Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 15. augusta 2020

16. Odovzdávanie viery

Kresťanská výchova detí musí byť charakterizovaná procesom odovzdávania viery. Ten sa dnes stal zložitým pre súčasný štýl života, pracovný čas a komplexnosť dnešného sveta, v ktorom mnohí, aby prežili, znášajú uponáhľané rytmy. Napriek tomu rodina musí byť aj naďalej miestom, kde sa človek učí chápať dôvody a krásu viery, modliť sa a slúžiť blížnemu. To začína krstom, pri ktorom – ako hovorieval svätý Augustín – matky prinášajúce svoje deti „spolupracujú na svätom pôrode“. Potom začína napredovanie a rast tohto nového života. Viera je Boží dar, prijatý v krste, nie je výsledok ľudskej činnosti, avšak rodičia sú nástrojom Boha pre jej rozvoj a dozrievanie. Je preto krásne, keď mamy učia malé deti poslať bozk Ježišovi alebo Panne Márii. Koľko nežnosti je v tomto geste! V tom okamihu sa srdce detí premieňa na priestor modlitby.  Odovzdávanie viery predpokladá, že rodičia prežívajú reálnu skúsenosť toho, že Bohu dôverujú, hľadajú ho a potrebujú, pretože len týmto spôsobom »z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov« (Ž 145, 4) a »otec synom zvestuje tvoju vernosť«“ (Iz 38, 19). To si vyžaduje prosiť o Boží zásah v srdciach – tam, kde my prísť nemôžeme. Horčičné zrnko sa zasieva maličké, ale stane sa z neho veľký strom (porov. Mt 13, 31 – 32), a tak spoznávame nepomer medzi skutkom a jeho účinkom. Vieme teda, že nie sme pánmi daru, ale len jeho starostlivými správcami. Naša kreatívna úloha je však príspevkom, ktorý nám umožňuje spolupracovať s Božou iniciatívou.

Vo výchove má prvoradé postavenie svedectvo, príklad rodičov a celej rodiny. Tak je to od samého počiatku života viery v Božom ľude Starého i Nového zákona. Najprv je udalosť života a na ňu nadväzuje slovo. To umožňuje, aby sa svedectvo mohlo dostať k ľuďom, nadobúda konkrétnu podobu hlásania Evanjelia (Mt 24,14). Apoštoli sú ustanovení za Ježišových svedkov práve preto, lebo s ním zdieľali jeho životný príbeh. „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ (1 Jn 1,1) Sú poslaní,  aby zaniesli ohlasovanie Evanjelia do celého sveta (Sk 1,8); budú musieť slávnostne dosvedčovať pred ľuďmi všetky udalosti, ktoré sa stali od Jánovho krstu až po Ježišovo nanebovstúpenie, a dosvedčovať pred ľuďmi najmä vzkriesenie, ktorým sa potvrdilo Ježišovo panstvo (Sk 1,22; Sk 2,32). Pavlovo poslanie sa definuje tými istými výzvami, Na ceste do Damašku bol ustanovený za Kristovho svedka pred všetkými ľuďmi (Sk 22,15; Sk 26,16); v pohanských krajinách všade dosvedčuje Ježišovo vzkriesenie (1 Kor 15,15) a viera vzniká v spoločenstvách práve prijatím tohto svedectva (2 Sol 1,10; 1 Kor 1,6). Taký je principiálny význam svedectva pre odovzdávanie viery až do súčasnosti. Rodičia sa nemôžu vyhovárať, že deti sa naučia veriť na hodinách náboženstva v škole, zaiste dôležité je aj svedectvo katechétov, no to nie je schopné nahradiť chýbajúce svedectvo v rodine. Odovzdávať vieru deťom sa rodičia zaviazali sľubom  pri ich krste.

V dnešnej spoločnosti  možno pozorovať jav, že rodičia pod tlakom každodenných povinností strácajú zo zreteľa potrebu odovzdávať vieru svojim deťom, ktorú sami dostali, ale ju nepraktizujú. V takýchto rodinách majú o to väčší význam starí rodičia v tejto oblasti. Osobnostne zrelší môžu poukazovať na korene a pôvod človeka. Osobitne staré matky sú podľa výskumov najaktívnejšie angažované pri odovzdávaní viery. Mnohé deti nezosobášených rodičov žijú so starými rodičmi, ktorí ich vychovávajú. Okrem toho v dnešnej dobe patrí náboženstvo úplne do privátnej sféry a na výchovu detí majú stále väčší vplyv elektronické médiá. Školská náboženská výchova často už nemôže budovať na náboženskej skúsenosti detí v rodine. Škola, ako sme už povedali, nemôže nahradiť rodinu. V tejto situácii môžu starí rodičia zohrávať dôležitú úlohu, pretože ich hodnoverné bytie môžu vnuci vidieť. Najmä staré mamy dokážu dať vnukom primerané odpovede ich horizontu chápania. Dnes je spoločná domácnosť viacerých generácií veľmi zriedkavá, hoci by sa niekedy aj navzájom potrebovali. Ideál mnohých rodín je intimita s odstupom, avšak pre vnúčatá tento model predstavuje nevýhodu, s chýbajúcim prirodzeným kontaktom dochádza aj k odcudzeniu. V dnešnej spoločnosti možno rozoznať rôzne typy starých rodičov. Sú to napríklad náhradní rodičia, múdri poradcovia, hľadajúci radosť a napokon dištancovaní. Pritom možno poznamenať, že väčšinou sa deje náboženská výchova cez ženské pokolenie – matka, stará mama, teta, kamarátka, sestra. Zvyčajne sú to staré mamy, ktoré zachovávajú a dávajú ďalej dôležité rodinné a kultúrne tradície, pritom bývajú aj spojené s Cirkvou.

Dnešná výchova v rodine stojí a padá na kvalite vzťahu, ktorý majú rodičia medzi sebou a na vzťahu rodiča k dieťaťu. Sem patrí záujem, porozumenie, komunikácia, dostatok venovaného času, emócie a ďalšie. Vyžaduje si to od rodiča celkovú osobnú angažovanosť a tiež kompetenciu. Rodičia majú dieťaťu ponúknuť zážitok, že viera je pre nás zdrojom schopnosti bezpodmienečne milovať alebo tiež znovu a znovu odpúšťať. Skôr než vysvetľovanie používame gestá, aby dieťa pochopilo súvislosti medzi našou schopnosťou odpúšťať a našou vierou, našou schopnosťou milovať a našou vierou. Majú mu sprostredkovať skúsenosť, že sa chcú páčiť Bohu a že mu dôverujú. Významnú úlohu tu zohráva príležitostná modlitba pred náročnejšou situáciou pre niektorého z rodičov. Spočiatku stačí, že dieťa vidí, ale neskôr to môže samo zažiť, keď sa s ním rodič pred náročnou situáciou pomodlí. Dieťa by malo tušiť a niekedy aj uzrieť, že každý z rodičov, ale aj spolu, žijú akýsi tajomný, dospelý, čiastočne skrytý duchovný život, ktorý je dôležitou, dokonca najdôležitejšou súčasťou ich existencie.

Zamyslime sa celkom osobne nad tým, či si ako rodičia uvedomujeme svoju osobnú zodpovednosť za odovzdanie viery svojim deťom. Môžu deti  prijať príklad nášho života? Robí im náš príklad vieru v Boha príťažlivou?

Spoločne v rodine sa podeľme o skúsenosti, svedectvá, ktoré nám pomohli, že sme veriaci.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)