aktuality

Z domova | | Ján Sabol

Spoločenský komentár: Nespokojnosť na vzostupe

Z domova

Jozef Holjenčík Foto: TASR

Na Slovensku tu máme ďalšiu veľkú kauzu. Vyvolala podobnú mieru nevôle, ako kauza Gorila. Pre politikov je to dokonca oveľa horšie, lebo zdražovanie cien energií vidno ihneď, čierne na bielom. Hoci ono samotné zdražovanie energií je samo osebe len veľmi vratkým argumentom pre vyvodzovanie zodpovednosti či odvolávanie zodpovedných.

Po niekoľkých dňoch sa ale objavila nahrávka, na ktorej šéfovi regulačného úradu Holjenčíkovi nevadilo, že cena vody porastie. Holjenčík, ktorý sa už dobrovoľne vzdal svojej funkcie, dokonca zástupcom vodárov radil, čo urobiť, aby cena vodného a stočného išla hore. Podľa opozičných poslancov z SaS im dovolil precenenie častokrát už odpísaného majetku a prenesenie do cien energií.

Na takýchto poradenských aktivitách sa mala podieľať aj znalecká spoločnosť JHS, ktorú v minulosti zakladal Holjenčík. Už ako šéf regulačného úradu dostal zo štátneho rozpočtu 1,8 milióna eur, ktoré mali slúžiť na optimalizáciu a zníženie cien energií. Do posudzovania bola zapojená aj spoločnosť JHS. Podľa opozičnej poslankyne Kiššovej však tieto peniaze použili tak, že v konečnom dôsledku cez preceňovanie majetku ceny energií porástli. Podľa účtovných uzávierok spoločnosti JHS od roku 2010 začali jej rekordne rásť zisky. Za 5 rokov narástli takmer 10 násobne.

Z laického pohľadu závažné obvinenia v najvyšších kruhoch štátnej regulácie energií, si teraz minimálne žiadajú, aby sa k tejto kauze vyjadrila aj polícia a súdy, nie len politici. Aby prijali tieto medializované informácie ako podnet na prešetrenie. A v rovnakej miere ako boli medializované obvinenia, aj oni informovali o záveroch vyšetrovania a v čo najzrozumiteľnejšej a uspokojivej forme ho aj odôvodnili. Odznievanie káuz naťahovaním času, symbolickým zametaním pod koberec, je práve tou živnou pôdou pre nárast popularity krajne pravicových i ľavicových hnutí a myšlienok, ktoré sa nezdráhajú používať násilie, nenávisť alebo zastrašovanie. Ako sa to už ale v minulosti opakovane stalo, ľudia si takto pletú bič aj sami na seba.

V prípade, ak nám uspokojivú odpoveď nedávajú štátne inštitúcie, treba sa spravodlivosti domáhať aj verejne, ale hlavne konštruktívne. Ľudia potrebujú viac vidieť do procesu tvorby cien komodít, ktoré kupujú, potrebujú viac možností, aby si mohli prípadné nejasnosti aj overiť. Vzorom pri tom nám môže byť aj protikorupčná legislatíva Rumunska, ktorá uplietla bič na ľudí, ktorí rozhodujú o štátnych peniazoch. Keď ju súčasný rumunský premiér Sorin Grindeanu zrušil, do ulíc vyšli stovky tisíc ľudí. Do niekoľkých dní tamojší premiér svoje rozhodnutie odvolal. V demokratickej histórii Slovenska a Rumunska, je takto náš južný skoro sused vo veci priamej demokracie úspešnejší. Na druhej strane, pri protestoch je dôležité tiež vedieť, kedy prestať, nevymýšľať si donekonečna ďalšie požiadavky, nechať pracovať tých, ktorí sú na to delegovaní. A nimi sú demokraticky zvolení poslanci.