aktuality

Zo zahraničia | | Ján Sabol

Keď Katalánci zorganizovali protiprávne referendum

Zo zahraničia

 

Po vážnych teroristických útokoch, ktoré zažila Európa v tomto roku, prepukli nepokoje na západe južnej Európy, v Španielsku, keď Katalánci zorganizovali protiprávne referendum. Časť krajiny s určitou mierou autonómie sa takmer nikdy necítila byť súčasťou Španielska z dôvodu, ktorý je najmenej 300 rokov starý. Vtedy na konci španielskej vojny o dedičstvo, obsadili španielske vojenské jednotky Barcelonu a podmanili si Katalánsko. Bolestivá minulosť z dávnej histórie ostala po generácie nažive.

Katalánsko je, podobne ako Bavorsko v Nemecku, Južné Tirolsko v Taliansku či Donbas na Ukrajine, tou rozvinutejšou časťou krajiny. Popri automobilovom priemysle tam prekvitá aj chemický a farmaceutický priemysel. Tak ako to býva v takmer každej krajine s regionálnymi rozdielmi, aj väčšina Katalánčanov si myslí, že iba doplácajú na zvyšok krajiny a dostávajú za to iba málo protihodnoty.

 

V prvom rade treba myslieť na seba

Podobné motívy dominovali aj pri referende o vystúpení Veľkej Británie zo spoločenstva štátov Európskej únie a podobné presvedčenia sa niesli aj kampaňou terajšieho prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa. V prvom rade treba myslieť na seba.

Terajšie snahy Katalánčanov o nezávislosť sú viac ako problematické, lebo im chýba právny základ, posledné referendum ako aj to predtým neschválil ústavný súd. Hoci bol policajný zásah španielskej vlády viac než otázny a v mnohých prípadoch došlo pri útokoch policajtov k porušeniu občianskych práv, španielska vláda mala na nasadenie policajtov právo. Dotknutým ľuďom neostáva nič iné len podať na postup policajtov sťažnosť.

Ak by naozaj došlo po referende k vyhláseniu nezávislosti zo strany katalánskej regionálnej vlády, neprinieslo by to v najbližších rokoch nič pozitívne ako pre Katalánčanov, tak aj samotných Španielov. Buď by došlo k občianskej vojne, ak by si Španieli bránili celistvosť územia vojenskou silou, čoho sme boli svedkami napríklad na Ukrajine, alebo ak by vláda vojensky nezasiahla, Katalánsko by zostalo ekonomicky izolované od zvyšku sveta a prišlo by nielen o všetky výhody plynúce z členstva v Európskej únie, vrátane spoločnej meny euro, ale aj o mnohých investorov a finančné inštitúcie, pre ktorých zostať v Katalánsku už by nebolo výhodné.

Takých oblastí, ako je Katalánsko, je v Európe veľa. Ak by sa všetky tieto oblasti zachovali tak, ako v tejto časti Španielska, že by si svoje snahy začali presadzovať bez rešpektovania medzinárodného a európskeho práva, z pokojného ostrova Európa by sa zakrátko stala nepokojná zóna zmietaná konfliktami. Niečo podobné sa teraz odohráva na Blízkom východe a v Afrike, výsledkom toho je utrpenie tých najzraniteľnejších.

Ak sa niektorým častiam európskych krajín zdá, že len doplácajú na druhých, nech sa dožadujú väčšieho priestoru pre dialóg a práva spolurozhodovať. Nech sa sťažujú medzinárodnému spoločenstvu na slabý záujem o dialóg zo strany centrálnej vlády.

 

Rozdelenie Československa

Katalánci pri svojom úsilí o samostatnosť často spomínajú rozdelenie Československa. Nemyslím si, že sa to dá takto preniesť na ich situáciu, keďže posledných 50 rokov nežili v nejakej diktatúre, ale členskom štáte Európskej únie, a nás sa na rozdelenie krajín žiaden z politikov nepýtal. Ak by u nás vtedy prebehlo, ktovie, ako by to napokon dopadlo.