19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 10. júla 2021

Svätý Otec František nás v exhortácii Amoris Laetitia privádza k sebakritickému priznaniu: „Dlho sme sa domnievali, že trvaním na doktrinálnych, bioetických a morálnych otázkach, bez motivovania k otvorenosti pre milosť, sme dostatočne podopreli rodiny, upevnili zväzok manželov a naplnili zmyslom ich spoločný život. Robí nám ťažkosti prezentovať manželstvo ako dynamické napredovanie rastu a realizácie, skôr než bremeno, ktoré treba po celý život znášať. Len ťažko dokážeme ponechať priestor svedomiu veriacich, ktorí často odpovedajú na evanjelium najlepšie ako vedia, v rámci svojich limitov, a môžu rozvíjať osobné rozlišovanie v situáciách, v ktorých padajú všetky schémy. Sme povolaní formovať svedomie, nie nárokovať si, že ho nahradíme.“ (AL 37) Treba priznať, že uskutočnenie kresťanského manželstva podľa Božieho plánu nie je možné bez Boha, bez jeho milosti.  

Svätý Otec povzbudzuje k čerpaniu posily z prameňa Božieho milosrdenstva vo sviatosti zmierenia a z Eucharistie. Sviatosť zmierenia má sprostredkovať milosť odpustenia a skúsenosť stretnutia s milosrdným Bohom Otcom, ktorý sa neunaví odpúšťaním. Je milosrdný do tisíceho pokolenia, pripravený dať vždy novú šancu klesajúcemu človeku. Mnohí sa často klamú mysliac si i vyhlasujúc, že na to, aby sa mali radi a mohli spoločne žiť nepotrebujú, ako vravia, papier, či sobášny list – stačia si oni sami. Tu sa odzrkadľuje veľmi zložitá a vážna situácia rodiny v tomto historickom okamihu. Je to ďalší východiskový bod pre duchovnú reflexiu: kresťanské manželstvo je darom od Boha a bez neho nemožno pochopiť túto jeho podstatu. Je to slovo, ktoré celou svojou bytosťou komunikoval svojim učeníkom, keď povedal, kto ma miluje bude zachovávať moje slovo. To je vlastne milosť počúvať a prijímať jeho slovo. Bez milosti ho nie je možné ani uskutočňovať, „bez Ježiša niet spásy“. Takto chápeme pozvanie pápeža Františka z bodu číslo 35: „Ako kresťania sa nesmieme vzdať úlohy vyjadrovať sa v prospech manželstva len preto, aby sme neprotirečili súčasnej senzitívnosti; aby sme boli v móde alebo pre pocity menejcennosti, keď sa konfrontujeme s morálnym a ľudským úpadkom. Pripravili by sme svet o hodnoty, ktoré môžeme a musíme ponúkať. Samozrejme, nemá zmysel zastavovať sa pri rétorickom odsudzovaní súčasných ziel, akoby sme tým mohli niečo zmeniť. Rovnako zbytočné je snažiť sa vnucovať normy silou autority. Žiada sa od nás zodpovednejšie a štedrejšie úsilie, ktoré spočíva v predstavovaní dôvodov a motivácií, ktoré vedú k rozhodnutiam v prospech manželstva a rodiny, aby ľudia boli viac disponovaní odpovedať na milosť, ktorú im Boh ponúka.“

Preto je potrebné hovoriť o manželstve novým jazykom používajúc nové slová, ohlasovať, že Ježišovi záleží na každom z nás,  že Boh na nás myslel ešte pred stvorením sveta, keď nás plánoval stvoriť ako muža a ženu, aby sme boli svätí a dokonalí v láske. Preto nás ľudí stvoril na svoj obraz a podobu, aby sme boli schopní milovať tak, ako miloval Ježiš Kristus. Preto dnes Ježiš žiada, aby manželia boli znamením jeho prítomnosti vo svete: Kto miluje a dáva svoj život, miluje navždy a nikdy sa nevzdáva. Ak by svetu chýbalo toto svedectvo, riskujeme, že budúce generácie budú zbavené tých najdôležitejších ľudských hodnôt. Pápež dáva jasne najavo, že spoločnosť, ktorá sa stará o rodinu, robí to najlepšie pre ochranu pred zlami súčasného sveta. Je to jedinečný plán pre obrodu života, a niet inej cesty.

Bez pozitívnej skúsenosti s milujúcou matkou a milujúcim otcom, bez skúsenosti ich vzájomnej lásky, bez skúsenosti prijatia, nemožno prekonať individualizmus. To isté možno povedať o všetkých ostatných negatívnych prvkoch, ktoré ovplyvňujú dnešnú spoločnosť. Keď sa pozrieme hlbšie na túto tému, pochopíme, že manželstvo je skutočne liečivé, rodina je vždy začiatkom niečoho nového, čo chceme budovať. Už v prvom bode Amoris Laetitia čítame výzvu: Ako naznačili synodálni otcovia, napriek mnohým znakom krízy manželstva „túžba po rodine zostáva živá predovšetkým medzi mladými a motivuje Cirkev“. Obnovme  pôvodný výraz radostného manželstva ako výzvu Ducha Svätého, ktorá zaznieva v súčasných dejinných udalostiach, ktorými môže byť vedená Cirkev, aby hlbšie pochopila nevyčerpateľné tajomstvo manželstva. Aby to pochopila ako osobitné stretnutie s Bohom.

Ale pochopili sme, koľko nám Boh dal? Aká hlboká je naša účasť na Božom tajomstve? Pochopili sme, ako ďaleko môže tohto muža a túto ženu viesť jeho schopnosť milovať? Vnímajme, že Duch Svätý pracuje v dejinných situáciách a vedie Cirkev k hlbšiemu porozumeniu, berúc do úvahy slová nachádzajúce sa v Ježišových ústach: „Duch pravdy vás povedie k celej pravde“ (v 16:13); je to čas, v ktorom nás Zdravý duch môže viesť k objaveniu božského pokladu, ktorý je skrytý v manželstve a rodine. Takto znovu objavujeme, že božským začiatkom sveta je muž - žena, manžel - manželka; zatiaľ, čo sa množia choré, zranené alebo imobilizované rodiny, kresťanom treba pripomenúť starostlivosť o malé rodinné semienko, ktoré rodinu zregeneruje.

Každý, kto si prečíta druhú kapitolu Amoris Laetitia, by mal vedieť, že to bude musieť preložiť do konkrétnej výzvy; Duch Svätý pozýva manželov, aby boli znakom božskej krásy, pomáha im rásť a vytvárať krásu ľudstva pre všetkých. Skúsme spoločne v rodine nad tým pouvažovať a podeliť sa o svoje skúsenosti.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)

RODINNÉ KATECHÉZY: Neustále počúvať (7)

RODINNÉ KATECHÉZY: Ťažkosti môžu byť príležitosťou (8)

RODINNÉ KATECHÉZY: Príčiny krízy (9)

RODINNÉ KATECHÉZY: Zdravá sebakritika (10)

RODINNÉ KATECHÉZY: Smerom k novým výzvam (11)