Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 17. apríla 2021

S pribúdajúcimi rokmi sa starnúci človek stáva čoraz závislejší  na pomoci druhých. Predtým si sám dokázal nielen nakúpiť a uvariť, ale aj upratať a oprať a okrem toho mať ešte čas aj na svoje koníčky a pomoc pri starostlivosti o deti svojich detí. Vnúčatá ho nezaťažovali, ale prinášali mu konkrétnu radosť a povzbudenie. No teraz, keď sa k veku pridružili choroby a celkový úpadok životnej sily, už nedokáže pomáhať druhým a ani sa celkom postarať o seba. Je toho stále viac v čom je odkázaný na pomoc. V mnohých rodinách vzniká v tejto etape života starých rodičov oveľa viac problémov ako v minulosti, keď boli bežné viacgeneračné rodiny a bývalo sa oveľa skromnejšie. Dnes je normálne, že mladí manželia sa osamostatnia od svojich rodičov, zadovážia si samostatné bývanie, aby si mohli vytvoriť svoj vlastný štýl života. Neraz je to nevyhnutné aj preto, že v rodisku blízko jedných alebo druhých rodičov si nedokážu nájsť vhodné zamestnanie a bývanie. Aj samotní rodičia s pribúdajúcimi rokmi chcú mať viac pokoja a tak si chránia svoju samostatnosť. Situácia sa skomplikuje ešte viac, keď sa starnúci rodičia stanú celkom odkázaní na pomoc, no ešte nie sú natoľko chorí a slabí, že by nevstali z lôžka, ale už aj k tomu potrebujú pomoc. Netreba ich kŕmiť, no už si nedokážu pripraviť jedlo a tak ďalej. Keď napokon už nevstávajú z lôžka a teba im poskytnúť všetku starostlivosť na lôžku sú aj tie najkresťanskejšie rodiny v ťažkej až zúfalej situácii. Dať výpoveď zo zamestnania, niekoľko rokov pred dôchodkom a starať sa o starého nevládneho otca alebo matku, keď on potrebuje starostlivosť prakticky vo dne i v noci? Vládzem to ja sám, vládze to naša rodina? To sú reálne otázky pred ktorými stoja.

            Vďaka Bohu mnoho starých ľudí nachádza láskavé prijatie a starostlivosť vo svojich rodinách, ktoré sa o nich obetavo starajú. Súrodenci si pritom vzájomne pomáhajú. Napodobňujú príklad Pána Ježiša, ktorý všetkým dobre robil. Pritom zakusujú, že starostlivosť o starnúcich rodičov ich vnútorne obohacuje. No mnohým bytová tieseň a finančné možnosti neumožňujú vyčleniť starému človeku samostatnú izbu. Hľadajú pomoc v rozličných inštitúciách, mnohým pomáha Katolícka charita, domáce opatrovateľské služby, denné stacionáre a iné odľahčujúce služby. Umožňujú starnúcim rodičom hlbšie prežívať svoju vieru a s nádejou hľadieť v ústrety smrti, ktorá pre kresťana nie je tragickým zavŕšením života. Preto k starostlivosti o starnúcich rodičov vo veriacej rodine patrí prehlbovanie sa vo viere vo večný život a vo vzkriesenie. Veď Pán Ježiš hovorí svätej Marte, ktorá ho prosí za svojho zomrelého brata Lazára: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“  (Jn 11, 25-26)

Vďaka Kristovi má kresťanská smrť kladný zmysel: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1, 21). „Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť“ (2 Tim 2, 11). Podstatná novosť kresťanskej smrti je v tom, že krstom už kresťan sviatostne „zomrel s Kristom“, aby žil novým životom; a ak zomrieme v Kristovej milosti, telesná smrť dokončí toto „umieranie s Kristom“, a tak zavŕši naše včlenenie do Neho v Jeho vykupiteľskom čine. V smrti Boh povoláva človeka k sebe. Preto kresťan môže pociťovať voči smrti podobnú túžbu ako svätý Pavol: „Túžim zomrieť a byť s Kristom“ (Flp 1, 23). Svoju smrť môže podľa Kristovho príkladu premeniť na úkon poslušnosti a lásky voči Otcovi. Smrť je koniec pozemského putovania človeka, času milosti a milosrdenstva, ktorý mu Boh dáva, aby žil svoj pozemský život podľa Božieho plánu a rozhodol o svojom konečnom osude. „Po skončení nášho jediného pozemského života“ už sa nevrátime do iných pozemských životov. „Je ustanovené, že ľudia raz zomrú“ (Hebr 9, 27). Cirkev nás povzbudzuje, aby sme sa pripravovali na hodinu svojej smrti („Od náhlej a nepredvídanej smrti vysloboď nás, Pane“: bola niekedy prosba v Litániách ku všetkým svätým), aby sme prosili Božiu Matku o orodovanie za nás „v hodinu našej smrti“ a aby sme sa zverovali svätému Jozefovi, patrónovi dobrej smrti.

