19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortáci Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 15. mája 2021

Svätý Otec píše, že manželstvo a rodina sú privilegovaným spôsobom ako poznať Boha a prežívať jeho prítomnosť. Boha nemôžete spoznať tým, že budete študovať katechizmus, čítať teologické knihy, výborné články a počúvať dobré kázne. Boha môžeme poznať iba zo skúsenosti, môžeme ho zažiť počas manželského života a života v rodine. V bode číslo 11 exhortácie Amors Laetitia  čítame: „Pár, ktorý miluje a plodí život, je skutočnou živou „sochou“ (nie tou zo skaly alebo zo zlata, ktorú Dekalóg zakazuje), schopnou znázorniť Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Plodná láska sa preto stáva symbolom intímnych Božích skutočností (porov. Gn 1, 28; 9, 7; 17, 2 – 5. 16; 28, 3; 35, 11; 48, 3 – 4). Rozprávanie Knihy Genezis, nasledujúce takzvanú „kňazskú tradíciu“, prelínajú viaceré genealogické postupnosti (porov. 4, 17 – 22. 25 – 26; 5; 10; 11, 10 – 32; 25, 1 – 4. 12 – 17. 19 – 26; 36): plodivá schopnosť ľudského páru je vskutku tou cestou, po ktorej napredujú dejiny spásy. Vo svete sa plodný vzťah páru stáva obrazom na odhalenie a popísanie Božieho tajomstva, podstatného v kresťanskej vízii Najsvätejšej  Trojice, ktorá v Bohu kontempluje Otca, Syna a Ducha lásky. Boh Trojica je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom. Slová svätého Jána Pavla II. nám to pomáhajú chápať: „Náš Boh vo svojom najintímnejšom tajomstve nie je osamelosťou, ale rodinou, keďže má v sebe otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny, ktorou je láska. Táto láska v Božej rodine je Duch Svätý.“ Rodina nie je čosi cudzie samotnej božskej podstate. Tento trinitárny aspekt páru má nové vyjadrenie v pavlovskej teológii, keď Apoštol dáva pár do vzťahu s „tajomstvom“ jednoty medzi Kristom a Cirkvou (porov. Ef 5, 21 – 33). 

            Svätý Otec hovorí, že „Plodnosť ľudského páru je jeho živým a účinným „obrazom“, viditeľným znakom stvoriteľského úkonu.“. Preto plodnosť nesúvisí s počtom detí, ale so životom samotného páru. Inými slovami, ak pár žije v Božom tajomstve, je plodný! Byť plodný neznamená iba mať dieťa, dve deti, viac detí ... ale prinášať život do každého každodenného vzťahu. Vo svojej práci ako obchodník, ktorý slúži svojim blížnym, ako farmár, ktorý dorába obživu pre iných, ako lekár, ktorý s stará o zdravie druhých, ako učiteľ, ktorý sa delí o svoje vedomosti a zručnosti so svojimi žiakmi, a vo vymenovávaní plodnosti by sme mohli pokračovať preberajúc všetky ľudské povolania, nezabudnúc pritom na povolanie byť matkou a byť otcom a napokon byť človekom, ktorý je povolaný žiť v láske a žiť lásku. V tom je povolaný uvedomiť si zdroj každej lásky, ktorou je Boh, ktorý prvý miloval človeka, aby človek bol schopný milovať.  Láska má svoj božský zdroj, ktorý sa prežíva v každodennom živote rodiny a v každodennom živote spoločnosti, v ktorej nežijeme iba pre seba samých, ale pre iných, ako otcovia a matky, ako robotníci a farmári, ako inžinieri a umelci, ako učitelia a ošetrovateľky, ako kňazi a veriaci laici, aby sme si navzájom slúžili v láske. Plodnosť vyjadruje obraz živého Boha! Znamená to byť rozdávateľmi života, tvorcami života, zlepšovateľmi života, uľahčovateľmi života! Vďaka plodnosti sa ľudia vo našom okolí cítia dobre.

