Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 10. apríla 2021

Svätý Ignác z Loyoly hovorí, že choroba nie je menší dar ako zdravie, čo v súčasnej dobe neznie veľmi príťažlivo, veď každý by chcel byť zdravý. Tak si to vzájomne želáme pri mnohých príležitostiach a aj pri vysokých životných jubileách, hoci podvedome tušíme, že pred človekom v osemdesiatke alebo v deväťdesiatke nie je už dlhý život, a že choroby budú iba pribúdať. No svätý Ignác mal svoju osobitnú skúsenosť. Keď bol zdravý, zháňal sa iba za márnou ľudskou slávou, ale na Pánu Bohu a viere v neho mu veľmi nezáležalo. Až keď po svojom zranení ležal na bolestnom lôžku, našiel osobný vzťah k Bohu, prežil obrátenie a priznáva sa, že sa stal novým človekom. Pre neho naozaj choroba nebola menším darom ako zdravie. Dalo by sa povedať, že choroba bola pre neho väčším darom, lebo ho nasmerovala na správnu životnú cestu. Neznamená to, že každý zdravý človek kráča nesprávnou cestou, ale iba, že na neho číha toto nebezpečenstvo. V rodinách sa bežne objavujú choroby, počínajúc tými bežnými detskými až po tie vážne a ťažké, v ktorých človek cíti, že je nielen krehký, ale aj smrteľný.

            Cirkev si je vedomá tejto skutočnosti a tak už do manželského súhlasu vkladá túto pravdu života. Snúbenec to vyjadruje formulou manželského súhlasu „Ja, Meno, beriem si teba, Meno, za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ V živote nás ľudí sa vyskytuje šťastie a zdravie, ktoré si z celého srdca želáme pre seba i pre tých najbližších, ale aj nešťastie a choroba, ktoré im neprajeme, no napriek tomu v živote prichádzajú. Preto je pre lásku kľúčové, aby bola verná aj v týchto zložitých situáciách. Práve v nich sa osvedčuje sila vzájomnej lásky, ktorá toho druhého za žiadnych okolností neopustí. Choroba môže priniesť do rodiny náročnú situáciu, ktorá si vyžaduje, aby sme sa o chorého osobitne starali, lebo sa nedokáže sám obslúžiť, nestačia iba lieky, ale treba aj láskavé slovo a tu neraz aj vo veriacich rodinách sa všetka pozornosť sústredí iba na zdravotnícku starostlivosť o chorého a niekedy i falošné bagatelizovanie choroby, že to nič nie je. To prejde, to je iba taká nejaká chrípka, bežná nádcha, prechladnutie. No všetci tušia a cítia, že to, čo chorému i sebe nahovárajú, nie je pravda, že naozaj ide o vážne ochorenie, ktoré je ohrozením života. Práve ohrozenie života nás upozorňuje na plnosť života, že náš pozemský život je ohraničený nejakým počtom rokov, väčším, menším, no vždy zostáva ohraničený. No náš život ako kresťanov je však už začínajúcim večným životom, ktorý sa v nás začal v deň, keď sme boli pokrstení. Vtedy sme my alebo naši rodičia či krstní rodičia vyslovili svoju vieru v odpovedi na otázku kňaza: „Čo si žiadate od Božej Cirkvi pre vaše dieťa?“ odpovedali: vieru, krst, večný život. Neraz však žijeme tak, akoby náš život mal byť večným tu na zemi, no večnosť síce začína už tu, ale definitívne sa do nej dostávame iba cez bránu smrti, podobne ako sa pozemský život človeka začne naplno rozvíjať krízou pôrodu.

            Cirkev sprevádza od počiatkov človeka v krízových momentoch akými sú choroba a smrť modlitbou. Už svätý Jakub apoštol radí veriacim: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.“ (Jak 5, 14-16) Ochorenie niektorého z členov rodiny je vždy výzvou, aby sa rodina i miestna cirkev za neho modlila. Navštevovať chorých patrí medzi skutky telesného milosrdenstva, no dnes je ešte viac potrebné, aby sa spojilo s modlitbou chorého a s chorým i za chorého. K tomu patrí aj povzbudenie vo viere čítaním Svätého písma. V živote svätého Ignáca práve čítanie životopisov svätých a životopisu Kristovho v ľudovej reči znamenalo duchovnú posilu a napokon aj obrátene. Dnes môže mať každý, aj každý chorý k dispozícii Sväté písmo, aby si ho mohol čítať, alebo mu ho iní čítali, keď už sám nevládze. Vďaka Bohu má k dispozícii katolícky rozhlas a televíziu a môže sa s nimi modliť, byť účastný na svätej omši a mnohorakým spôsobom sa povzbudzovať vo viere. Tak sa môže stať choroba a pobyt v nemocnici načerpaním nových telesných i duchovných síl.  Neznamená to, však, že by veriaci mal zanedbať svoju ľudskú starostlivosť o zdravie, má robiť všetko, čo je v jeho silách. Dôverovať lekárom, že robia všetko, aby nás vyliečili, ale pánom života je náš Pán Ježiš Kristus.

Preto, keď cíti on sám alebo jeho najbližší, že sa jeho zdravotný stav vážne zhoršil, má si zavolať kňaza, aby prijal sviatosť pomazania chorých, o ktorej hovorí aj svätý Jakub. Pomazanie chorých nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Je vhodné, keď vysluhovanie tejto sviatosti sa koná spoločne v kostole alebo v rodine chorého, ktorý už nemôže prísť do kostola. Tu sa spolu s ním modlí celá jeho rodina a prijímajú eucharistiu. Prijatie sviatosti pomazania chorých nie je posledné pomazanie, ako sa nesprávne zaužívalo jej ľudové pomenovanie, ktoré zvýrazňovalo, že sa udeľuje iba zomierajúcim. Udeľuje sa tým, čo vážne ochoreli v nádeji, že nadobudnú opäť zdravie. Udeľuje sa pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom kňaz iba raz hovorí slová: ,Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“ Teda myslí sa v prvom rade na večný život, na spásu, ale aj posilnenie v tomto živote. Modlitba spojená so sviatosťou pomazania chorých dáva silu nielen chorému, ale aj celej rodine v znášaní bolesti a utrpenia v spojení s Ježišom Kristom.

Zamyslime sa osobne nad tým, ako pristupujeme k svojim ochoreniam a k ochoreniam našich najbližších. Myslíme iba na telesné uzdravenie a život, alebo aj na večný život? Chceme, aby Boh plnil našu vôľu a uzdravil nášho drahého? Vyhýbame sa vážnym témam o zdraví a chorobe, o živote a o smrti, alebo sa s nimi vyrovnávame v duchu viery „Verím vo vzkriesenie mŕtvych a v život večný“.?

Spoločne v rodine sa porozprávajme o tom, ako prežívali chorobu naši rodičia a starí rodičia, či sa modlili, kedy prijímali sviatosť pomazania chorých. Dokázali sme byť posilou chorým v rodine? K akej zmene nás pobáda toto spoločné premýšľanie a modlitba?

PREČÍTAJTE SI AJ: 

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery a spoločenstvo (40)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina ako obraz Najsvätejšej trojice (41)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rast vo viere v Ježišovej škole (42)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prvé aj posledné sväté prijímanie (43)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Puberta a kríza viery (44)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Potreba širšieho spoločenstva (45)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sviatosť birmovania, kresťanská dospelosť, plodnosť (46)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Únava a všednosť (47)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prežívanie sviatosti zmierenia (48)