Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 18. júla 2020

12. Kultivovať jednotu manželov

Často stretávame kresťanských manželov, ktorí si myslia, že ich manželský život má počiatok pri sobáši a končí sa na cintoríne. V perspektíve kresťanského pohľadu a žitia manželského a rodinného života sa predlžuje perspektíva do večnosti, k plnosti lásky. Tak sa modlí Cirkev za novomanželov, aby po dlhom a spokojnom živote dosiahli blaženosť nebeského kráľovstva. Tu je dobré, v duchu obnovenej teológie manželstva a rodiny založenej na trojičnej teológii, prečítať si 88. bod z apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia: „Láska prežívaná v rodinách je neustálou posilou pre život Cirkvi. Unitívny cieľ manželstva je trvalým odkazom na rast a prehlbovanie tejto lásky. Manželia vo svojom láskyplnom spojení prežívajú krásu otcovstva a materstva; zdieľajú plány aj ťažkosti, túžby i starosti; učia sa vzájomnej starostlivosti a obojstrannému odpúšťaniu. V tejto láske slávia šťastné chvíle a podopierajú sa cez ťažké etapy svojho životného príbehu... Krása vzájomného a nezištného darovania, radosť z rodiaceho sa života a z láskyplnej starostlivosti o všetkých členov, od malých až po starých, sú len niektorými z plodov, ktoré odpoveď na povolanie do rodiny robia jedinečnou a nenahraditeľnou tak pre Cirkev, ako aj pre celú spoločnosť.“

To však znamená, že krása manželstva si vyžaduje kultivovať jednotu manželov ako „rajskú rastlinu“, ktorá rastie a kvitne v raji; vskutku, táto jednota manželov v ich vzťahu, ktorý je ustanovený Bohom sa volá krásou. Manželia by sa mali pýtať: Koľko vzájomnosti sme uskutočnili v našom manželskom živote? Kedy sa prehĺbila? Nestačí povedať si „dobré ráno“ alebo „dobrú noc“, lebo je nielen to, čo sa hovorí, ale aj spôsob ako sa to hovorí, je tón, ktorým sa to hovorí, nestačí pobozkať, lebo to môže byť formálne. Nestačí povedať slovo mám ťa rád, to treba vidieť, v tom musí byť prejav nežnosti.

Božie kráľovstvo sa stáva prítomným v manželstve a v rodine nie vo formách „moci“ a „sily“, ale v spôsobe bytia a služby, darovať život, s takou veľkorysosťou a disponibilitou, že nijaká prekážka nemôže tomu zabrániť a nevyžaduje si nijaké ospravedlňovanie alebo odpoveď. Je to darovanie bez miery, je to dar bez očakávania odpovede, je to darovanie bez vyhľadávania, ospravedlnení alebo ľudských motívov. Je to dar pre dar, čo je anticipáciou darovania sa pre darovanie sa, ktoré prichádza s veľkorysosťou daru života, aj tvárou v tvár voči neporozumeniu, nespravodlivosti, ponúkajúc odpustenie.

Možno úmyselne alebo nie, veľa z lásky v pohlavnom rozmere vedie k zhode, čo sa však mení s vekom, alebo pre choroby alebo iné problémy, a prenáša svoje napätie na všetky  spoločne prežívané veci: prácu, deti, domov, koníčky. Takto medzi výškami i pádmi života manželov, medzi radosťami i starosťami spojenými s prácou, deťmi a rozličnými situáciami, manželia sú spokojní s tým, čo majú, snažia sa premeniť lásku z toho, kde je všetko isté a nič sa nemení na ideál života, na jeho prínosy (urobili sme, pracovali sme, vychovali sme deti, dokázali sme si vychádzať a neodlúčili sme sa, nerozviedli sme sa...). Koľko krát počuť aj v kresťanských manželov povedať: „Ešte sme spolu“ takže zostávate spolu!

Pri pohľade na tú veľkú Pánovu obeť na kríži, z ktorej vychádza projekt jednoty jediného tela muža a ženy, treba pozrieť na Eucharistiu, ako na prisľúbenie očakávaného zasnúbenia sa s Bohom. V knihe Genezis čítame: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom.“ (Gn 2,24). V Jánovom evanjeliu: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6,56-57). Tieto dva výroky vyslovujú, prvý východiskový bod a druhý posledný cieľ. Jedine skúsenosť muža a ženy stávania sa jedným telom je otvorená, orientovaná na stať sa jedným telom v Ježišovi, nemá cieľ sama v sebe. Vieme, že tento premenený chlieb je telo Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, ktorý sa nám dáva, aby sme mali účasť na jeho nekonečnej láske, ktorou on miloval až do krajnosti aby daroval všetko, aby daroval svoj život. K tomu povoláva aj manželov, s ktorými sa spája, darovať v láske všetko.

Boh je pôvodca uskutočnenia nerozlučnosti. Boh je na začiatku vzťahu muža a ženy ako to vyjadruje v knihe Genezis (Gn 2,24), keď hovorí: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom.“ Nerozlučnosť je otvorenosť, predispozícia, povolanie do budúcnosti, do večnosti; predispozíciou  pre nerozlučnosť povoláva naplno sa zjednotiť s Ježišom, ktorý sa dáva vo sviatosti manželstva. Teraz a navždy je úzko spojený s manželmi, preto sú manželia a sú spojení s Bohom vo večnosti, žijú v tejto láske, ktorou Kristus miluje svoju Cirkev, v láske, ktorá nikdy nezhasne aj keď jeden alebo druhý, ba napokon obaja skončia svoj pozemský život, pretože ich láska v Kristovi sa fixuje na jeho lásku. Sú spôsoby, ktoré sa môžu a musia meniť, nie však obsah, ktorý musí byť vždy totálnym darom. Nerozlučnosť totiž nie je klietka nútiaca zostávať spolu, ale dar možnosti rastu, denno-denne odhaľujúc možnosť definitívneho daru vo večnosti.

Zamyslime sa osobne nad tým ako vidíme zjednocovanie sa v manželstve v perspektíve nasledovania Krista a večného života.

Spoločne v rodine sa podeľme o skúsenosti s Bohom, ktoré nás viedli bližšie k Nemu a zblížili nás aj navzájom.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)