19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortáci Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 5. júna 2021

Svätý Otec zdôrazňuje dve črty Nazaretskej rodiny, ktoré sú prítomné aj v dnešných rodinách, v každodennosti námah a miesta osobitného stretnutia s Bohom. V 30. bode Amoris Laetita čítame: „Pred každou rodinou sa črtá ikona rodiny z Nazareta, s jej každodennosťou tvorenou námahami, ba aj úzkosťami – ako keď musela znášať nepochopiteľné násilie Herodesa –, čo je skúsenosť, ktorá sa tragicky opakuje aj dnes v mnohých rodinách odmietnutých a bezbranných utečencov. Tak ako mudrci od východu, rodiny sú pozvané kontemplovať Dieťa a Matku, padnúť pred ním na zem a klaňať sa mu (porov. Mt 2, 11). Ako Mária majú s odvahou s pokojom prežívať rodinné výzvy, smutné i oduševňujúce; uchovávať si v srdci Božie divy a premýšľať o nich (porov. Lk 2, 19. 51). V poklade Máriinho srdca sú takisto všetky udalosti každej z našich rodín, ktoré ona starostlivo uchováva. Môže nám preto pomôcť interpretovať ich tak, aby sme v rodinnom príbehu rozpoznali Božie posolstvo. “

Tu sú Ježiš, Jozef a Mária ako nukleárna rodina začlenená do veľkej rodiny ľudstva. Je schopná prekonať tú malú skutočnosť otca, matky a dieťaťa a vstúpiť do kontextu veľkej rodiny, v ktorej sa realizuje ideál všeobecnej lásky k Bohu a k blížnemu.  Medzi Máriou a Jozefom je oveľa hlbšia jednota ako fyzická a väčšia láska, ktorá smeruje aj k iným deťom. Svätý Otec potom kontempluje Máriu a hovorí, že s ňou môžeme rozpoznať Božie posolstvo v našej rodinnej histórii.

Zamyslime sa: aký priestor má Boh v našom manželstve a rodine? Čo Boh od nás  žiada, aby sme ponúkli iným? Každý manželský pár, každá rodina,  má svoju vlastnú originalitu, niečo jedinečné: tak ako existuje jedinečná DNA každého človeka, tak existuje aj jedinečná DNA každého manželského páru. Uvedomili sme si to ako manželia? Cápeme, na čo sme stvorení? Ako buduje Božie kráľovstvo naša rodina? Každé manželstvo a rodina  má svoju vlastnú krásu, svoju vlastnú originalitu, ktorú má dať pre dobro spoločnosti. Takto čítame v  Amoris Laetitia: „S týmto pohľadom, tvoreným vierou a láskou, milosťou a horlivosťou ľudskej rodiny a božskej Trojice, kontemplujeme rodinu, ktorú Božie Slovo zveruje do rúk muža, ženy a detí, aby vytvárali spoločenstvo osôb, ktoré bude obrazom jednoty medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Plodiaca a výchovná aktivita je zasa odrazom stvoriteľského diela Otca. Rodina je povolaná zdieľať dennú modlitbu, čítanie Božieho slova a eucharistické spoločenstvo, aby v nej rástla láska a premieňala sa čoraz viac na chrám, v ktorom prebýva Duch.“ 

Rodina je pozvaná ku každodennej modlitbe, pretože modlitbou rastie život manželského páru, rastie do krásy a plnosti. Vždy je potrebné stretávať sa v rodine s Pánom Ježišom, cítiť jeho prítomnosť uprostred každodenných udalostí, spolu s ním robiť rozhodnutia o tom čo a ako máme robiť. Žiť takto v načúvaní Ježiša Krista, jeho slova, ktoré poskytuje radu v mnohých starostiach a každodenných voľbách. V zhone života a v starostiach zaznievajú rodine Ježišove slová „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6, 33-34) „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Dt 8,3, Mt 4, 4)

Svätý Otec hovorí tiež o eucharistickom spoločenstve, na ktorom má rodina účasť. Eucharistia je dar Ježišovej obetovanej lásky, ktorá pozýva každú manželskú dvojicu, aby sa stala telom celkom darovaným z lásky k iným, najprv jeden pre druhého, následne pre svoje deti a napokon pre ľudské spoločenstvo. To znamená, že sú teraz, dnes večer, zajtra ráno, vždy povolaní žiť lásku. Nedá sa to však bez odpustenia, lebo napätia, únava a vyčerpanosť patria k životu a z nich pramenia aj konflikty a zranenia. Odpustenie je liekom, aby láska neprestala a nestroskotala. Prejavuje sa v tom, že chce odpustiť, že je milosrdná a všetko znáša. Tak sa pripravuje na prijatie Eucharistie a vytvára z rodiny chrám Boží, kde sa odpúšťajúc žije láska. Na to, aby manželia a rodina takto rástli, je potrebné, aby sa čoraz viac stávala chrámom, v ktorom prebýva Duch Svätý. Napokon, jadrom celej exhortácie Amoris Laetitia je, aby v manželstve a v rodine rástla láska! Rodina je povolaná žiť vo vedomí, že  Duch Svätý prebýva v živote človeka a v jeho spoločenstve, v ktorom sa rozmnožuje jeho pôsobenie. Človek tak už vdychuje vôňu neba v domácnosti, prežíva manželstvo ako neobyčajne krásnu realitu, ktorá je obrazom Boha a jeho svätosti. Duch Svätý vedie človeka k pochopeniu toho mimoriadneho puta, ktoré existuje medzi Božím slovom a rodinou. Dáva silu poznať toto slovo a porozumieť celú pravdu o živote. Môže sa to stať, pretože Boh sa viac ako my zaoberá tým, aby priniesol krásu, ktorú vložil do našich sŕdc. Tu nás povzbudzuje svätý Pavol apoštol: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor, 13, 4-13)

Spoločne v rodine sa zamyslime nad tým, ako často čerpáme posilu do každodenného života zo Svätého písma, čo nás osobitne povzbudilo a pomohlo nám rásť vo vzájomnej láske aj uprostred každodenných starostí. Podeľme sa o svoje skúsenosti, najmä tie, ktoré zarezonovali v našom srdci a vracali sa nám viackrát cez deň alebo aj dlhšie obdobie. Zakúsili sme niekedy silu Božieho slova, o ktorej hovorí list Hebrejom: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebr 4,12) Ak áno, podeľte sa oň.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)

RODINNÉ KATECHÉZY: Plodnosť života (4)

RODINNÉ KATECHÉZY: Deti budujú veľkú rodinu (5)

RODINNÉ KATECHÉZY: Krok za krokom (6)