19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortáci Amoris laetitia – Radosť lásky. Povzbuďte sa katechézami Ladislava Csontosa.

Rok rodiny „Amoris laetitia“ je iniciatívou pápeža Františka, ktorej cieľom je osloviť každú rodinu v celom svete prostredníctvom niekoľkých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87). Rodina si zaslúži rok osláv, aby mohla byť umiestnená v centre angažovanosti a starostlivosti o ňu zo strany každej pastoračnej a cirkevnej skutočnosti.

Pri tejto príležitosti sme pre vás v spolupráci s jezuitom prof. Ladislavom Csontosom pripravili krátke úvahy o rodine a vzťahoch v jej vnútri. Ako budovať svoju rodinu? Ktoré kroky viery by sme v rodine mali robiť spoločne? Čo si myslí pápež a Cirkev o úlohe rodín v dnešnom svete? Dozviete sa to v našom vysielaní vždy v sobotu o 15:50, keď bude úvahy vo vysielaní Rádia LUMEN interpretovať Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n.o. Krátke úvahy o rodine budú dostupné vždy v sobotu aj v textovej podobe na webe lumen.sk., pravidelne od 24. apríla 2021.

Katechéza 1. mája 2021

Svätý Otec v exhortácii Amoris Laetitia pripomína, že základným prvkom budovania projektu, ktorým je manželstvo a rodina je Božie slovo. Slovo, ktoré je prejavom Božej starostlivosti a lásky k človeku. Predstavuje Boží projekt manželstva a rodiny, dáva v ňom orientáciu a posilu. Do tohto projektu vstupuje sám Ježiš Kristus, ktorý sa rodí v skromnej rodine, ktorá čoskoro musí utiecť do cudzej zeme. Vstupuje do Petrovho domu, kde leží chorá svokra (porov. Mk 1, 30 – 31); nechá sa zapojiť do drámy smrti v dome Jaira a v dome Lazára (porov. Mk 5, 22 – 24. 35 – 43; Jn 11, 1 – 44); počúva zúfalý plač naimskej vdovy nad jej mŕtvym synom (porov. Lk 7, 11 – 15); prijme prosbu otca epileptického chlapca v malej dedinke na vidieku (porov. Mk 9, 17 – 27). Stretáva sa s mýtnikmi Matúšom a Zachejom v ich domoch (porov. Mt 9, 9 – 13; Lk 19, 1 – 10) a tiež s hriešnikmi – ako so ženou, ktorá vojde do domu farizeja (porov. Lk 7, 36 – 50). Pozná úzkosti a napätia rodín a vkladá ich do svojich podobenstiev: od synov, ktorí odchádzajú z domu hľadajúc dobrodružstvo (porov. Lk 15, 11 – 32), po neposlušných synov s nevysvetliteľnými spôsobmi správania (porov. Mt 21, 28 – 31) alebo obete násilia (porov. Mk 12, 1 – 9). Stará sa o svadbu, ktorej hrozí, že skončí trápne pre nedostatok vína (porov. Jn 2, 1 – 10) alebo pre neprítomnosť pozvaných hostí (porov. Mt 22, 1 – 10), a pozná aj skľúčenosť zo straty mince v chudobnej rodine (porov. Lk 15, 8 – 10). (AL 21)

            Svätý Otec vie, že základným prvkom budovania vzťahov v rodine je láska. Sväté písmo je plné rodín, generácií, príbehov o láske aj o rodinných krízach hneď od prvej strany, kde na scénu vstupuje rodina Adama a Evy s bremenom násilia, ale aj so silou života, ktorý pokračuje (porov. Gn 4), až po poslednú stranu, kde sa píše o svadbe Nevesty a Baránka (porov. Zjv 21, 2. 9). Dva domy, ktoré Ježiš opisuje, postavené na skale alebo na piesku (porov. Mt 7, 24 – 27), predstavujú mnohé rodinné situácie, tvorené slobodou tých, ktorí v nich žijú – pretože ako píše básnik, „každý dom je svietnikom“. Vstúpme teraz do jedného z týchto domov, vedení žalmistom, cez spev, ktorý aj dnes zaznieva tak v kresťanskej, ako aj v hebrejskej svadobnej liturgii: „Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre. Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola. Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána. Nech ťa žehná Pán zo Siona, aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života, aby si videl synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!“ (Ž 128, 1 – 6). Povzbudzuje manželov, aby sa živili týmto slovom, aj keď prežívajú ťažkosti podobné tým, ktorým sa nevyhýbajú svätopisci. Božie slovo je pre manželov a rodiny spoločníkom na cestách, v kríze alebo prežívaní určitých bolestí,  ukazuje im cieľ cesty. Je pre nich povzbudením ako pre skleslých učeníkov na ceste do Emauz. Keď mu oni vyrozprávali svoje trápenie, „on im povedal: »Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?« A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: »Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!« Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: »Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?«“ (Lk 24, 25-32).

