovoriť ako o určitej „domácej liturgii“, a o tom ako sa manželia stávajú „kňazmi“ tejto liturgie. Základom toho je ich krstné kňazstvo, ktoré definoval Koncil ako „všeobecné kňazstvo“, ktoré sviatosť manželstva špecifikuje osobitnou milosťou zobrazovať jednotu Krista a Cirkvi. 
Možno si túto skutočnosť mnohí katolícki manželia neuvedomujú, a keď im to pripomenieme, môže sa to podobať prvej kázni apoštola Petra zástupom, keď vyšiel z večeradla: „Viete, koho ste zabili?“ (por. Sk 2,14-41) Podobne treba volať manželom: „Viete, koho ste vytlačili na bok?  Viete, koho ste vylúčili z manželského života? Viete, koho ste vylúčili z verejného života? Ježiša! Ale ten Ježiš, ktorého ste zabili vstal z mŕtvych, a my sme toho svedkami, že on je prameňom vášho manželského života, prameňom vášho rodinného života. Toto vám ohlasujeme: Ježiš je živý medzi nami!“ Práve hlboké prežívanie manželskej nehy v objatiach a bozkoch je každodenným sprítomnením sviatosti manželstva ako veľkého tajomstva slúžiacej lásky.
Zamyslite sa osobne nad vnútornou kvalitou vašich bozkov a objatí a ich spojením s Kristovou láskou ako každodenného sprítomňovania sviatosti manželstva.
Spoločne sa podeľte o skúsenosť hĺbky a krásy vonkajších prejavov manželskej lásky v bozkoch a objatiach, ktoré vám priniesli spoločnú radosť.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)