Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 16. mája 2020

3. Kresťanské manželstvo nie je súkromná záležitosť
V soboty vídavame mladé páry, ako prichádzajú so svojimi rodinami a priateľmi do kostolov, aby uzatvorili sviatostné manželstvo. Viac či menej aktívne sa zapájajú do  liturgického slávenia, a napokon odchádzajú do sveta, v ktorom žijú, ako najlepšie vedia. Niektorí spojení so životom farského spoločenstva, iní celkom na jeho okraji. Už predsa majú všetky sviatosti kresťanskej iniciácie. A aj sviatostné manželstvo tak, ako sviatosti kresťanskej iniciácie krst, prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania pokladali za súkromnú vec, považujú aj manželstvo za súkromnú vec. Tento zlozvyk, pokladať sviatosti za veci, a dokonca za súkromné veci, sa zakorenil už po viacero generácií. Faktom však je, že v každom liturgickom slávení, bez ohľadu na počet prítomných, je prítomné celé mystické telo, čiže Cirkev, ktorá slávi. Je to preto, že Ježiš je vždy stredom liturgie a prostredníctvom sviatosti krstu celé jeho tajomné telo, celá Cirkev, je s ním spojená. Aj keď kňaz súkromne slávi napríklad liturgiu hodín, modlí sa breviár, slávi ju spolu s celou Cirkvou, pretože neexistuje jediný izolovaný kresťan: všetci tvoríme súčasť jednej oveľa väčšej skutočnosti ako je naša jedinečná osoba. Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí: „Kresťanská liturgia nielen pripomína udalosti, ktoré nás spasili, ale ich aj aktualizuje, sprítomňuje. Kristovo veľkonočné tajomstvo sa slávi, neopakuje sa; opakujú sa iba slávenia. Pri každom z nich sa uskutočňuje vyliatie Ducha Svätého, ktorý aktualizuje jediné tajomstvo.“ (KKC 1104) Znamená to, že Kristovo veľkonočné tajomstvo je stredom všetkého a je mimo času, zostáva navždy, preto nemôže byť opakované, ale iba sprítomňované v liturgii. 
V tomto tajomstve sa uskutočňuje aj slávenie katolíckeho manželstva. Snúbenci pri vysluhovaní sviatosti manželstva sú služobníkmi Ježiša, presne tak ako kňaz je služobníkom Ježiša, keď slávi svätú omšu a keď vysluhuje sviatosť zmierenia. Snúbenci sprítomňujú Ježiša, ktorý ich daruje jedného druhému, dávajú svoj hlas Ježišovi, aby mohol povedať každému z nich: Áno, darujem sa ti: on jej a ona jemu. V každej sviatosti je to na prvom mieste. Ježiš, ktorý pôsobí: Ježiš krstí, Ježiš dáva Ducha Svätého v birmovke. Kňaz a biskup sú iba sprostredkovateľom, ale nie kňaz krstí, ani biskup nebirmuje, ale Ježiš krstí prostredníctvom kňaza, birmuje prostredníctvom biskupa. V eucharistii je to Ježiš, ktorý ju slávi, ktorý hovorí: Toto je moje telo, použijúc na to hlas kňaza. Vo sviatosti zmierenia je to Ježiš, ktorý rozhrešuje; v pomazaní chorých Ježiš dáva posilnenie a odpustenie chorému. V kňazstve a v sviatosti manželstva je to Ježiš, ktorý účinkuje! Snúbenci nielenže slávia sviatosť manželstva, ale snúbenci sú sviatosťou manželstva. To treba dobre pochopiť osobitne pri sviatosti manželstva, pretože inak sa vidí sviatosť manželstva odlišná od ostatných sviatostí. Tak ako kňaz slávi svätú omšu,  koná v mene Ježiša, aj snúbenci pri sviatosti manželstva konajú v mene Ježiša Krista. Aj v manželstve sa to deje skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, v jednote Ducha Svätého na slávu Boha Otca. Ako sme už povedali všetky liturgické slávenia sú v spoločenstve s celou Cirkvou, aj v prípade, že sa kňaz súkromne modlí liturgiu hodín alebo slávi svätú omšu. Nikdy, ani v izolácii väzenia, ich neslávi ako súkromnú záležitosť.
Zvyčajným miestom liturgického slávenia je kostol a v ňom zhromaždené farské cirkevné spoločenstvo. V mnohých jazykoch označuje to isté slovo Cirkev a kostol, čo vyjadruje pôvodný princíp života Cirkvi, ktorým je miestne spoločenstvo, ktoré si vybudovalo chrám, v ktorom sa schádza na liturgické slávenia. Pripomínajú nám to Skutky apoštolov: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2,42) Druhý vatikánsky koncil nás vedie k tomu, aby sa slávenie sviatostí kresťanskej iniciácie konalo v rámci farskej svätej omše v nedeľu, aby sa tak čím viac zvýraznilo spojenie všetkých sviatostí so slávením veľkonočného tajomstva, z ktorého napokon pramenia i sviatosti Cirkvi a samotná Cirkev. Je radosť, keď možno vidieť, že Svätý Otec pri nedeľných svätých omšiach vysluhuje sviatosti kresťanskej iniciácie a zaraďuje do nich aj slávenie sviatosť manželstva viacerých dvojíc, podobne ako zahŕňa do týchto slávení kňazskú či biskupskú vysviacku. Naznačuje, že všetky sviatosti sú sviatosťami Cirkvi a zároveň prostriedkami rastu jej spoločenstva. Túto skutočnosť by sme si ako veriaci katolíci mali hlbšie uvedomiť a žiť. Sviatostné manželstvo nie je súkromná záležitosť, ale základná životná bunka Cirkvi v jej konkrétnom farskom spoločenstve. A tak je vzájomný životný vzťah medzi rodinou a farnosťou. Cirkev ponúka v obnovenej liturgii množstvo možností ako opäť prežívať spojenie rodiny a farského spoločenstva, napríklad pri slávení manželských jubileí, pri obnove manželských sľubov na Slávnosť Svätej rodiny a podobne. 
Kresťanské rodiny nemajú žiť ako osamelé ostrovy v sekularizovanom svete, ale majú si vzájomne pomáhať. Veď aj o rodine platí to biblické, nie je dobre byť človekovi samotnému (porov. Gn 2,18). Naozaj, nie je dobre byť rodine osamelej uprostred celkom iného ako kresťanského zmýšľania. Na mnohých miestach vznikajú spoločenstvá rodín. Staršie manželské páry, ktoré už majú skúsenosť životného štýlu kresťanskej rodiny, pomáhajú mladším rodinám osvojiť si tento štýl a hľadať svoj vlastný v konkrétnych okolnostiach ich života. Netreba čakať, že začne niekto iný, veď každá kresťanská rodina je bunka, bunka, ktorá v sebe nesie život, ktorá ho udržiava a dáva, z ktorej vyrastajú nové bunky. Zaiste sú dobré príležitosti ako napríklad burza detských vecí, keď možno nadviazať i hlbšie vzťahy, ako si len vymeniť obnosené, no ešte celkom dobré detské oblečenie. Prvé sväté prijímanie a farský deň rodiny.
Zamyslime sa osobne nad svojím prežívaním sviatosti manželstva v spojení so životom nášho farského spoločenstva.
Spolu v manželstve si premyslite, ako by ste sa ako rodina mohli plnšie zapojiť do života farského spoločenstva a urobiť ho živším.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)