Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 20. februára 2021

Viera je živá skutočnosť, je Božím darom a darom účasti na Božom živote, preto má aj všetky charakteristiky živej bytosti. Všetko živé asimiluje, rastie a rozmnožuje sa. Prijíma živiny z vonkajšieho prostredia a z nich buduje svoj organizmus, ktorý tým rastie a stáva sa schopným rozmnožovať sa. Aj viera ako všetko živé potrebuje prijímať z vonkajšieho prostredia výživu, aby mohla rásť a tým dozrieva do dospelosti, keď sa stane plodnou a schopnou rozmnožovať sa.  Už v krste každý variaci dostal zárodok viery, o ktorý sa na prvom mieste majú starať rodičia, aby nezahynul, ale aby sa mohol rozvíjať a rásť prostredníctvom katechézy v škole i v rodine. V školskom veku je dôležité, aby sa rozvoj detskej viery nezredukoval iba na súbor náboženských vedomostí. Dieťa by mohlo začať chápať vieru ako jeden zo školských predmetov, ktorý sa treba naučiť a tým všetko končí. V tomto období je dôležité, aby spolu s rodičmi vstúpilo do Ježišovej školy. Deti spolu s rodičmi sú pozvaní, aby hľadali Boha a nachádzali ho vo svojom každodennom živote.

Viera sa odovzdáva zasväcovaním do určitého konkrétneho spôsobu života. Tak ako umelec hudobník, či výtvarník alebo remeselník odovzdáva svoje umenie alebo remeselnú zručnosť svojmu učeníkovi tým, že mu dovolí spolu s ním hrať na hudobnom nástroji, hrať sa a tvoriť v ateliéri, či pracovať v dielni. Tak sa v minulosti mnohí stali vynikajúcimi hudobníkmi bez toho, aby poznali noty, bez toho, aby poznali estetické teórie, podľa ktorých sa posudzujú výtvarné diela, či matematické výpočty, podľa ktorých sa tvoria remeselné diela. Jednoducho sa im páčilo to, čo robili dospelí majstri a oni to od nich odpozorovali. Oni ich občas usmernili, ukázali im ako to a ono správne urobiť, až sa napokon stali ako ich učitelia.  Je to odovzdávanie určitej životnej formy a skúsenosti mladšej generácii. Dospelí odovzdávajú životnú formu, ktorou sami prežívajú svoju existenciu v určitej sfére života. Nazývame to aj zasvätením. Keď rodičia zasväcujú svojich synov a dcéry do ich povolania, keď ich pripravujú do manželského a rodinného života, chcú im odovzdať to krásne a dobré, to múdre a správne, čo sami prežili a získali, alebo ich upozorniť na to, čo nerozvážne stratili. Podobne aj skúsený lekár odovzdáva svoje odborné skúsenosti mladšiemu kolegovi, zasväcuje ho do lekárskeho života. Starší kňaz zasväcuje novokňaza do kňazského života služby, modlitby, obety, šťastia i bolesti. Istotne, nedáva mu kňazské svätenie ani moc, - to dostal od Boha vkladaním rúk biskupa, - ale odovzdáva mu určitú formu kňazského života, ba viac, kus vlastného života, to krásne a múdre, šľachetné i bolestné, čo nosí v srdci.

Do takejto školy povolal Ježiš Kristus  svojich učeníkov a osobitne apoštolov. Svätý apoštol Ján o tom napísal: „V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho.“ (Jn 1,35-39)  Od toho momentu chodili s Ježišom, počuli, čo vyučoval, videli všetko, čo konal, ako uzdravoval, kriesil mŕtvych, odpovedal farizejom a zákonníkom. Spolu s ním jedli i bdeli, prežili skúšky, keď kráčal po mori a po eucharistickej reči ho mnohí opustili. Dal sa im vidieť pri modlitbe a niektorým aj v úzkostiach v Getsemanskej záhrade. Preto na sklonku svojho života svätý apoštol Ján zhrnul svoju osobnú skúsenosť s Ježišom do najvyššieho potvrdenia hodnovernosti ohlasovania viery apoštolmi. „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami.“ (1 Jn 1,1-3)