Pre učeníkov na ceste do Emauz sa Božie slovo stalo osviežením, ktoré ich priviedlo k tomu, aby ho pozvali do svojho stredu. Aj dnes sú ľudia unavení a skleslí, no utvorili si každodenný zvyk osvieženia sa šálkou kávy. Prehovoria pri tom niekoľko slov a idú ďalej životom. Je to efektívne a stalo sa to každodenným rituálom. Je to možno trocha neobvyklé prirovnanie, no dá sa povedať, že prečítanie úryvku z Božie slova ... je akoby šálka kávy. Môže sa stať dobrým každodenným zvykom, dobrým osviežením a za určitých okolností dať manželom viac chuti a orientácie v každodennom živote. Keď chýba manželom slovo, ktorým by komunikovali, alebo medzi nimi vznikne mlčanie tichej domácnosti, cítia, že potrebujú slovo, ktoré by prerušilo toto mučivé mlčanie. Teplé ľudské slovo živí vzájomnú lásku. Je jej prejavom a osviežením. Božie slovo je tým najlepším sprievodcom rodiny: nevyhnutnou pomocou pre pochopenie toho, ako dobre žiť a rozvíjať vzájomné vzťahy. Pápež pripomína, že Biblia je plná rodín, generácií, príbehov o láske aj o rodinných krízach. Starozákonná tradícia predstavuje Bibliu ako knihu života izraelskej rodiny. Dejiny patriarchov predkladajú príbehy vyvolených rodín Abraháma, Izáka a Jakuba, sudcov, prorokov a kráľov, ktoré sa čítajú v rodinách a vysvetľujú deťom pri slávení soboty. Osobitne veľkonočná večera má tento náboženský ráz pretkaný Božím slovom. Božie slovo je pre izraelské rodiny pokrmom ich viery a to prijali aj prvé kresťanské generácie, keď sa v domoch, v rodinách stretávali, aby čítali a vysvetľovali Sväté písmo. Aj dnes v ňom nachádzame osvieženie a povzbudenie. Svätý Pavol povzbudzuje veriacich v Efeze: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí  a nepoškvrnení v láske.“ (Ef 1, 3-4). Dokonalosť manželov v láske nie je iba záležitosťou ich úsilia, rozvoja citového života, prejavov vzájomnej nežnosti a pomoci, ale prisľúbením Božím, ktorému je Boh verný. To je povzbudenie a osvieženie, ku ktorému sú manželia povolaní každodenne pristupovať. Je to tá obrazná šálka kávy, ktorá prináša osvieženie a povzbudenie do ďalšieho života v jeho každodennej všednosti. Pri tomto krátkom putovaní môžeme vidieť, že Božie slovo sa neprejavuje ako sled abstraktných téz, ale ako spoločník na ceste aj pre rodiny, ktoré sú v kríze alebo zažívajú nejakú bolesť, a ukazuje im cieľ ich putovania: keď im Boh „zotrie z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude“ (Zjv 21, 4).

Prečítajme si spoločne v rodine bod číslo 8 z exhorácie Amoris Laetiata, v tichu nad ním pouvažujme a podeľme sa o to, čo nás v ňom oslovilo. Pripomeňme si úryvky zo Svätého písma, ktoré nás v živote oslovili, ku ktorým sa radi vraciame... Pouvažujme nad tým, ako by sa mohlo stať Sväté písmo každodenným pokrmom a osviežením pre našu rodinu. Mohli by sme Svätému písmu vyhradiť nejaké čestné miesto v našej rodine, podobne ako krížu, ktorý máme na najčestnejšom mieste?

PREČÍTAJTE SI AJ:

RODINNÉ KATECHÉZY: Hľadať plnosť (1)