aktuality

Zo zahraničia | | Marián Sekerák

Vatikánsky týždenník: Františkove posolstvá

Zo zahraničia

Ilustračná fotografia

Už o necelý mesiac sa na svoju ďalšiu apoštolskú cestu vydá pápež František. Tento raz budú jeho kroky smerovať do Kolumbie. Uskutoční sa v dňoch 6. až 11. septembra. Nezabúda však ani na ďalšie latinskoamerické krajiny. Medzi jeho ďalšie destinácie patrí Peru, kam by mal zavítať v januári budúceho roka po tom, čo navštívi susedné Čile. Už teraz ale napísal peruánskemu ľudu svoje videoposolstvo, ktoré na webových stránkach zverejnilo Arcibiskupstvo Lima. Nejde o profesionálnu a oficiálnu nahrávku pripravenú Vatikánskym televíznym centrom, ale o krátky film natočený zrejme na mobilný telefón. V jeho úvode pápež hovorí, že sa už na svoju spomínanú apoštolskú cestu do Peru teší.

„Drahí peruánski bratia a sestry, už čoskoro vás navštívim a už sa na to teším! Ste národom, ktorá má veľké zdroje: a najkrajším zdrojom, ktorá národ môže mať, sú svätí. Máte toľko veľkých svätcov, ktorí utvárali Latinskú Ameriku,“ hovorí Svätý otec a pokračuje: „Svätí vystavali cirkev a všetko rozptýlené zlúčili v jedno. Svätci vždy pracujú v tomto zmysle a rovnako ako Ježiš vedú všetko, čo bolo rozptýlené, k jednote. Kresťan ich má na tejto ceste nasledovať a taktiež Peruánci – s toľkými svätcami ako podporou – majú usilovať o jednotu. Kto pracuje pre jednotu, pozerá vpred, čo nemožno učiniť skepticky a s horkosťou. Kresťan pozerá vpred s nádejou, pretože dúfa, že dosiahne, čo mu Pán prisľúbil. Čoskoro dovidenia! Jednota a nádej – pracujte na tom! Modlím sa za vás a vy sa, prosím, modlite za mňa,“ uzavrela hlava cirkvi svoje krátke posolstvo.

František v ňom zjavne narážal na motto, ktoré bude sprevádzať jeho kroky počas tejto pastoračnej cesty, a ktoré znie „Zjednotení v nádeji“. Význam svätcov pre život nielen miestnej cirkvi, o ktorom pápež hovoril, podčiarkovala aj prítomnosť sošky sv. Martina de Porres, dominikánskeho rehoľníka žijúceho na prelome 16. a 17. storočia, ktorý bol kanonizovaný pápežom Jánom XXIII. v máji roku 1962, a ktorého hlavná svätyňa sa nachádza v peruánskej Lime.

 

Siedmy ázijský deň mládeže

Svoje posolstvo zaslal František aj siedmemu ázijskému dňu mládeže, ktorý sa nedávno uskutočnil v Indonézii. Podpísal sa podeň štátny sekretár Svätej stolice, kardinál Pietro Parolin. „Jeho Svätosť posiela svoj srdečný pozdrav a vyprosuje všetko najlepšie všetkým, ktorí sa zhromaždili v Jogjarte,“ tak začínajú slová kardinálovho posolstva a text pokračuje: „Pápež sa modlí, aby mladí ľudia z celej Ázie počúvali čoraz pozornejšie Božie volanie a odpovedali s vierou a odvahou na svoje povolania. Svätý otec ich pozýva, aby upreli svoj zrak na Matku Pána ako na model misionárskeho učeníctva, aby s ňou hovorili ako s matkou a aby vždy dôverovali v jej láskyplný príhovor. Týmto spôsobom, tak ako sa intenzívnejšie snažia nasledovať Krista Ježiša, aj oni, podobne ako mladá žena z Nazareta, môžu skutočne zlepšiť svet a zanechať pečať, ktorá pretrvá v dejinách,“ ako sa píše v tohtoročnom posolstve pápeža mladým ľuďom. „Zverujúc všetkých mladých a ich rodiny materskému príhovoru Panny Márie, pápež František s radosťou udeľuje svoje apoštolské požehnanie ako prísľub mieru a radosti v Pánovi,“ končí sa posolstvo kardinála Parolina v mene hlavy cirkvi adresované mladým zhromaždeným pri príležitosti siedmeho ázijského dňa mládeže.

 

Napomenutie Bratom dobročinnej lásky

Pápež však v uplynulých dňoch neadresoval len slová povzbudenia a svoje požehnanie, ale aj zásadné inštrukcie a napomenutia. Stalo sa tak v prípade rehoľnej kongregácie „Bratia dobročinnej lásky“, ktorej uložil skoncovať s umožňovaním eutanázie v jej psychiatrických nemocničných zariadeniach nachádzajúcich sa v Belgicku. František tak učinil prostredníctvom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorej nariadenie v prípade neuposlúchnutia nesie so sebou kánonické dôsledky, vrátane možnosti exkomunikácie.

Táto kongregácia pápežského práva bola založená začiatkom 19. storočia v belgickom Gente. Aktuálne pôsobí na piatich kontinentoch. V Belgicku prevádzkuje 15 psychiatrických nemocníc, vyše 50 bežných i špeciálnych škôl a niekoľko fyzioterapeutických stredísk. Hlavným problémom bolo, že v máji tohto roka regionálny predstavený kongregácie v rámci Belgicka povolil lekárom v spomenutých psychiatrických nemocniciach vykonávať eutanáziu v zmysle platných zákonov. V Belgicku podobne ako aj v Holandsku zákon dovoľuje usmrtenie na vlastnú žiadosť mentálne chorého pacienta, ktorý je v stave „neúnosného utrpenia“, a to za súhlasu trojčlennej lekárskej komisie, v ktorej musí byť aspoň jeden psychiater. Proti takémuto postupu belgického predstaveného ešte v máji zakročil generálny predstavený Bratov dobročinnej lásky so sídlom v Ríme, brat René Stockmann. Vyhlásil, že dovoliť eutanáziu znamená ísť proti základným princípom cirkvi. Teraz už proti takýmto postupom zakročila sama spomínaná vatikánska Kongregácia na základe priameho pápežského poverenia.