Aj mladý kresťan potrebuje byť zasvätený do života s Ježišom Kristom sledujúc jeho život v evanjeliách, v ktorých je život. To je ten vonkajší zdroj, z ktorého sa živí jeho viera. K nemu pristupuje aj život zo sviatostí. Čítať evanjeliá znamená sledovať Ježišov život s jeho učeníkmi a apoštolmi. V nich sám Ježiš je život a zasvätenie je určitou formou odovzdávania jeho života. Je to duchovné otcovstvo a materstvo, ktorým sa odovzdáva to hlboko ľudské, osobné, duchovné a cenné a všetko božské. Ježiš dáva svojim učeníkom počúvať jeho vyučovanie zástupov a následne aj vysvetlenia podobenstiev. Spolu s Ježišom sa stretávajú s horlivými farizejmi na hostinách, pri ktorých debatujú o viere a chcú sa dozvedieť, či Ježiš je skutočne prisľúbeným Mesiášom. Sú svedkami jeho programového vyhlásenia v reči na hore. Počúvajú spolu so zástupmi podobenstvá, a v súkromí ho prosia, aby im ich vysvetlil. Sú svedkami jeho stretnutí s chorými a malomocnými, ktorých uzdravuje. Dokonca sú svedkami vzkriesenia mŕtvych, veľkých skutkov moci. Sú fascinovaní obrazom Boha, ktorý vkladá do troch podobenstiev o Božom milosrdenstve, ako ich zachytil sv. Lukáš v pätnástej kapitola svojho evanjelia.  Postupne ich vedie do Jeruzalema, kde bude vydaný do rúk  hriešnikov a bude trpieť. Spolu s ním jedia veľkonočného baránka a sú svedkami umývania nôh a jeho veľkňazskej modlitby, zajatia, odsúdenia a napokon smrti i zmŕtvychvstania. Ježiš dal apoštolom účasť na svojom živote a tiež mladý človek, ktorý objaví evanjeliá vstupuje do Ježišovej školy rastu vo viere. Na záverečnej skúške sa prvého z apoštolov, svätého Petra nepýta, či už všetko vie, či všetkému rozumie, či si všetko pamätá, kladie mu trikrát naliehavú otázku: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ (Jn 21, 16) a jeho kladná odpoveď mu stačí. Jeho zasvätenie do Ježišovho života bolo úspešne dokončené, už potrebuje iba dar Ducha Svätého, aby sa stalo plodným.

Evanjelisti nezakrývajú dvojaký postoj k Ježišovi, prijatie i odmietanie, ani my si to nemáme zakrývať. Keď kresťanstvo preniklo do helénskeho pohanského prostredia, ono tiež nebolo vždy otvorené evanjeliám.  Napriek tomu videl svätý Pavol božie stopy aj v pohanskom prostredí, ktoré malo síce mnoho božstiev ale nepoznalo pravého a živého Boha, keď hovorí, že „v ňom žijeme hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). Objavuje posvätné v sekularizovanom svete, čo ho viedlo k tomu, aby hovoril o posvätne v tak znesvätenom prostredí. Odovzdával im určitú životnú formu a s touto formou im odovzdal a zveril aj svoju náuku.

Osobne sa zamyslime nad tým, kto a ako nás zasvätil do kresťanskej viery, môžeme celkom úprimne spolu so svätým Petrom odpovedať Pánu Ježišovi: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ (Jn 21, 16)

Spoločne v rodine sa zamyslime a porozprávajme o tom, kedy sme zakúsili, že nás Ježiš miluje a my sme jeho milované deti. Je toto naša skúsenosť z vyučovania náboženstva v škole a v rodine, čo by sme mohli urobiť, aby sme odovzdávali nielen náboženské vedomosti, ale spôsob kresťanského života, ktorého dušou je láska k Bohu a k blížnemu.

PREČÍTAJTE SI AJ:

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)