Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 3. apríla 2021

Každodenný život manželov a rodiny prináša so sebou aj konflikty a vzájomné zranenia jej členov. Je dobré, že súčasné manželstvá vznikajú z lásky, z citovej príťažlivosti, no skrýva sa v tom aj veľké riziko, že city toho druhého nebudú vždy dobre pochopené a prijaté ani opätované. V niektorých situáciách môžu vzbĺknuť neprimeranou mierou a prinesú zranenie, dokonca aj nechtiac. Nikde inde si človek neuvedomuje svoju krehkosť viac ako v manželstve a rodine. Rodina je priestor vzájomnej lásky a je povolaná k plnosti, čiže dokonalosti v láske. No zároveň zakusuje, že tento poklad života nosíme „v hlinených nádobách“ (2 Kor 4, 7). Nový život, ktorý sme dostali vo sviatostiach kresťanskej iniciácie, krstu, eucharistie a birmovania, neodstránil krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech. Ona zostáva aj v pokrstených, aby sa s pomocou Kristovej milosti osvedčili v boji o plnosť kresťanského života. Je to ustavičný boj o obrátenie, ktorého cieľom je dosiahnuť svätosť a večný život, do ktorého nás kresťanov Boh ustavične povoláva. Tak do manželského a  rodinného života patrí nielen spoločná modlitba v rodine, v ktorej by mali byť aj prosby o odpustenie, ale i sviatosť zmierenia. Odpustenie je jednou z kľúčových prosieb modlitby Otčenáš. Treba si uvedomiť, že už v samých začiatkoch ľudstva vstúpil do tých najužších medziľudských vzťahov hriech a preto sa Syn Boží stal človekom, aby zmieril človeka s Bohom, aby mu získal odpustenie hriechov. Hriech je nielen urážkou človeka, ale aj Boha a roztržkou v spoločenstve Cirkvi.

Do života kresťanskej rodiny patrí pravidelné prijímanie sviatosti zmierenia. Vzájomné prehrešky  medzi manželmi a vôbec medzi najbližšími sa často opakujú napriek tomu, že majú dobrú vôľu sa ich zbaviť a už viac ich nerobiť, predsa prídu okolnosti, že sa opakujú. Preto je dôležité, aby si manželia dokázali vždy znova odpúšťať. Svätý Otec František nám pripomína, že Boh sa neunaví odpúšťaním. To by malo byť charakteristické aj pre kresťanské rodiny, manželia a rodičia sa nemajú unaviť odpúšťaním. Svätý Peter si myslel, že azda sedemkrát by stačilo, no Pán Ježiš mu povedal, že má odpustiť sedemdesiatsedem ráz. Už v Starom zákone sa hovorí, že Božie milosrdenstvo je nekonečné, že Boh sa zmilúva do tisíceho pokolenia. To všetko si vyžaduje vnútorné obrátenie človeka, obrátenie srdca, zmenu zmýšľania. Bez neho vonkajšie skutky pokánia, ako je pôst a podobne, zostávajú neplodné a klamné. Naproti tomu vnútorné obrátenie pobáda k tomu, aby sa tento postoj prejavil vo viditeľných znakoch, v úkonoch a skutkoch pokánia. Dôležité je práve to, aby človek dokázal prijať toho druhého takého aký je, aby zmenil svoje vnútorné snaženie o jeho zmenu. Neraz si manželka po rokoch manželstva povzdychne, že dúfala, že sa jej podarí zmeniť manžela, no nepodarilo sa. To nie je zmysel vzájomnej lásky, jej zmysel je milovať druhého taký aký je, a on sa možno zmení, ak ho zasiahne Božia milosť. Sviatosť zmierenia je teda spojená s vnútorným obrátením, s konverzioum s prosbou, aby Boh premenil naše kamenné srdce, na srdce milujúce, srdce milosrdné. Nádherne to vysvetlil sám Pán Ježiš v troch podobenstvách o Božom milosrdenstve, ktoré svätý Lukáš evanjelista uvádza v pätnástej kapitole. Osobitný kontrast je medzi milosrdenstvom otca márnotratného syna a jeho bratom, ktorý sa nevzdialil z otcovského domu, no nedokáže prijať toho navrátilca a pochopiť otca. Srdce milosrdné a srdce tvrdé, ktorého sa Otec dotýka svojou láskou a prosbou.