A tak starostlivosť o starnúcich rodičov má mať dve dimenzie, telesnú, alebo zdravotnú či sociálnu a duchovnú, ktorá sa spája s modlitbou a oživením viery vo večný život. Iste vonkajšie okolnosti môžu pre rodinu vytvoriť tak ťažkú situáciu, ktorú nedokáže sama  zvládnuť a tak sa s ťažkým srdcom musí rozhodnúť umiestniť starnúceho rodiča do domova sociálnych služieb, alebo ako sa niekedy hovorilo do domova dôchodcov. Vďaka Bohu je stále viac takých, v ktorých majú starým ľuďom zabezpečenú aj duchovnú starostlivosť, čo však neoslobodzuje deti od častých návštev starých rodičov. Starí ľudia cítia ako najťažšiu ujmu, že ich deti nenavštevujú, ani im netelefonujú. Napokon prichádzajú posledné fázy života, a jeho súmrak v zomieraní. Aj tu treba povedať, že vďaka Bohu existujú hospice, v ktorých môžu ľudia zomrieť obklopení nielen zdravotnou starostlivosťou, ale aj ľudským a duchovným spoločenstvom, ktoré im v duchu kresťanskej viery pomôže naplniť svoj život v definitívnom stretnutí s Kristom. Žiaľ súčasná konzumná spoločnosť vytesňuje chorých, starých a najmä zomierajúcich ľudí na okraj ľudskej spoločnosti a zabúda na skutočnosť, že prežívanie týchto ťažkých chvíľ a udalostí ľudského života je jedinečnou príležitosťou ľudského rozvoja a dozrievania. Mnohí už znova prišli na to, že prítomnosť otca pri pôrode je nielen posilou pre rodiacu manželku, ale aj otca, ktorý sa učí lepšie chápať svoju manželku a tajomstvo života, ktorého splodeniu napomohol a teraz je svedkom jeho narodenia na tento svet. Od nepamäti boli tieto dôležité generačné procesy, ktorými je narodenie a smrť aj kľúčovými skúsenosťami tajomstva a odkazom na Božie tajomstvo.

Vskutku vážna choroba a smrť, môžu v človeku vzbudiť neutíchajúci prúd otázok: Prečo? Prečo práve tento človek tak trpí? Prečo to musí byť práve v našej rodine? Prečo, si mi vzal tak milovanú osobu? Napokon však človek musí zastať ako starozákonný Jób v mlčaní a pokornej modlitbe pred Božím majestátom. „Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť. Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol. Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.  Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.“ (Jób 42, 2-5)

Osobne popremýšľajme o svojej viere vo večný život zoči-voči chorobe a zomieraniu našich najbližších. Vyhýbame sa týmto otázkam, nechceme o nich premýšľať, alebo sa ich snažíme riešiť v duchu vyznania viery: verím vo vzkriesenie mŕtvych a v život večný?

Spoločne v rodine si spomeňme na našich blízkych zomrelých, či sme ich na ceste choroby a zomierania sprevádzali s vierou, ako sa staráme o našich starých rodičov, myslíme pri tom aj na večný život?

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rast vo viere v Ježišovej škole (42)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prvé aj posledné sväté prijímanie (43)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Puberta a kríza viery (44)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Potreba širšieho spoločenstva (45)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sviatosť birmovania, kresťanská dospelosť, plodnosť (46)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Únava a všednosť (47)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prežívanie sviatosti zmierenia (48)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Choroba v rodine (49)