Prečítajme si ďalej 14. bod, ktorý nás pozýva: „Pozrime sa na spev žalmistu. Objavujú sa v ňom – v dome, kde muž a jeho žena sedia pri stole – deti, ktoré ich obklopujú ako „mládniky olivy“ (Ž 128, 3), plné energie a vitality. Ak rodičia sú základom domu, deti sú „živé kamene“ rodiny (porov. 1 Pt 2, 5). Je významné, že v Starom zákone slovo, ktoré sa najčastejšie objavuje po Bohu (YHWH, „Pán“), je práve „syn“ (ben), teda výraz, ktorý odkazuje na hebrejské sloveso s významom „budovať“ (banah). Preto Žalm 127 oslavuje dar detí obrazmi vzťahujúcimi sa tak na budovanie domu, ako aj na spoločenský a obchodný život, ktorý sa uskutočňoval pri bráne mesta: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú [...]. Hľa, Pánovým dedičným darom sú jeho synovia, jeho odmenou je plod lona. Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, tým sú vám synovia z mladých liet. Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne“ (v. 1. 3 – 5). Je pravda, že tieto obrazy odrážajú kultúru starovekej spoločnosti, ale prítomnosť detí je v každom prípade znakom naplnenia rodiny v kontinuite tých istých dejín spásy, z generácie na generáciu.   

Plodnosť človeka je založená na jeho spojení s Bohom, čo je dnes potrebné si osobitne uvedomiť, keď človek rozvíja svoje schopnosti a je v pokušení myslieť si, že všetko, čo dokázal a dokáže je celkom jeho výtvorom a môže s ním ľubovoľne nakladať. Dnes sa ako dôsledok takého svojvoľného prístupu k prírode stal aktuálnym celosvetový problém ekológie. Boh síce pri stvorení (porov. Gn 1,26-28), udelil  človeku mandát  nad tvorstvom  no nie na jeho zničenie, ale aby ako splnomocnenec dobrého Boha, aby nad ním „panoval“ rozumne,   zdravo   a   korektne, aby tak napodobnil  konanie  samého  Boha. Panstvo  nad tvorstvom  nemožno preto chápať ako absolútne ovládnutie, ako neohraničenú moc, ktorá by obsahovala aj možnosť zničiť  ho. Človek môže používať tvorstvo pre svoje dobro, lebo tvorstvo bolo stvorené pre neho, ale musí mu preukazovať starostlivosť a úctu, pretože je dobrým dielom Boha, ktorý navždy zostáva pánom nad ním. Tu je príkladom svätý František z Assisi, ktorý vo svoje piesni o bratovi slnku a sestre lune vyjadruje bytostné príbuzenstvo človeka so všetkým stvorením. Tak ako vyšiel z Božej ruky celý vesmír, tak aj jednotlivé neživé i živé tvory a napokon i sám človek. Práve preto, že majú jediného a toho istého pôvodcu sú bytostne vložené do príbuzenského vzťahu bratov a sestier. Z toho vyplýva aj záväzok vzájomnej úcty a ohľaduplnosti.   

Podobne ako dostal človek úlohu starať sa o svet, poznávať ho a zdokonaľovať a tým sa podieľať na Božej plodnosti a tvorivosti, má aj účasť na odovzdávaní ľudského života, za ktorý však nesie aj zodpovednosť. Tým, že splodí deti, berie na seba záväzok starať sa o ich rast a ľudský rozvoj, ku ktorému na prvom mieste patrí odovzdávanie schopnosti lásky ako najvyššieho Božieho daru človekovi.

Spoločne v rodine pouvažujme nad rozličnými formami, v ktorých sa prejavuje plodnosť človeka, aké konkrétne podoby má v našej rodine. Čo by sme mohli urobiť, aby sme ju prežívali bohatšie ako iba v telesnej rovine?

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)

RODINNÉ KATECHÉZY: Dom postavený na skale (3)