Ježiš Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi,  predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili cirkevné spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť s a znovu získať milosť ospravodlivenia. Cirkevní otcovia predstavujú túto sviatosť ako „druhú [záchrannú] dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti. Sviatosť zmierenia nám dáva okúsiť toto Božie milosrdné srdce. Obrátenie je predovšetkým dielom milosti Boha, ktorý spôsobuje, že sa naše srdcia vracajú k nemu: „Obráť nás, Pane, k sebe a vrátime sa“ (Nár 5, 21). Boh nám dáva silu začať znova. Keď naše srdce objaví veľkosť Božej lásky, je otrasené hrôzou a ťarchou hriechu a začína sa báť, aby neurazilo Boha hriechom a nebolo od neho odlúčené. Ľudské srdce sa obracia, keď hľadí na toho, ktorého naše hriechy prebodli. Tak to vkladá Cirkev do slov rozhrešenia: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj.“ Ovocím odpustenia je vnútorný pokoj i pokoj v rodine. Práve praktizovanie odpustenia v rodine v spoločnej modlitbe prepojené so slávením sviatostného odpustenia by sa malo opäť spájať, ako to bývalo v minulosti, keď pred odchodom na svätú spoveď prosil manžel manželku, a ona jeho, deti rodičov i starých rodičov o odpustenie. Oni vyjadrili svoje odpustenie slovami: Ja ti zo srdca odpúšťam, nech ti aj Pán Boh odpustí. Bol to spôsob, ako sa prežívalo sviatostné zmierenie v rodine. Dnes možno hľadať adekvátnejší spôsob, ako by mohla byť v rodinnej zbožnosti prítomná sviatosť zmierenia, aby sa ona nestala iba nejakou formálnou povinnosťou.

Veľa povzbudení nachádzame u Svätého Otca Františka: „Dar manželstva je veľkým povolaním, ku ktorému s Kristovou milosťou prináleží aj veľkodušná, verná a trpezlivá láska. Krása rodiny ostáva napriek mnohým mrakom a alternatívnym návrhom nezmenená: Radosť lásky, ktorá sa žije v rodinách, je aj potešením Cirkvi. Cesta života, ktorá vedie muža a ženu k tomu, že sa stretnú, zamilujú a že si napokon pred Bohom sľúbia vernosť naveky, je často prerušená utrpením, zradou a osamelosťou. Radosť z daru detí nezbavuje rodičov starostí ohľadom ich rastu a výchovy, i ohľadom ich budúcnosti, ktorá má byť hodná intenzívneho prežívania. Milosť sviatosti manželstva nielen posilňuje rodinu, aby bola privilegovaným miestom prežívania milosrdenstva, ale aj zaväzuje kresťanské spoločenstvo a celú pastoračnú činnosť, aby umožnili pôvodnej vznešenej hodnote rodiny vyniknúť.“ Preto sa navzájom povzbudzujme slovami Svätého písma, ktoré nám na mnohých miestach predstavuje Božie milosrdenstvo a čerpajme posilu zo sviatosti zmierenia.

Osobne sa zamyslime nad stavom nášho srdca, dokážeme odpúšťať svojim najbližším, alebo čakáme, keď sa zmenia, že im potom odpustíme? S akým rozpoložením pristupujeme ku sviatosti zmierenia, často s radosťou, zriedkavo iba z povinnosti, alebo s nechuťou? Dávame tým dobrý príklad svojim deťom?

Spoločne v rodine sa porozprávajme o vzájomnom odpúšťaní a o účasti na svätej spovedi. Hľadajme, ako by sme mohli plnšie prežívať prepojenie vzájomného odpúšťania v rodine a prijímanie sviatostného odpustenia v spovedi.

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rast vo viere v Ježišovej škole (42)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prvé aj posledné sväté prijímanie (43)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Puberta a kríza viery (44)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Potreba širšieho spoločenstva (45)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sviatosť birmovania, kresťanská dospelosť, plodnosť (46)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Únava a všednosť (47)