19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortáci Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 8. mája 2021

Exhortácia Amoris Laetitia pozýva vstúpiť do rodiny, obrazne povedané do jej domu, v ktorom je zhromaždená okolo stola. Pri takomto obraze nachádzame v Božom slove dve možnosti stavby domu. Dom s pevnými základmi postavený na skale a dom bez solídneho základu, postavený na piesku. Aký základ majú tieto domy je závislé na počúvaní Božieho slova a na jeho zachovávaní. Všetko závisí na ľudskej slobode, ako sa rozhodne, či a ako bude počúvať Božie slovo. (porov. Mt 7, 24-27) Kto bude Slovo počúvať a uskutočňovať, vybuduje si dom na skale!  Hneď na začiatku nás Svätý Otec pozýva položiť otázku: „Staviam svoj dom na Slove?“. Alebo je Boh iba doplnkom, ktorý nasleduje po ďalších prioritách? Je to prítomnosť, ktorá dáva krásu? Je to podpora nášho života vo dvojici? Kedy hovoríme o Slove? Je to presne Slovo, ktoré pomáha rásť, zlepšovať sa. Boží plán sa každému z nás zjavuje iba prostredníctvom Slova.

Manželia si často myslia, že Boh je cudzí ich životu vo dvojici, zatiaľ čo je to práve On, kto najhlbšie pozná dynamiku ich života. Blahoslavení sú tí manželia, ktorí berú Božie slovo ako kódex správania, pretože spoznajú Jeho lásku! V bode číslo 9 sa píše: „vstupujeme do domu, v ktorom sedí rodina okolo slávnostného stola. Uprostred nachádzame manželský pár – otca a matku – s celým ich príbehom lásky. Na nich sa uskutočňuje ten prapôvodný plán, ktorý Kristus intenzívne pripomína: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril?“ (Mt 19, 4). A pokračuje mandátom z Knihy Genezis: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2, 24). 

Dve veľkolepé úvodné kapitoly Knihy Genezis nám predstavujú ľudský pár v jeho základnej realite. V tomto úvodnom texte Biblie sa objavujú viaceré rozhodujúce tvrdenia. Prvé z nich, synteticky citované Ježišom, hovorí: „Stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27). K „Božiemu obrazu“ je prekvapujúco ako vysvetľujúca analógia priradený práve pár „muža a ženy“. Znamená to teda, že sám Boh je rozdelený na pohlavia alebo že ho sprevádza nejaká božská spoločníčka, ako verili niektoré staroveké náboženstvá? Samozrejme, že nie; veď vieme, s akou jasnosťou Biblia odmietla takéto presvedčenia, rozšírené medzi Kanánčanmi vo Svätej zemi, ako modloslužobné. Transcendentnosť Boha zostáva zachovaná, ale vzhľadom na to, že Boh je zároveň Stvoriteľom, plodnosť ľudského páru je jeho živým a účinným „obrazom“, viditeľným znakom stvoriteľského úkonu. Medzi skúsenosťou manželského páru a stretnutím s Bohom existuje úzka súvislosť. Byť požehnanými manželmi neznamená byť Bohom prinútený uzavrieť manželstvo, aby nás ten muž, tá žena vyslobodili z osamelosti. No každý manželský pár prináša v sebe  niečo z myšlienky na Boha, na jeho krásu, na jeho vôľu komunikovať a darovať schopnosť komunikácie ľuďom. Niekedy stačia šaty, aby žena alebo muž boli fascinujúci ... alebo náhrdelník, náramok, prsteň ... akí nádherní môžu byť manželia, ktorí aspoň v drobnosti vyjadrujú to, čo vložil Boh do ich srdca!

Svätý Otec ďalej rozvíja túto myšlienku: „Z tohto stretnutia, ktoré uzdravuje samotu, pramení plodenie a rodina. Toto je druhý detail, ktorý môžeme zdôrazniť: Adam, ktorý je aj človekom všetkých čias a všetkých oblastí našej planéty, je spolu so svojou ženou pôvodcom novej rodiny – ako opakuje Ježiš, keď cituje Knihu Genezis: „Pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ (Mt 19, 5; porov. Gn 2, 24). Sloveso „pripútať sa“ v hebrejskom origináli označuje intenzívny súzvuk, fyzické a vnútorné primknutie, a to až do takej miery, akou sa opisuje jednota s Bohom: „Moja duša sa vinie k tebe“ (Ž 63, 9), spieva modliaci sa žalmista. Evokuje to manželskú jednotu nielen v jej pohlavnom a telesnom rozmere, ale aj v slobodnom darovaní lásky. Ovocím tejto jednoty je „stať sa jedným telom“, tak vo fyzickom objatí, ako aj v jednote dvoch sŕdc a života – a možno i v dieťati, ktoré sa z týchto dvoch zrodí a ktoré v sebe ponesie, zjednocujúc ich geneticky aj duchovne, dve „telá“. 

Tento obraz hlbokým spôsobom vyjadruje podstatu každej lásky, ktorá je v tom, že milujúci dáva milovanému všetko, čo má a čím je. Vzájomne sa s ním delí o všetko, o všetky svoje city, túžby, predstavy a sny. Delí sa s ním o svoje bytie, čo vyjadruje  darom starostlivosti o toho druhého, záujmom  o jeho šťastie, urobiť ho šťastným, nemysliac na seba, čo ho to bude stáť, či azda obetu, veď ten druhý je tou vzácnou perlou, pre ktorú sa oplatí predať všetky ostatné. Dnes to znamená, že už nemám ja a ty svoje konto, svoj osobný účet, ale máme jeden spoločný účet, s ktorým disponujeme spoločne. Znamená to, že nemyslíme, že muž sa má starať o finančné zaistenie rodiny a žena o domácnosť. Prežívame život v partnerstve, tak ako obaja sa podieľame na finančnom zabezpečení rodiny, tak isto sa podieľame na domácich prácach. Spoločne sa venujeme deťom, hráme sa s nimi. Vieme, a nielen teoreticky, že deti potrebujú rovnako otca i matku. Potrebujú ich, aby vytvárali domov svojou harmonickou láskou, jeho vnútornú jednotu, ktorá má všetky dimenzie ľudskej osobnosti. Toto vzájomné prilipnutie manželov je schopné poukazovať na veľkosť Božej lásky a na priľnutie manželov k Bohu. Potom aj fyzické dôverné priľnutie manželov navzájom je také, že sa ním dá opísať spojenie s Bohom.

Žalm 63 vyjadruje silu manželského zväzku silnými obrazmi manželského života: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať. Celý život ťa chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. Na svojom lôžku myslím na teba, o tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. Moja duša sa vinie k tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou.“ (Ž 63,2-9).

            Spoločne v rodine si prečítajme body 9 až 13 z exhortácie Amoris Laetita a pouvažujme nad tým, nakoľko o našom manželstve a rodine platí, že je domom postaveným na skale, že Božie slovo je pevným základom. Porozmýšľajme nad tým, čo by sme mohli urobiť, aby mal dom našej rodiny pevnejšie základy.

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)

RODINNÉ KATECHÉZY: Božie slovo, spoločník na ceste (2)