Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 5. septembra 2020

Jeden zo slávnych rozsudkov kráľa Šalamúna odhaľuje spojenie hebrejských slov označujúcich materské lono a útroby, s nehou ženy a lásky k svojmu dieťaťu. Dve ženy, ktoré spolu bývali a porodili chlapcov, no jedna z nich svojho priľahla. On zomrel, ženy sa sporili o chlapca, ktorý zostal nažive. Šalamún ich rozsúdil  radikálnym uplatnením spravodlivosti, rozhodnutím dať polovicu dieťaťa jednej, a druhú polovicu druhej. »Nato žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlastnému dieťaťu: „S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!“ Druhá však vravela: „Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!“« (1 Kr 3,26). Odhalila sa neha matky, ktorú chová voči plodu svojho lona. Stretnutie Jozefa s jeho bratmi je preniknuté citovým pohnutím, natoľko, že Jozef odchádza do susednej komnaty, aby sa mohol vyplakať vo svojom dojatí, že jeho otec i bratia žijú, a už sú iní. (porov. Gn 43,30)  Biblický text odhaľuje najmä nehu samého Boha voči svojim stvoreniam.

Boh je totiž zobrazený ako otec i matka. „Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.“ (Ž 103,13) „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ (Iz 49,15) „Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte.“ (Iz 66,13). Jeho neha, ktorá presahuje nehu ľudí, utvára človeka na svoj obraz: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ (Gn 1,26) Jeho neha je nezaslúžená: „Nakloň, Bože, svoje ucho a počuj; otvor svoje oči a pozri na našu opustenosť a na mesto, nad ktorým sa vzýva tvoje meno; veď nie pre svoju spravodlivosť predostierame svoje prosby pred tvoju tvár, ale pre tvoje veľké milosrdenstvo!“ (Dan 9,18) Je vždy bedlivá: „Ako ťa vydám Efraim, odovzdám ťa, Izrael, ako ťa vydám sťa Adamu, urobím ťa podobným Seboimu? Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie.“ (Oz 11,8) Na inom mieste: „Či mi je Efraim drahým synom?  Či je rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať“ – hovorí Pán.“ (Jer 31,20). Je nezmerná: „Na krátku chvíľu som ťa opustil a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem.“ (Iz 54,7) „Jednako si, Pane, Bože náš, zaobchádzal s nami podľa svojej dobrotivosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva“ (Bar 2,27). „Telo si mi vyslobodil zo záhuby, (zachránil si ma) z osídel zlostného jazyka, od perí, čo falošne vedia hovoriť, stal si sa mi pomocníkom proti tým, čo ma utláčajú.“  (Sir 51,3). Žalmista si kladie rečnícku otázku:  „Či Boh zabúda na zmilovanie, či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie?“ (Ž 77,10) Prorok Nehemiáš potvrdzuje, že je nevyčerpateľná: „Ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstve neopustil na púšti. Oblačný stĺp sa nehol od nich vo dne, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp v noci, aby im osvecoval cestu, ktorou sa im bolo treba uberať. Preto si ich vydal do ruky ich odporcov a sužovali ich. No keď v časoch svojej súžby volali zas k tebe, ty si ich vyslýchal z neba. Vo svojom veľkom zľutovaní dával si im vysloboditeľov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich nepriateľov. Lenže vo svojom preveľkom zľutovaní nedal si im celkom zahynúť a neopustil si ich, lebo ty si Boh láskavý a milosrdný.“  (Neh 9,19.27.31) Jeho neha sa ustavične obnovuje. „Láskavosť Pána, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa, obnovuje sa každým ránom; veľká je tvoja vernosť.“ (Nár 3,22n). Je vytrvalá ako pripomína žalmista: „Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.“ (Ž 25,6) Je verná: „a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.“ (Lk 1,50) Boh ju preukazuje všetkým bez výnimky. „Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym: no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí.“ (Sir 18,12). Svoju nehu však prejavuje osobitne tým najnúdznejším a sirotám. (porov. Oz 14,4). Napokon poukazuje na to, že je schopná zjednotiť verných veriacich aj po smrti, ako to hovorí statočná matka svojmu synovi: »„Syn môj, zmiluj sa nado mnou, ktorá som ťa deväť mesiacov v živote nosila, tri roky nadájala, živila som ťa a starostlivou opaterou priviedla až do tohto veku. Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem, všimni si všetko, čo je na nich, a poznáš, že Boh ich stvoril z ničoho a že ľudské pokolenie takisto povstalo. Neboj sa tohto kata, ale ukáž, že si hoden svojich bratov! Podstúp smrť, aby som ťa opäť získala aj s tvojimi bratmi v deň onoho zmilovania.“« (2 Mak 7,27-29).

Táto nezadržateľná láska sa prejavuje všemožnými dobrodeniami, darom života, spásou, oslobodením, ba aj výchovnými skúškami. Nadovšetko však nekonečnou Pánovou nehou, jeho milosrdenstvom zjavuje odpustenie. Každý hriešnik, či je to celý národ alebo jednotlivec, môže a má vždy počítať s touto obdivuhodnou dobrotou, pravdaže nie preto, aby aj naďalej hrešil, ale aby sa obrátil k Otcovi, ktorý ho očakáva.  Boh nežný a milostivý – toto je prvý titul, ktorý Jahve dáva sám sebe. Veriaci sa teda môže opierať o svojho Pána, ako dieťa o svoju matku (Ž 131) a tento synovský postoj si osvojí aj Ježiš, v ktorom a skrze ktorého sa naplno zjavuje Božia neha.

V Ježišovi sa objavila Božia dobrota. „Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života.“ (Tit 3,4-7). V ňom sa zjavil Boh milosrdenstiev, ktorý nám dal zvrchované svedectvo  svojej nehy vzkriesením svojho Syna, závdavok nášho vzkriesenia. Ježiš je nielen predmetom Božej nehy, ale si ju aj osvojuje a rozlieva ju na nás; ako sa Bohu uľútilo svojho úbohého stáda, aj on je pohnutý útrpnosťou nad ovcami, hladnými po evanjeliu práve tak, ako aj po chlebe; je plný súcitu s najopustenejšími: malomocnými, slepými, s užialenými matkami alebo sestrami; Ježišova neha je neúnavná práve tak, ako aj Otcova a víťazí nad hriechom a siaha tak ďaleko, že odpúšťa najnešťastnejším zo všetkých  hriešnikov. Boh chce, aby prostredníctvom Ježiša Krista jeho neha prenikla do sŕdc  ľudí (Zach 7,9; Ž 112,1.4; Sir 28,1-7).

Osobne pouvažujme o tom, nakoľko je naše srdce preniknuté nehou Boha a nakoľko z nás preniká do našej rodiny a do okolitého sveta.

Spolu v rodine pouvažujme o Božej nehe , k človekovi a podeľme sa o osobné skúsenosti, keď sme zažili Božiu a ľudskú nehu.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)